04.01.2022 - INFORMÁCIE V MÉDIÁCH
Slovenské zdravotníctvo v roku 2021
Lekári odchádzajú. Za hranice a na dôchodok
Očkovanie bez registrácie v SR naďalej pokračuje
Vyprší zákaz vychádzania, Sulík ho nechce predĺžiť
MZ plánuje zjednodušiť a zlepšiť vstup účinných inovatívnych liekov na trh
Slovenské zdravotníctvo v roku 2021
[03.01.2022; dennikn.sk; Blog; 14:41; Jozef Klucho]
Tí, čo predpokladali, že korony sa zbavíme do konca roka, sa mýlili. Tí, čo si mysleli, že sa konečne začne stavať slovenská TOP nemocnica, sa mýlili tiež. Ak si niekto začiatkom roka myslel, že sa v slovenskom zdravotníctve veľa pozitívnych zmien neudeje, mohol koncom roka konštatovať, že mal pravdu. Celý rok sa točil takmer výlučne okolo Covidu. Koncom roka sa schválila „prelomová“ reforma zdravotníctva a tých poslancov, čo za ňu hlasovali, premiér nazval hrdinami. Nuž, hrdinov sme tu už mali a jedného z nich obesili za rebro.
Začiatkom januára sme boli v štatistikách o denných prírastkoch úmrtí na Covid štvrtí najhorší na svete. Zdravotníctvo bolo na pokraji kolapsu, predlžovali sa čakacie doby na operácie život ohrozujúcich stavov. Ešte pár mesiacov premiér Matovič blúznil o zopakovaní celoplošného antigénového testovania na Covid, čo sa našťastie neuskutočnilo. Polícia začala trestné stíhanie za dezinformačné články na portáli badatel.sk. V Nitre musel pre mŕtvych na Covid pristaviť druhý chladiaci príves. Hospitalizovaných pacientov na Covid stále pribúda. Koncom januára minister Krajčí hlási zlomenie krku druhej vlny pandémie. Toto hlásenie bolo predzvesťou zlomenia jeho ministerského krku. Ešte predtým schválil použitie Ivermektinu na liečbu Covidu. Z niektorých starostov sa následne stali jeho distribútori, niektorí pacienti sa priotrávili až ho nakoniec zakázali.
Vakcína Sputnik má vraj 91,6% účinnosť. U nás však mala na rozhádanie koalície účinnosť 100%, čo napokon vyústilo v pozastavenie očkovania týmto prelomovým ruským vynálezom. Počet pacientov v nemocniciach začiatkom februára prestal rásť. Slovenské nemocnice hľadajú stovky sestier. Reformy v nemocniciach aj zvýšenie platov odsunuli na koniec roka. Slovensko chcelo vo februári vyrábať vakcínu proti Covidu, ale doteraz sa tak nestalo. Brusel sa pýta, ako chceme postaviť novú nemocnicu. Darovanie krvi kleslo o viac ako 70%. Vláda volá na pomoc lekárov a sestry zo zahraničia. Zopár ich aj prišlo, ale potom zase odišli. A s nimi aj ďalší a ďalší.
V marci lekárov pobúrili policajné kontroly v ambulanciách. Predchádzali im hlásenia od pacientov, že niektorí ambulantní lekári vraj neordinujú, lebo sa k nim nevedia dovolať. Ukázalo sa že opak bol pravdou. Nevedeli sa k nim dovolať práve preto, že ordinovali. Výsledkom bolo uznesenie vlády, ktorému vyhovelo sedem z ôsmych krajov a zriadili „bonzácke linky“, na ktorých mohli pacienti nahlasovať neprítomnosť lekárov v ambulanciách. Kým sa však tieto hlásenia dostali ministerstvo, niektorí lekári odišli natrvalo. A natrvalo z kresla MZ odišiel aj minister Krajčí. Odškodnenie rodín zdravotníkov, ktorí podľahli Covidu sa odkladá, zabrzdila ho vládna kríza. Meno nového ministra zdravotníctva stále nepoznáme, ale už sa šepká, že by to mal byť generál, čo sa o pár týždňov aj potvrdilo.
V apríli už bolo na Slovensku podaných vyše milióna vakcín proti Covidu, ale v EÚ sme stále v zaočkovanosti na chvoste. O tom, kde sme v rámci sveta, radšej pomlčme. Reforma stredného zdravotníckeho školstva sa prejavila tým, že odbor praktická sestra bol síce zrušený, ale niektorí riaditelia stredných zdravotníckych škôl ho napriek tomu otvorili, hoci o jeho zrušení boli informovaní. Nemocnice konečne začínajú s odloženými operáciami. Starostlivosť o umierajúcich a nevyliečiteľne chorých sa podľa MZ zmení. Len MZ akosi vo svojich plánoch zabudlo, že pokles počtu zdravotníkov je už na Slovensku taký vysoký, že o týchto pacientov sa nebude mať kto starať. Odmeny pre záchranárov za druhú vlnu boli menej ako štyri eurá a to mnohí nedostali ani cent. Nuž, asi nemali v tom čase začať diskusiu o výsluhovom dôchodku. Tak isto pochodili aj niektoré nemocnice, ktoré z plánu obnovy neuvidia ani euro.
V máji sa nesmelo začína hovoriť o očkovaní proti Covidu u všeobecných lekárov. Útoky na záchranárov pokračujú, takže mnohí sa prihlásili na kurzy sebaobrany. Polícia predsa nemôže byť všade. Začína sa hovoriť o tretej dávke aj o očkovacej lotérii. Tretia dávka je tu, po nej príde štvrtá a možno aj piata, takže na rozdiel od očkovacej lotérie má úspech. Ale, to, že lotéria nakoniec skončí fiaskom, jej tvorca ešte netuší.
Dobrá správa pre reformátorov slovenského zdravotníctva. Najstaršia pediatrička má 91 a najstarší všeobecný lekár 93 rokov. Takže ak sa terajší lekári 60+ budú zdravo stravovať a chodiť do práce pešo, snáď sa nejakej zmysluplnej reformy zdravotníctva, kým budú mať ich vek, aj dožijú. Teda, skôr sa možno dožijú veku spomínaných kolegov, ako tej reformy.
V júni sa začalo hovoriť o návrate k pôvodnému modelu prehliadok zosnulých, ktoré od októbra znova organizuje ÚDZS. Prehliadajúci lekári sú však aspoň lepšie ohodnotení, ako v minulosti. Ale ak ju nevykonajú podľa rozpisu, hrozí im až tisíceurová pokuta. Minister po kritike tvrdí, že nemocnice sa nebudú rušiť, ale len transformovať. Nuž niekedy treba použiť správne slovíčko, aby sa ľudia predčasne nebúrili. Hrozba exekúcie ÚNB je zažehnaná, ale dlžoba 33 miliónov jej zostáva na krku. Zvolenská nemocnica má urgentný príjem, zodpovedajúci trendom 21. storočia. Keby ho však budovala za vlastné, možno by sa ho dočkala v roku 2099. Konečne vyšiel manuál k očkovaniu v ambulanciách. Zdravotné poisťovne poukazujú na nedostatok špecialistov. Ale akonáhle majú zazmluvneného jedného v danej odbornosti v okrese, väčšinou im to úplne stačí. Ak ten potom náhle vypadne, ako onkológ v Prievidzi alebo reumatológ v Komárne, nastáva panika. Ministerstvo zdravotníctva ruší odbor duševného zdravia a vyhlasuje, že všetci, ktorí na ňom pracujú, sú duševne zdraví. Odvolaný bol aj riaditeľ FNsP Nitra. Kolektívnu imunitu bez zaočkovaných detí a nezaočkovaných antivaxerov zrejme nedosiahneme.
V júli sa hľadal nový riaditeľ psychiatrickej nemocnice v Pezinku. Ak sa už našiel, oznámte to na MZ. Počet hospitalizovaných na Covid mierne stúpol. Matovič uvoľnil Lengvarskému milióny na očkovaciu kampaň, ale jej výsledky doteraz rapídne zaočkovanosť nezvýšili. NCZI posilní linku na riešenie problémov s Covidom. No po vyše roku jej trvania by sa patrilo. Začala sa tretia vlna pandémie. Od 1. januára do 31. júla 2021 bolo až 97% hospitalizovaných pacientov nezaočkovaných, zverejnil úrad hlavného hygienika SR.
Začiatkom augusta Matovič vysvetlil, ako bude prebiehať očkovacia lotéria a aj ju spustil. Končí sa však očkovanie Sputnikom, na ktorom si chcel vybudovať dobré vzťahy s Ruskom (teda, nie tým, čo sedí v base), ale nakoniec sa mu to vymklo z rúk a takmer položilo vládnu koalíciu. Zisk zdravotných poisťovní sa má regulovať, tvrdí MZ a začína práce na veľkej reforme zdravotníctva. Začína sa hovoriť o povinnom očkovaní proti Covidu. Nemocnicu Bory chce Penta otvoriť o rok a pol. Ako hovoria bratia Česi, ktorí nám úspešne lanária našich zdravotníkov „za kopečky“, zatím nejsou lidi. Prešovský samosprávny kraj bude očkovať aj na ulici. Vraj by lekári mali predpisovať už len generiká, ale zatiaľ z toho nič nie je. Špecialistom však od januára pribudne povinnosť predpisovať pacientom lieky, ktoré sami ordinujú. Pacienta sa na túto zmenu však nikto nepýtal, takže kým pochopí, komu má kedy volať o recept, bude nasledovať chaos, ako vždy, keď sa príjme dôležitý zákon a ten, koho sa najviac týka o ňom nevie nič. NCZI začalo pracovať na ePN. Ukončenie prác sa predpokladá v roku 2058. Konečne sa našiel jediný záujemca, ktorý chce viesť psychiatrickú nemocnicu v Pezinku.
V septembri očkovala len tretina zaregistrovaných ambulantných lekárov. Pacientov s Covidom v ťažkom stave v nemocniciach začína pomaly ale isto pribúdať. Ivermektin proti Covidu nefunguje, na Slovensku mu vypršalo povolenie. Začína sa očkovanie proti Covidu u detí od piatich rokov. Hlásenie MZ na začiatku septembra – nemocnice sú na jeseň pripravené. Koncom septembra sa však už reprofilizujú lôžka v nemocniciach. MZ pracuje na adekvátnom ohodnotení zdravotníkov, ktorí medzitým spisujú petíciu za ich lepšie ohodnotenie. Rozbieha sa výberové konanie na riaditeľa NCZI, ktoré do konca roka 2021 ešte urobí zopár kiksov, ale riaditeľovou stoličkou to nezatrasie. Minister Lengvarský však odvolal štátnu tajomníčku MZ. A štátne nemocnice sa zase budú oddĺžovať. Nový šéf SLK vyzval na očkovanie proti Covidu. Zatiaľ to nepomohlo.
V októbri vyšla správa, že MZ si dalo urobiť analýzu, koľko všeobecných lekárov nám vlastne chýba a vyšli mu závratné čísla – chýba 314 všeobecných lekárov a 137 pediatrov. Na to, že do prvej línie patria aj ambulantní gynekológovia a stomatológovia, akosi zabudlo. Tých máme podľa MZ asi „dostatok“. Plán obnovy vraj počíta aj s nemocnicou Rázsochy. Matovič v rozpočte zabudol na sľubované zvýšenie platov zdravotníkom, takže koncom roka im musel narýchlo zaplátať ústa jednorazovou almužnou. A od budúceho roku klesnú aj povinné odvody za poistencov štátu. Nový prezident SLK je za povinné členstvo v Komore. Nuž, ak bude fungovať ako rakúska alebo nemecká, asi väčšina z nás by s tým nemala problém.
V novembri minister povedal, že žiadna nemocnica sa rušiť nebude. Počet hospitalizácii pacientov s Covidom stúpa a mnohé slovenské nemocnice zrušili plánované operácie. Situácia v zdravotníctve sa naďalej zhoršuje a výpovede chce podať okolo 2500 lekárov. Plánované operácie sa už rušia všade. VšZP je opäť v červených číslach. Prekročili sme hranicu 3 000 hospitalizovaných. O povinnom očkovaní sa u nás stále len hovorí. Zdravotnícki záchranári žiadajú vyššie mzdy.
V decembri sa oficiálne začína Covid triáž. O tom, kto sa dostane na ventilátor, rozhodnú body. Záchranky jazdili jeden deň s čiernymi stužkami. Pokojné zhromaždenie záchranárov vyvrcholilo zadržaním ich prezidenta a viceprezidenta, čo malo za následok pokutu a konečne aj prijatie u najvyšších ústavných činiteľov. Ale, či sa ich sľuby zmenia na činy, o tom už asi väčšina z nich nepochybuje. Vláde odkázali, že ich netreba zatvárať, ale že za lepšími podmienkami odídu aj sami. NKÚ odporúča zmeny v rezidentskom programe všeobecných lekárov, ktorý neplní stanovené ciele. Na Slovensku začínajú pribúdať pacienti s omicronom. Dalo mi dosť námahy, kým som sa dopátral, ako vznikla informácia, že na Slovensku vznikne v priebehu dvoch rokov 170 nových ambulancii. Ale zistil som, kde je pes zakopaný. Podľa údajov VšZP ku koncu decembra evidovala 737 nezazmluvnených ambulancii, čo predstavuje pokles o vyše 170 ambulancii. Stačí teda zazmluvniť tie, ktoré predtým zmluvu mali a máme 170 ambulancii „navyše“. Matematika podľa súdruhov z NDR prináša svoje ovocie. Národu treba povedať, že sa tak udeje v rámci plánu obnovy a zaplatí to EÚ.
Rok sa skončil akýmsi pseudolockdownom, vyčerpaní zdravotníci stále pracujú a čakajú na zázrak.
Lekári odchádzajú. Za hranice a na dôchodok
[04.01.2022; Hospodárske noviny; TÉMA DŇA; s. 3; Jana Matiašová]
Kým prístrojov a lôžok bol počas pandémie relatívny dostatok, na obrovský nápor pacientov nestačili zdravotníci. Máme ich akútny nedostatok.
Jana Matiašová
Bratislava – Stav je alarmujúci. Pandémia koronavírusu len zdôraznila to, ako hlboko je personálne poddimenzované slovenské zdravotníctvo. Chýbajú nám tisíce lekárov a desaťtisíce zdravotných sestier. O veľký počet pacientov s covidom sa tak často starali na hranici svojich síl. Ako uvádzajú odborníci a rôzne združenia, prístroje v nemocniciach sú. Chýba však vyškolený personál, ktorý by ich obsluhoval. Problém nedostatku ľudí sa začína už na školách. Namiesto našich študentov začína na fakultách medicíny rásť množstvo zahraničných medikov. Dôkazom sú napríklad Nóri, ktorí sa však po ukončení štúdia u nás ostať nechystajú.
Problém sa začína u medikov
Už pred pár mesiacmi varoval riaditeľ Asociácie slovenských nemocníc Marián Petko v súvislosti s pripravovanou reformou, že personál sa môže dať do pohybu. „Môže pokojne odísť aj do zahraničia,“ uviedol v rozhovore pre HN. Doplnil, že nedostatok zdravotníkov sa začína už na fakultách, kam sa prijíma čoraz menej medikov. „Keď sa nedostanú na naše fakulty, tak odchádzajú hlavne do Česka. Tam ich študuje asi štyritisíc a z nich sa vrátia domov len približne dve percentá,“ vysvetlil. Do iných štátov však odchádzajú budúci lekári nielen pre plat, ale aj pre vybavenie tamojších zariadení. Prevažná väčšina nie je spokojná s tým, v akom stave sú naše nemocnice a zdravotnícky systém. Polovica však tak či tak ide preč za lepšími peniazmi. Ako uvádza portál platy.sk, na Slovensku zarobí všeobecný lekár od niečo vyše tisíc eur do 3 300 eur v hrubom. Zdravotná sestra začína na takmer 800 eurách v hrubom a podľa portálu platy.sk dosiahne maximálne 1 300 eur. V platoch však nie sú zarátané odmeny, víkendy či nadčasy, ktoré vedia výplatu zdravotníkov celkom slušne zvýšiť. V porovnaní s Českom a Rakúskom však zaostávame. U Čechov sa dokonca povolanie lekára radí medzi najprestížnejšie profesie. Podľa českého štatistického úradu sa ich priemerný plat pohybuje okolo tritisíc eur mesačne. Lepšie to majú aj zdravotné sestry, ktoré zarobia okolo 2-tisíc eur na mesiac. V susednom Rakúsku sa takáto priemerná výplata môže vyšplhať až na 6 600 eur pre lekára bez špecializácie. U zdravotnej sestry sa jej hrubá mzda pohybuje od 1 900 do 3 200 eur – v závislosti od spolkovej krajiny, dosiahnutého vzdelania a počtu rokov odbornej praxe.
Naši tam, cudzí sem
Peter Visolajský z Lekárskeho odborového združenia hovorí, že naše fakulty nemajú študentov kde učiť. „Problém je nedofinancovanie lekárskych fakúlt. Tie si musia privyrábať prijímaním zahraničných medikov,“ uvádza. Dodáva, že práve cudzinci oberajú o miesta slovenských študentov medicíny. „Ak nedofinancujeme fakulty, čo predstavuje 2,5 milióna eur ročne, znamená to, že každý rok u nás príde o možnosť študovať asi 50 slovenských medikov,“ odhaduje Visolajský. Podobný názor zastáva Marián Petko, ktorý dodáva, že naše fakulty na svojich študentov nedostávajú dostatočné financie. Naopak, za cudzincov áno. „Aby mohli zabezpečiť výučbu, tak prijímajú zahraničných študentov. Dobrým príkladom sú Nóri. Tí u nás vyštudujú, no potom tu neostanú – ani jeden,“ vysvetlil pre HN. Nórsko má jeden z najlepšie rozvinutých zdravotných systémov a v Európe sa radí aj medzi najlepšie platené krajiny v odbore lekárstva. Podľa Nórskeho štatistického úradu sa platy lekárov špecialistov pohybujú okolo 8 600 eur mesačne. Zdravotná sestra tu začína na 3 300 eurách. Ak teda Nór vyštuduje na Slovensku za zlomkovú cenu toho, čo by ho štúdium stálo v jeho domovskej krajine, a po promóciách sa vráti späť domov, jeho plat je násobne vyšší oproti Slovensku.
Nejdú len do cudziny
Lekári nám však neodchádzajú len za hranice, ale aj do zaslúženého dôchodku. Podľa prezidentky Zväzu ambulantných poskytovateľov Jaroslavy Orosovej v ambulantnej sfére bude chýbať čoraz viac lekárov práve preto, lebo tretina z nich má nad 60 rokov. „Prichádza obdobie, keď naozaj potrebujeme generačnú výmenu. Nám však chýba stredná generácia. Lekári a sestry odchádzajú na dôchodok a ambulancie po nich nemá kto prebrať,“ dodala Orosová.
V Česku študuje asi štyritisíc našich medikov. Z nich sa vrátia len dve percentá.
Marián Petko, riaditeľ Asociácie slovenských nemocníc
Očkovanie bez registrácie v SR naďalej pokračuje
[04.01.2022; Plus jeden deň; AKTUÁLNE; s. 3; tasr]
BRATISLAVA Očkovanie proti ochoreniu COVID-19 bez predchádzajúcej registrácie naďalej prebieha vo viacerých vakcinačných centrách po celom Slovensku. Informovala o tom hovorkyňa Ministerstva zdravotníctva (MZ) SR Zuzana Eliášová. Vakcinačné centrá pre deti i dospelých sú k dispozícii vo všetkých krajoch na území Slovenska. V Košickom, Nitrianskom a Prešovskom kraji tiež môžu záujemcovia využiť výjazdovú službu v obciach.
Vyprší zákaz vychádzania, Sulík ho nechce predĺžiť
[04.01.2022; Denník N; SPRAVODAJSTVO; s. 3; MIRO KERN;VERONIKA FOLENTOVÁ]
Ak sa tento týždeň nestretne vláda, od pondelka 10. januára nebude platiť zákaz vychádzania od 20.00 do 5.00. Vyplýva to z rozhodnutia vlády zo 14. decembra 2020, podľa ktorého zákaz vychádzania platí do 9. januára. Koniec tohto závažného opatrenia by mal nastať automaticky. Ani v pondelok popoludní nebolo jasné, či vláda bude vôbec tento týždeň zasadať, v akom režime to bude a ako by mohla v prípade zákazu vychádzania rozhodnúť. Ide pritom o jedno z opatrení, ktoré sa ľudí najviac dotýka. Ešte minulý týždeň vo štvrtok vláda rokovala online, zasadnutie zvolali narýchlo, ohlásili ho v stredu večer, program zverejnili až po rokovaní. O predĺžení zákazu vychádzania vtedy ministri nerokovali. Núdzový stav zatiaľ platí až do 23. februára. Vláda počas neho môže kedykoľvek obnoviť obmedzenie slobody pohybu.
SULÍK BY ZÁKAZ VYCHÁDZANIA NEPREDĹŽIL
V pondelok Denník N telefonoval s viacerými ministrami. Nikto z nich nemal informáciu, že by tento týždeň malo byť za sadnutie vlády, hoci pripúšťali, že kabinet by mohol rokovať online. Neoficiálne sa ako termín spomína streda, premiér Eduard Heger rokovanie do pondelkového popoludnia nezvolal. Mimo Bratislavy by malo byť viac členov vlády, ministri však majú zabezpečené laptopy, ktorými sa môžu na rokovanie vlády pripojiť v podstate z akéhokoľvek miesta, kde majú
dobrý prístup na rýchly internet. S takýmto laptopom pravdepodobne odcestoval na dovolenku v Ománe aj minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský (nominant OĽaNO). „Tento týždeň platia aktuálne nastavené pravidlá. Fakt je ten, že počet pacientov v nemocniciach mierne klesá a už niekoľko dní sa drží stabilne pod hranicou 2500. Ďalšie kroky bude vláda prehodnocovať prihliadajúc na vývoj aktuálnej epidemickej situácie a berúc na vedomie aj odporúčania odborníkov,“ všeobecne reagovalo ministerstvo zdravotníctva. „Odborníci na ministerstve zdravotníctva aktuálne rokujú a vyhodnocujú všetky fakty, v nadväznosti na závery
rokovaní a po schválení vládou,“ dodali. Práve pre zlepšujúcu sa situáciu však môžu byť ministri proti večernému zákazu vychádzania. „Nie som za predlžovanie zákazu vychádzania,“ odpísal Denníku N predseda SaS a minister hospodárstva Richard Sulík. „Počkám si na celý návrh ministra zdravotníctva, ako si predstavuje nastavenie režimu po 10. januári. Až potom sa budem vedieť vyjadriť k prípadným jednotlivým opatreniam,“ povedal minister práce Milan Krajniak (Sme rodina). Pokiaľ by vláda zákaz vychádzania nepredĺžila, neznamenalo by to koniec ďalších protipandemických opatrení. V platnosti by zostal napríklad zákaz zhromažďovania, ale aj obmedzenia fungovania prevádzok, do ktorých môžu chodiť všetci, alebo len zaočkovaní či tí, ktorí prekonali covid. Aj keby neplatilo večerné obmedzenie vychádzania, prevádzky by fungovali v rovnakom režime ako dnes, podľa vy hlášok hlavného hygienika. No ľudia by sa mohli bez obmedzení pohybovať počas celého dňa. Dnes majú po 20. hodine viac obmedzení. Výnimky sú najmä pri ceste do práce. Ich dodržia vanie a kontrola je veľmi
problematická.
PRE ZAOČKOVANÝCH SA MÔŽE SKRÁTIŤ KARANTÉNA
Práve minister zdravotníctva Lengvarský by mal byť tým, kto dá základné odporúčanie, či zákaz vychádzania predĺžiť ale bo nie. O pokračovaní zákazu vychádzania by mala vláda rozhodnúť aj na základe odporúčania konzília odborníkov, ktoré malo rokovať v pondelok. Konzílium dlhodobo roku je o možných sprísneniach a úpravách obmedzení pre hrozbu variantu omikron. Omikron je omnoho infekčnejší, a preto sa predpokladá, že by vrchol štvrtej – omikronovej vlny mohol byť už na pre lome januára a februára. Podľa informácií Denníka N odborníci hovoria o viacerých úpravách opatrení. Pri omikrone sa bude prihliadať na to, aby štát dokázal zabezpečiť svoje fungovanie, lebo naraz bude nakazených veľké množstvo ľudí. Napríklad z Talianska hlásia, že pre vysoký počet ľudí v karanténe začínajú pociťovať problémy v zabezpečení niektorých verejných služieb. Nedostatok zamestnancov sa najviac podľa denníka la Repubblica prejavuje v hromadnej doprave, odvoze odpadu a čias točne v zdravotníctve. 60 miliónová krajina zaznamenala minulý týždeň trikrát za sebou vyše 100tisíc nových prípadov koronavírusu denne. Preto je možné, že odborní ci navrhnú zmenu v dĺžke karantény. Pre zaočkovaných by mohla byť kratšia, teda napríklad päť až sedem dní, u nezaočkovaných by sa dĺžka skracovať nemala. Takisto by sa malo určiť, ktoré činnosti či prevádzky sú rizikovejšie, a ak začne rýchlo stúpať počet infikovaných, rizikovejšie sa na krátky čas zatvoria. Opatrenia by tak mali spomaľovať šírenie nákazy, aby v jeden moment nebolo v karanténe príliš veľa ľudí. MIRO KERN, VERONIKA FOLENTOVÁ
MZ plánuje zjednodušiť a zlepšiť vstup účinných inovatívnych liekov na trh
[03.01.2022; lekari.sk; Denné správy; 00:00; TASR]
Bratislava 3. januára (TASR) - Inovatívne lieky by mali jednoduchšie vstupovať do zoznamu kategorizovaných liekov, čo umožní ich preplácanie zdravotnými poisťovňami pre všetkých pacientov. Výška sumy by mala však zodpovedať miere klinického prínosu pre pacienta. Vyplýva to z novely zákona o rozsahu a podmienkach úhrady liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín na základe verejného zdravotného poistenia, ktoré Ministerstvo zdravotníctva (MZ) SR predložilo do medzirezortného pripomienkového konania (MPK).Liek je v súčasnosti z prostriedkov verejného zdravotného poistenia uhrádzaný všetkými zdravotnými poisťovňami pre každého pacienta, ak je zaradený v zozname kategorizovaných liekov. "Cieľom tejto novely je preto podporiť vstup inovatívnych liekov do zoznamu kategorizovaných liekov, teda podporiť ich presun zo súčasného výnimkového režimu do režimu kategorizácie," spresnilo ministerstvo. V súčasnosti rozhodnutie, či nový inovatívny liek bude alebo nebude uhradený z prostriedkov verejného zdravotného poistenia, je na uvážení zdravotnej poisťovne."Návrh novely podporuje vstup inovatívnych liekov do zoznamu kategorizovaných liekov zefektívnením procesu uzatvárania zmlúv o podmienkach úhrady lieku a rozšírením možností, keď zmluvu o podmienkach úhrady lieku je možné uzatvoriť a tiež modifikáciou mechanizmu výpočtu prahovej hodnoty na posúdenie nákladovej efektívnosti liekov či modifikáciou mechanizmu určovania podmienenej úhrady," vymenovalo ministerstvo.Inovatívne lieky by mali byť podľa novely uhrádzané vo výške zodpovedajúce klinickému prínosu, ktorý liek pacientovi prináša. Návrh novely preto zavádza povinnosť predložiť farmako-ekonomický rozbor a preukázať nákladovú efektívnosť pre všetky lieky vrátane liekov určených na liečbu ojedinelého ochorenia. Efektívne vynakladanie finančných prostriedkov verejného zdravotného poistenia návrh novely zabezpečuje prostredníctvom podpory vstupu generických a biologicky podobných liekov na trh. "Novela podporuje vstup generických a biologicky podobných liekov na trh najmä zavedením automatickej revízie úhrad a zmenou trojprahového vstupu na jednoprahový," uviedlo ministerstvo. Trojprahový vstup v súčasnosti predstavuje povinnosť znížiť cenu pre prvé tri generické lieky a biosimilárne lieky zaradené do kategorizácie. Novela tiež upravuje otázku zdravotníckych pomôcok, špeciálneho zdravotníckeho materiálu a dietetických potravín. Zavádza napríklad výnimky z povinnosti predkladať medicínsko-ekonomický rozbor.
