Slovenská lekárska komora s potešením konštatuje, že aj keď zatiaľ ide o pracovnú verziu dokumentu Európskej komisie1), ktorým sa hodnotí pokrok Slovenska v rôznych oblastiach, pokiaľ ide o oblasť zdravotníctva, poznámky a očakávania Európskej komisie sa v mnohom zhodujú s doposiaľ prezentovanými postojmi, názormi, pripomienkami a požiadavkami Slovenskej lekárskej komory, ktoré adresovala kompetentným orgánom na Slovensku.
Hodnotiaca správa sa v častiach, týkajúcich sa hodnotenia zdravotníctva, sústreďuje na témy ako efektívnosť nemocničnej starostlivosti a hromadenie dlhu vo verejných nemocniciach, absencia zavedenia DRG, meškanie e-Health, plánovaný model integrovanej zdravotnej starostlivosti a podobne.
Slovenská lekárska komora súhlasí so závermi Európskej komisie, že v nemocničnej starostlivosti sú nesprávne nastavené motivačné faktory a že celková efektívnosť slovenského zdravotníckeho systému celkove zaostáva v porovnaní s inými krajinami EÚ. Slovenská lekárska komora už dlhodobejšie upozorňuje, že absentuje systémové riešenie zabezpečenia dlhodobej zdravotnej starostlivosti, ako aj komunitný rozmer poskytovania zdravotnej starostlivosti ako takej, že je potrebné systémovo doriešiť otázky platobných mechanizmov tak, aby sa mohli lepšie premietať do zlepšenia zdravotného stavu obyvateľstva. Zavedenie DRG by mohlo napomôcť zefektívneniu a mešká, zavedenie e-Health podobne.
Pokiaľ ide o plánovanú integráciu ambulantnej zdravotnej starostlivosti, Slovenská lekárska komora opakovane vyčítala vecne príslušnému Ministerstvu zdravotníctva Slovenskej republiky slabé zapojenie stavovských organizácií do tvorby a prípravy podkladov ministerstva k integrovaným centrám zdravotnej starostlivosti, ktoré prakticky trvá až doposiaľ. Preto konštatovanie Európskej komisie, že ministerstvo zdravotníctva sa príliš sústreďuje na výstavbu infraštruktúry a zoskupovanie lekárov v centrách bez zapojenia kľúčových hráčov, ako sú napríklad lekári, do vlastníctva centier, len potvrdzuje správnosť postojov Slovenskej lekárskej komory.
Slovenská lekárska komora požaduje právne záruky pre existujúcich zdravotníckych pracovníkov ako poskytovateľov zdravotnej starostlivosti - ktorí sa už nachádzajú v danej oblasti, kde má centrum vzniknúť - v podobe zabezpečenia zmluvnej a úhradovej istoty od zdravotných poisťovní v prípade, že poskytujú zdravotnú starostlivosť eticky a kvalitne – t. j. že nebudú vznikom nového centra existenčne ohrození. K tomu je potrebné mať procesné/organizačné postupy na makro (systémovej úrovni), mezo (organizačnej a profesijnej úrovni) a mikro (klinickej úrovni), ktoré pre integráciu poskytovanej zdravotnej starostlivosti aktuálne chýbajú, ďalej chýba definovanie optimálnej verejnej siete poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, chýbajú výsledkové kritériá kvality poskytovanej zdravotnej starostlivosti a dohodovacieho konania pri kontraktácii zmlúv so zdravotnými poisťovňami v zákone o zdravotnom poistení a podobne. Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky zatiaľ nepredstavilo žiadne záruky, ktoré by boli pre Slovenskú lekársku komoru aj v tejto časti projektu MZ SR o integrovaných centrách uspokojujúce.
Chýbajúce systémové opatrenia popri nedostatočnej transparentnosti zmlúv o poskytovaní zdravotnej starostlivosti medzi poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti a problematickej realizácii tendrov v rámci verejného obstarávania, ktoré konštatuje vo svojej správe aj Európska komisia, keď ich uvádza medzi výraznými negatívami, len sťažujú implementáciu akýchkoľvek zmien v niektorej z plánovaných oblastí – modernizácia nemocníc, integrácia ambulantnej zdravotnej starostlivosti a podpora zdravia.
Keďže z dokumentu MZ SR k tejto problematike vyplýva, že autori nepochopili skutočný význam systému integrovanej zdravotnej starostlivosti, ani aktuálnych potrieb slovenského zdravotníctva, oneskorenie realizácie centier by v prípade prijatia odporúčaní Slovenskej lekárskej komory mohlo v tomto prípade prispieť k zlepšeniu nastavenia celého systému a tým napomôcť zlepšiť prípravu uvedeného projektu. V získanom čase by sa mohol dopracovať zatiaľ stále absentujúci opis horizontálneho funkčného a normatívneho prepojenia činností tak, aby sa popri starostlivosti o jednotlivca zlepšilo aj zdravie komunity a krajiny, čo je výzvou. Mohli by sa dopracovať chýbajúce legislatívne aj nelegislatívne dokumenty (definovanie procesných/organizačných/profesijných postupov, identifikácia štruktúr zodpovedných za integráciu na mikro, mezo aj makro úrovni, definícia optimálnej siete, definícia výsledkových kritérií kvality poskytovanej zdravotnej starostlivosti ako kritérií pre uzatváranie zmlúv, zmeny v platobných mechanizmoch, atď.) tak, aby to zvyšovalo dôveru a istotu pacienta a poskytovateľa zdravotnej starostlivosti v rešpektovaní jeho individuálnych potrieb, bezpečnosti poskytovaných služieb.
Negatívne ukazovatele zdravia obyvateľstva Slovenskej republiky, najmä pokiaľ ide o oblasť chronických neinfekčných ochorení, ktoré sú dostupné nielen na Slovensku2) ale aj v Európskej komisii, nabádajú k tomu, že je skutočne najvyšší čas situáciu riešiť. Európska komisia napokon sama vo svojej hodnotiacej správe uvádza niektoré z ukazovateľov. Podľa najnovších údajov Eurostatu sa pri obyvateľoch SR očakáva, že prežijú 53,3 roka zdravého života v porovnaní s priemerom EÚ v dĺžke 61,6 roka a výsledky sú negatívne, aj keď sa ukazovatele upravia o spoločensko-ekonomické faktory a faktory životného štýlu, čo je alarmujúce.
Slovenská lekárska komora verí, že Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky v krátkom čase nájde komunikačnú cestu k nej ako organizácii registrujúcej 24 tisíc lekárov pracujúcich na Slovensku, prípadne k iným stavovským organizáciám, a začnú sa práce na príprave legislatívnych a iných dokumentov za spoluúčasti Slovenskej lekárskej komory, ktoré sú pre dobré overenie nového modelu centier nevyhnutné ešte pred spustením pilotných projektov.
MUDr. Marián Kollár
V Bratislave, 5. marca 2015
1 Dostupné online: http://ec.europa.eu/europe2020/making-it-happen/country-specific-recommendations/index_en.htm, citované
2 napríklad Správa o zdravotnom stave obyvateľstva Slovenskej republiky za roky 2009-2011, dostupné online: http://www.uvzsr.sk/index.php?option=com_content&view=article&id=1582%3Asprava-o-zdravotnom-stave-obyvatestva-sr-za-roky-2009-2011&catid=108%3Amaterialy-schvalene-vladou&Itemid=106, citované 4. 3. 2015.