05.01.2022 - INFORÁCIE V MÉDIÁCH
Škrty v zdravotníctve: Uprostred pandémie sa má ušetriť štvrť miliardy
Nemocnice možno prestanú operovať. Covid za to ale nemôže
Pribudlo 3 579 prípadov nákazy koronavírusom a 48 obetí
Škrty v zdravotníctve: Uprostred pandémie sa má ušetriť štvrť miliardy
[04.01.2022; mediweb.hnonline.sk; Analýzy; 18:30; Monika Toporcerová]
V rozpočte sú naplánované úspory za 249 miliónov eur. Takéto šetrenie sa v zdravotníctve ešte nikdy nedosiahlo.
Verejné výdavky na zdravotníctvo sú po dôchodkoch druhou najväčšou položkou vo verejných financiách. V tomto roku dosiahnu úroveň 6,38 miliardy eur, čo je o 411 miliónov viac ako v minuloročnom rozpočte.
Očakávané skutočné výdavky na zdravotníctvo za rok 2021 sú však 6,4 miliardy, čo znamená, že schválený rozpočet nepočíta s medziročným rastom zdrojov oproti reálnym výdavkom.
Upozornil na to Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ) a pripomenul programové vyhlásenie, v ktorom sa vláda v rámci reformy financovania zdravotnej starostlivosti zaviazala zabezpečiť výrazný rast celkových výdavkov s cieľom čo najrýchlejšie dosiahnuť priemer v Európskej únii.
Za nedostatočný označili rozpočet aj najvýznamnejšie zdravotnícke organizácie vrátane Asociácie nemocníc Slovenska, stavovských komôr, odborových združení. Ešte v októbri upozorňovali na to, že ak bude rozpočet prijatý v podobe predloženej ministerstvom financií, ohrozí kvalitu a dostupnosť zdravotnej starostlivosti.
Požadovali najmä zvýšenie platby za poistencov štátu, ktorú ministerstvo zdravotníctva vyčíslilo na viac ako 1,5 miliardy eur, no rezort financií do rozpočtu navrhol 1,1 miliardy. V tejto podobe ho parlament schválil.
„Nedostatok financií v rozpočte vrátane zníženia platieb za poistencov štátu sú kameňom úrazu a predstavujú vážnu hrozbu,“ reagovala Slovenská lekárska komora. Žiadala zvýšiť zdroje pre zdravotníctvo aspoň na úroveň priemeru V4, napríklad zvýšením platieb za poistencov štátu.
Slovenská lekárska komora pripomenula, že kým Českej republike počíta v rozpočte s platbou na úrovni 77 eur za jedného poistenca štátu, SR len s polovicou tejto sumy.
Pokles platby štátu
Na tento výrazný rozdiel upozornil aj Najvyšší kontrolný úrad. „Úpravou legislatívy sa od roku 2020 zaviedol nový spôsob financovania verejného zdravotného poistenia, pre ktorý počet poistencov štátu už nie je relevantný údaj pre platbu štátu. Nový spôsob financovania, ktorý by mal reagovať na reálne potreby rezortu a znížiť prepojenie na ekonomický cyklus, bol využitý na radikálny medziročný pokles rozpočtovanej platby za poistencov štátu o 330 miliónov eur (o 23 percent),“ zhodnotil úrad.
Financovanie zdravotníckej starostlivosti označil ako dlhodobé riziko pri dosahovaní cieľov v oblasti verejného zdravia. Rozpočet môže podľa Najvyššieho kontrolného úradu negatívne ovplyvniť riadny chod zdravotníctva, ako aj prehlbovanie zadlženosti univerzitných a fakultných nemocníc, k čomu výrazne napomáha pandémia.
Vážnym problémom nielen pre súčasnosť, ale hlavne do budúcnosti, je nedostatok lekárov a stredného zdravotného personálu. „Reforma, ktorá vytvorí efektívnejší systém poskytovania zdravotníckych služieb, ich zdrojového zabezpečenia vrátane personálnych zdrojov, je nevyhnutná v čo najkratšom období,“ povedal predseda úradu Karol Mitrík.
Otázna rezerva aj úspory
V celkovej rozpočtovanej sume sú zahrnuté prostriedky z plánu obnovy a odolnosti vo výške 219,9 milióna eur. Podľa Najvyššieho kontrolného úradu je vzhľadom na pripravenosť projektov, ktoré majú byť touto formou financované, riziko, či sa reálne podarí tento rok tieto zdroje vyčerpať. Navyše plán obnovy by mal byť dodatočným zdrojom prostriedkov na uskutočnenie reforiem.
„Jeho zahrnutím do celkových výdavkov na zdravotníctvo pri porovnaní s hodnotami z minulých rokov dochádza k istému skresleniu. Ďalšou rizikovou položkou vstupujúcou do celkových výdavkov za oblasť zdravotníctva je rezerva vo výške 220 miliónov eur, pri ktorej nie je isté, či a za akých podmienok sa do zdravotníctva reálne môže dostať,“ konštatuje úrad. Preto môže tohtoročný rozpočet znamenať výrazné riziko podfinancovania riadneho chodu zdravotníctva.
Rozpočet počíta s úsporami v sume 249 miliónov eur, ktoré sú podľa zdravotných poisťovní nereálne.
„Ak sa za ostatné dva roky neporadilo nič ušetriť a, práve naopak, peňazí bolo v systéme málo, ako by ten nasledujúci rok mohol byť iný? Veď ekonomickí analytici hovoria o historicky najväčšom zdražovaní energií, inflácia znižuje hodnotu peňazí, svet sa borí s deltou a najnovšie aj s omikronom, nemocnice sú preplnené a rozpočet na zdravotníctvo ráta v takejto situácii s nejakým šetrením?“ reaguje generálny riaditeľ Union Michal Špaňár. Aj Všeobecná zdravotná poisťovňa vníma požadované úspory ako nerealizovateľné.
Na problémové úspory poukázal na novembrovom rokovaní zdravotníckeho výboru aj výkonný riaditeľ Asociácie zdravotných poisťovní Michal Štofko. „Úspory sú vysoko nadhodnotené a pravdepodobne nenaplniteľné,“ povedal Štofko a pripomenul, že v zdravotníctve sa v najlepšom roku z pohľadu úspor podarilo ušetriť 117 miliónov. Na tento rok je naplánovaná dvojnásobná suma.
Štefan Kišš z Útvar hodnoty za peniaze z ministerstva financií vysvetlil, že ide o úsporu schválenú v roku 2019. Nerealizované úspory z minulých rokov sa preniesli do návrhu rozpočtu na budúci rok.
„Platí, že za predchádzajúcej vlády sa neplnila v miere, ako sa vláda v roku 2019 zaviazala. Sme si vedomí, že sú tam implementačné riziká a sú významné a časť je aj kvôli covidu. Aj na to sme mysleli. Rezerva na výdavky v zdravotníctve 220 miliónov eur je primárne na kompenzáciu prípadného neplnenia týchto opatrení,“ potvrdil Kišš na rokovaní výboru pre zdravotníctvo.
Štátne nemocnice
Najvyšší kontrolný úrad predpokladá ďalšie prehlbovanie zadlženosti univerzitných a fakultných nemocníc. „K 31. 8. 2021 dosiahol celkový stav záväzkov univerzitných a fakultných nemocníc 914 miliónov eur a od začiatku roka 2021 sa zvýšil o 79 miliónov eur. Finančné zdravie zdravotníckych zariadení ilustrujú predovšetkým záväzky po lehote splatnosti, ktoré sa zvýšili od začiatku roka 2021 o 86 miliónov eur,“ upozornil kontrolný úrad.
Ministerstvo financií pripomína, že v rozpočte ministerstva zdravotníctva je 125 miliónov eur na dofinancovanie štátnych zdravotníckych zariadení.
„Ide najmä o fakultné a univerzitné nemocnice, ktorých záväzky po lehote splatnosti predstavujú najvyšší podiel z celkového objemu záväzkov po lehote splatnosti zdravotníckych zariadení v sektore verejnej správy. Finančné zdroje sú poskytované hlavne na úhradu prevádzkových nákladov zdravotníckych zariadení, ktoré preukázateľne nebudú vykryté zo zdrojov verejného zdravotného poistenia,“ argumentuje rezort financií s tým, že dofinancovaním chce zamedziť ďalšiemu vytváraniu nových záväzkov.
Investície
Rozpočet na tento rok počíta s kapitálovými výdavkami vo výške 206 miliónov eur, pričom absolútna väčšina – až 199 miliónov eur – má byť z Plánu obnovy a odolnosti.
„Pre roky 2023 a 2024 návrh rozpočtu predpokladá, že všetky kapitálové výdavky rezortu zdravotníctva budú kryté plánom obnovy. Takáto závislosť investícií rezortu na jedinom zdroji, ktorého čerpanie je navyše podmieňované splnením rôznych kritérií, je riziková,“ upozorňuje Najvyšší kontrolný úrad.
Pripomína, že zatiaľ nepoznáme komplexný investičný plán so špecifikovaním konkrétnych projektov.
„Ministerstvo zdravotníctva má na webovej stránke zverejnený dokument s názvom Investičný plán, no ide o všeobecný dokument bez zoznamu konkrétnych projektov. Rezort sa v tomto dokumente zaväzuje, že ‚investičný plán bude ministerstvo pravidelne aktualizovať a v priebehu druhého štvrťroka 2021 konkretizuje investičný plán do požadovanej granularity‘. Tento záväzok rezort nesplnil, a tak riadny investičný plán nemohol byť základom pre tvorbu návrhu rozpočtu,“ pripomínajú kontrolóri.
Rezort financií objasňuje, že prostriedky z Plánu obnovy a odolnosti v celkovej sume 219,9 milióna eur budú určené hlavne na projektové riadenie a prípravu budovania novej siete nemocníc, rekonštrukciu existujúcich nemocníc, výstavbu a obnovu staníc záchrannej zdravotnej služby, digitalizáciu v zdravotníctve v celkovej sume 177,5 milióna eur.
„Na vytvorenie funkčného nadrezortného a koordinačného orgánu, vybudovanie psycho-sociálnych centier, stacionárov, materiálno-technického vybavenia, ako aj vzdelávania personálu sú vyčlenené finančné prostriedky v sume v celkovej sume 30,2 milióna eur. Na rozšírenie dlhodobej sociálno-zdravotnej starostlivosti vrátane paliatívnej starostlivosti je alokovaných 12,2 milióna eur,“ uvádza sa v komentári k rozpočtu na tento rok.
Nemocnice možno prestanú operovať. Covid za to ale nemôže
[04.01.2022; hlavnespravy.sk; Hlavné správy; 00:00; redakcia]
Bratislava 4. januára 2022 (HSP/Sputnik/Foto:TASR/AP-Laurent Gillieron/Keystone)
Kvôli drahým energiám nemocnice budú možno musieť obmedziť svoje zákroky. Problémy môžu nastať už tento mesiac, kedy sa očakáva aj nová vlna koronavírusu. Na prípad upozornil denník Pravda
Ilustračná snímka
Nemocnice majú obavy nielen z variantu omikron, ale aj zo stúpajúcich cien energií. Tie sa premietajú do platieb za poskytovanie zdravotnej starostlivosti, takže budú žiadať o viac peňazí od poisťovní a dlhy nemocníc zrejme ešte viac vzrastú. Šéf Asociácie nemocníc Slovenska Marián Petko preto varuje, že niektoré operácie bude nutné opäť odkladať. Nedoplatky sa podľa neho odrazia aj na vyšších cenách za jednotlivé zdravotnícke úkony.
„Nemocnica nemusí mať automaticky dostatok financií na zabezpečenie štandardnej zdravotnej starostlivosti,“ upozornil Petko denník Pravda.
Podobné obavy má aj šéf Lekárskeho odborového združenia a nemocničný lekár Peter Visolajský. Podľa neho by riešením mohla byť vyššia platba za poistenca štátu. Avšak tento rok dosiahne svoje historické minimum, a síce 31 eur mesačne.
Nemocnice uzatvárajú zmluvy na dodávky na jeden rok. Vzhľadom na to, že ceny energií narástli o 50 až 100 percent, v decembri nemocnice oslovili zdravotné poisťovne so žiadosťou, aby im pri uhradzovaní nákladov tento rok zohľadnili aj rast mzdových a energetických položiek. Rokovania s poisťovňami stále prebiehajú.
„Energie tvoria len určitú časť nákladov, pričom kľúčovou časťou sú mzdy. Na to, aby sa vykompenzovali aj mzdy aj energie aj inflácia, žiadame navýšenie rozpočtu od piatich do desiatich percent,“ vyhlásil Petko.
Podľa neho štátny rozpočet, ktorý bol prijatý pred Vianocami rastúce náklady nemocníc vôbec nezohľadňuje.
„V systéme nie je dostatok prostriedkov na to, aby bola pokrytá zdravotná starostlivosť a obávam sa, že tento problém môže nastať,“ upozornil Petko s tým, že to môže byť už v januári.
Každopádne nemocnice, ktoré oslovil denník uisťujú, že majú na najbližšie obdobie zaistené dodávky energií.
Nie je to však jediný problém, ktorému čelí naše zdravotníctvo. Ešte v novembri Lekárske odborové združenie zverejnilo deklaráciu o pripravenosti na podanie výpovedí, ktorú podpísalo 2 511 lekárov a zamestnávateľov, čo je nadpolovičná väčšina všetkých lekárov. Signatári sa v nej zaviazali, že budú pracovať nadčas už iba v medziach zákona a pracovnej zmluvy. Podľa Visolajského ale silnejú hlasy na podanie hromadných výpovedí.
Pribudlo 3 579 prípadov nákazy koronavírusom a 48 obetí
[05.01.2022; Plus jeden deň; AKTUÁLNE; s. 3; tasr]
BRATISLAVA BRATISLAVA Prostredníctvom 15 324 vykonaných RT-PCR testov odhalili v pondelok (3. 1.) na Slovensku 3 579 prípadov nákazy novým koronavírusom. Pribudlo 48 obetí. Z PCR pozitívne testovaných viac ako 64 percent nebolo zaočkovaných. „Najviac pozitívne testovaných bolo v Žilinskom kraji, najmenej v Nitrianskom,“ spresnila hovorkyňa Ministerstva zdravotníctva (MZ) SR Zuzana Eliášová. Čo sa týka antigénového testovania, pribudlo 644 pozitívnych, viac ako 71 percent z nich nebolo zaočkovaných. V nemocniciach je 2 267 pacientov s COVID-19. tasr
