11.01.2021 - INFORMÁCIE V MÉDIÁCH
Zomrel Andrej Havrilla, lekár a komunálny politik z Bardejova
Slovenskí zdravotníci čakajú na odškodnenie. Dočkajú sa?
Prijímanie lekárov zo zahraničia je u nás zložité
Slovensko: Zrušili praktické sestry
Začiatkom jari môže byť situácia trikrát horšia ako dnes
Zomrel Andrej Havrilla, lekár a komunálny politik z Bardejova
[11.01.2021; Korzár; REGIÓN; s. 4; MICHAL FRANK]
Nevyhľadával konflikty, ale cesty ku kompromisu.
BARDEJOV. Známy bardejovský lekár a dlhoročný komunálny politik Andrej Havrila zomrel v piatok v noci vo veku 62 rokov. Informáciu o úmrtí potvrdil Štefan Hij z bardejovskej radnice. Havrilla bol dlhoročným primárom Rádiologického oddelenia Nemocnice s poliklinikou sv. Jakuba v Bardejove. Bol rodákom z Bardejova, v tomto meste celý život žil a pôsobil. Angažoval sa aj vo verejnom živote.
Župný i mestský poslanec
Dlhé roky bol poslancom bardejovského mestského zastupiteľstva, od roku 1994 až doteraz, bol tiež členom mestskej rady. Od vzniku vyšších územných celkov na sklonku roku 2001 bol poslancom prešovského župného zastupiteľstva až do roku 2017, teda štyri volebné obdobia. Ako nestraník bol nominantom najprv HZDS, neskôr Smeru. Patril medzi nekonfliktných komunálnych politikov, vždy hľadal skôr cesty ku kompromisu. Odborník na rádiodiagnostiku Vo svojom odbore patril MUDr. Andrej Havrilla medzi expertov. Bol krajským odborníkom pre rádiodiagnostiku, členom dozornej rady svidníckej nemocnice, členom výboru Slovenskej rádiologickej spoločnosti i funkcionárom v Slovenskej lekárskej komore. Získal niekoľko ocenení. Bol laureátom Ceny Ernesta Gašpara, ktorú udeľuje Spolok lekárov v Bardejove, ako aj Ceny primátora za zásluhy o rozvoj mesta Bardejov.
Hij: Kedykoľvek pomohol
„Manžel, ujo, strýko, učiteľ, priateľ, včelár, doktor a kolega nerozmýšľajúci, či je dvanásť na obed alebo dvanásť o polnoci, ochotný prísť a diagnostikovať, popísať, odporučiť,“ zaspomínal si na Andreja Havrillu jeho priateľ Štefan Hij, ktorý mu vzdal hold a vyjadril pozostalým úprimnú sústrasť v mene celej bardejovskej samosprávy. Opísal ho ako človeka, ktorý vie s ľahkosťou riecť „dobre bude“ a druhého povzbudiť. „Človek s absolútnym zmyslom pre povinnosť voči voličom, s morálnou autoritou, s ľudskosťou, človečinou a nenahraditeľným zmyslom pre neurážajúci humor a nadhľad.“
Organizátor rádiologických kongresov
Známi ho poznali aj ako filantropa, včelára, ale aj organizátora odborných podujatí. Bardejov jeho pričinením hostil v minulosti odborníkov – lekárov z celej Európy v rámci STAR programu či na viacerých ročníkoch Slovenského rádiologického kongresu s medzinárodnou účasťou. „Myslím si, že každá práca, ktorú vykonávate s láskou, pokorou a snahou ľuďom pomôcť, ktorí túto pomoc potrebujú, je svojím spôsobom výnimočná. Ja som sa tejto práci upísal pred mnohými rokmi. Napĺňa ma, prináša mi osobné uspokojenie, najmä keď sa nám podarí včas diagnostikovať príčiny rôznych ochorení. Je to vždy pocit veľkej zodpovednosti, ak vo chvíľach, keď sa nám nedarí všetko na sto percent. V živote to tak býva,“ povedal o svojej práci Andrej Havrilla pre bardejovský portál Ahoj.TV. Dlhoročný mestský a krajský poslanec bral vždy svoje pôsobenie v politike ako doplnok k hlavnej činnosti lekára a spoločenskej angažovanosti.
Slovenskí zdravotníci čakajú na odškodnenie. Dočkajú sa?
[11.01.2021; Pravda; Titulná strana; s. 1,4,5; Peter Madro]
Slúžia na preplnených infekčných oddeleniach v ťažkých podmienkach. Ak sa zdravotníci infikujú koronavírusom na pracovisku, nedočkajú sa odškodnenia. Dokonca ani vtedy, keď budú trpieť trvalými následkami či jednoducho boj s ochorením C0VID-19 nevyhrajú. Až keď vlani 19. októbra zomrel 48-ročný Rastislav Melek, ktorý sa staral o pacientov v oravskej obci Lokca a koronavírusom sa zrejme infikoval práve vo svojej ordinácii, nastolil sa verejne problém, že zdravotníci nemajú nárok na odškodnenie či vyššie dávky počas práceneschopnosti (PN). Tie sa podarilo presadiť spolu s úrazovým príplatkom pre všetkých, ktorí prichádzajú do kontaktu s covidovými pacientmi, v novembri. Počas PN majú teda títo ľudia nárok na 80 percent hrubej mzdy a úrazový príplatok prevyšuje sto percent čistej mzdy. Aj s vyplácaním 80 percent hrubej mzdy počas maródky sú problémy. „Pretože niektorí riaditelia nechcú potvrdiť, že sa človek nakazil v nemocnici. Bol prípad, keď bola sestra preradená na infekčné oddelenie. Do dvoch týždňov ochorela a riaditeľstvo jej odmietlo podpísať, že sa infikovala v robote, a tak nedostala 80, ale len 50 percent hrubej mzdy počas maródovania," upozorňuje šéf Lekárskeho odborového združenia a člen Ústredného krízového štábu Peter Visolajský.
On sám pracuje v nitrianskej nemocnici, kde minulý týždeň prišli až o troch zdravotníkov. V súčasnosti sa čaká na konečné rozhodnutie patológov v ďalších tridsiatich úmrtiach zdravotníkov. „V situácii, keď máme plné nemocnice, mi príde normálne, aby sa ochorenie COVID-19 u zdravotníka posudzovalo ako tankovanie pri výkone povolania," dodáva Visolajský. Pripúšťa, že sa môžu objaviť špekulanti, ale to sú podľa neho len výnimky a pre naplno pracujúcich zdravotníkov by to bol pozitívny signál. Ako ďalší príklad uvádza lekára v dôchodkovom veku, ktorý sa stará o infekčných pacientov. Keď ochorel, za každý deň maródky - aj keď ležal s ťažkým zápalom pľúc v nemocnici - dostal 36 eur. Po vyliečení sa opäť vrátil do nemocnice k pacientom. Sanitárka, ktorá sa vírusom tiež infikovala v práci, za desať dní PN dostala 165 eur. Keďže zostal v karanténe aj jej manžel, vypadli im oba príjmy v rodine. Visolajský pripomína, že oboch po návrate do práce čakala len nižšia výplata. Pritom už desiaty mesiac je na stole Ústredného krízového štábu požiadavka na nastavenie dostatočných kompenzácií pre zdravotníkov, ktorí sa infikujú vírusom v zamestnaní. Nieje to novinka. Aj ministerstvo vnútra má pre policajtov a hasičov nastavené plné kompenzácie v prípade zranenia alebo úmrtia. Aktuálne klesol počet zdravotníkov v karanténe z viac ako tritisíc na 2 582, no nemocnice sa z epidemiologického hľadiska pripravujú na najhoršie. Preto chce Slovenská lekárska komora na najbližšom stretnutí s ministrom zdravotníctva Markom Krajčím (OĽaNO) predložiť požiadavku na zriadenie odškodňovacieho mechanizmu pre zdravotníkov.
Chýbajúce istoty
Slovenská lekárska komora upozorňuje, že ak štát garantuje občanom odškodné pri komplikáciách spôsobených vakcínou proti COVID-19, je namieste postarať sa aj o ohrozených lekárov a ostatných zdravotníkov.
Prvým bodom ich požiadavky sú nedostatočné platby počas PN všetkých, ktorí sa o pacientov starajú, vysvetľuje požiadavku komory jej hovorkyňa Nancy Závodská. Opatrenie by sa malo týkať všetkých zdravotníkov - bez rozdielu, či pracujú v nemocnici, v ambulancii, alebo kdekoľvek inde. „Druhá časť odškodnenia by sa týkala takisto všetkých zdravotníckych pracovníkov, u ktorých by prišlo aj vplyvom ochorenia na COVID-19 k takému vážnemu poškodeniu zdravia, že by bola znížená ich schopnosť v budúcnosti vykonávať prácu v takom rozsahu, ako ju vykonávali doteraz," dopĺňa lekárska komora. Komora si myslí, že by to malo byť podobné ako pri ochoreniach a odškodňovaní v iných povolaniach. Rovnako by sa postupovalo aj v prípade úmrtia zdravotníckeho pracovníka z dôvodu infekcie COVID-19, ktoré by už žiadala rodina zosnulého a mala by na toto odškodnenie zákonný nárok. Aj s touto požiadavkou chce Slovenská lekárska komora predstúpiť v najbližších dňoch na rokovaniach s rezortom zdravotníctva.
Na súdoch by uspeli
V súčasne zaužívanej právnej terminológii nie je vhodné ochorenie zdravotníckeho pracovníka označiť ako pracovný úraz, pretože ten sa v zmysle Zákonníka práce a zákona o sociálnom poistení vyznačuje krátkodobým, náhlym a násilným pôsobením vonkajších vplyvov. Klasifikovať by sa dalo len ako choroba z povolania. To je názor medicínskeho právnika Ivana Humeníka. „V prípade pandémie a s tým súvisiaceho ohrozenia zdravotníkov, ktorí pracujú v prvej línii, ide naozaj o významne špecifickú situáciu. Preto by určite prospelo, aby v prípade spoločenského konsenzu bola prijatá aj osobitná odškodňovacia schéma," myslí si Humeník. Podľa neho by sa mohli stanoviť menej prísne kritériá na preukázanie nároku na odškodné, respektíve by sa garantovali aj osobitné dávky rodinným príslušníkom zomrelého, na ktoré na základe všeobecných predpisov nie je momentálne nárok. „Podobný prístup sa využíva napríklad pri očkovacích odškodňovacích modeloch. Príkladom je aj odškodňovacia schéma uplatňovaná dlhšie obdobie vo Veľkej Británii," pripomína právnik. Humeník si vie predstaviť úspešné obhájenie nároku na náhradu škody, ktorá bola spôsobená ako následok ochorenia COVID-19, ktorým sa lekár či iný zdravotnícky pracovník nakazil v príčinnej súvislosti s výkonom povolania, pri ktorom mu zamestnávateľ nezabezpečil potrebné pracovné podmienky. „Ak by chýbali ochranné pomôcky, ak by neboli dodržiavané prestávky v práci, čo by malo priamy vplyv na stratu opatrnosti a zanedbanie správneho postupu pri vlastnej ochrane," uviedol Humeník príklad.
Choroba z povolania
Hoci sa o tomto probléme na zasadnutiach Ústredného krízového štábu už niekoľkokrát hovorilo, výsledok nie je žiaden. Podľa Visolajského o tomto riziku vie tak premiér, ako aj minister zdravotníctva či šéf rezortu sociálnych vecí. Zatiaľ však stále platí, že ochorenie COVID-19 je klasifikované ako choroba z povolania. Visolajský upozorňuje, že v praxi to znamená dokazovanie pred komisiou, kde sa zdravotník infikoval. „Musíte uznať, že keď zomrie sestrička alebo lekár, tak sa vám nechce nejakej komisii dokazovať, kde sa nakazili. Medzitým sa zistí, že boli aj v obchode a riaditeľ nemocnice povie, že sa nakazili tam. Vôbec sa pritom nezoberie do úvahy, že pracovali na covidovom oddelení," upozorňuje Visolajský. Myslí si, že zdravotnícki pracovníci by mali mať nárok na priznanie odškodného bez potreby dokazovania, kde sa infikovali. „Zatiaľ ale nie je ochota na druhej strane," pripomína lekár z prvej línie Visolajský s tým, že táto zmena by nemala podľa neho pokrývať všetky infekčné choroby, sústrediť by sa mala len na súčasnú pandémiu.
Určite by prospelo, aby v prípade spoločenského konsenzu bola prijatá aj osobitná odškodňovacia schéma.
Prijímanie lekárov zo zahraničia je u nás zložité
[07.01.2021; Rádio Slovensko; Publicistika; 14:15; Ľubomíra Hulínová / R]
Moderátor:
„Mnohé štáty počas pandémie chýbajúcich lekárov nahradili posilami zo zahraničia. Kým v Poľsku aj v Českej republike takýmto odborníkom vyšli v ústrety a majú vytvorené aj podmienky, u nás to veru až také jednoduché nie je. Viac zisťovala Ľubomíra Hulínová.“
Ľubomíra Hulínová, redaktorka:
„Ak by chcel u nás pracovať lekár, ktorý získal vzdelanie v rámci krajín Európskej únie, nemal by mať problém. Lenže realita je podľa Alony Kurotovej z Medzinárodnej asociácie lekárov na Slovensku veru iná.“
Alona Kurotova, Medzinárodná asociácia lekárov na Slovensku:
„Sa na našu asociáciu obrátili hneď traja Taliani. Každý mal problém. Prvý pán doktor, chceli od neho nielen diplom, ale prílohu diplomu, nemohlo to byť v elektronickej podobe a keďže on bol tu, je teraz naozaj také komplikovanejšie obdobie, nedostal sa tam kde chcel a chcel testovať.“
Ľubomíra Hulínová:
„So sťažnosťou sa talianski lekári už dokonca obrátili aj na súd v Bruseli. No sú tiež prípady, keď lekár nevyštudoval v jednej z krajín Európskej únie a nemusí ísť ani o zahraničného občana. Ak chce pracovať u nás, mal by splniť niekoľko podmienok. Prvou je uznanie diplomu.“
Alona Kurotova, Medzinárodná asociácia lekárov na Slovensku:
„Musí zobrať diplom, prílohu k diplomu, akredítáciu univerzitu, to všetko preložiť, podať na ministerstvo školstva. Oni vyžiadajú niečo, dosť často to sú silaby za šesť rokov, ktoré na univerzitách nie vždy sú a môže sa stať, že kľudne ten lekár zaplatí za preklad silabov 2-tisíc eur.“
Ľubomíra Hulínová:
„Nasleduje odborná skúška, za ktorú lekár zaplatí okolo 650 eur, zubári vyše tisíc. Len pre porovnanie, v susednom Česku je to v prepočte približne 120 eur. Ak aj náročnú skúšku spraví, musí ešte preukázať znalosti zo slovenčiny. Prezident Asociácie nemocníc Slovenska Marián Petko dodáva, že sa už roky snažia podmienky zjednodušiť.“
Marián Petko, prezident Asociácie nemocníc Slovenska:
„Terajšia situácia s COVID-om to len potvrdila, keďže už v necovidovom období nám chýbalo minimálne 2-tisíc lekárov a 4-tisíc sestier.“
Ľubomíra Hulínová:
„Problém s uznávaním diplomov má aj pediatrička Viktoria Dmitruk, ktorá k nám prišla pred pár rokmi z ukrajinského Donecka, kde zúri vojna.“
Viktoria Dmitruk, ukrajinská pediatrička:
„Slovenský systém dvakrát odmietol mi uznať môj diplom. Predmety, ktoré som študovala na vysokej škole, boli uvedené ako chýbajúce.“
Ľubomíra Hulínová:
„Na Ukrajine totiž študovala pediatriu ako samostatný odbor. U nás medici najskôr absolvujú všeobecné lekárstvo a až potom špecializáciu pediatria. Naše ministerstvo preto malo výhrady. Tomáš Nejedlý z odboru komunikácie ministerstva školstva.“
Tomáš Nejedlý, odbor komunikácie ministerstva školstva:
„V prípade študijného odboru pediatria získaného na Ukrajine sa zistili rozdiely v zameraní, štruktúre a obsahu štúdia, ktoré sú zásadného charakteru.“
Ľubomíra Hulínová:
„Viktoria preto skúsila šťastie v Českej republike a tam jej diplom uznali. Lenže celá jej rodina žije na Slovensku, preto prácu v Česku berie iba ako dočasné východisko.“
Viktoria Dmitruk:
„Mám rada Slovensko a naozaj chcem pomôcť tejto krajine. Preto som rozhodla ísť na súd.“
Viktória Hulínová:
„Poslednou podmienkou je, že zahraničných lekárov ešte musí prijať naša lekárska komora, ale aj tá má kritériá.“
Alona Kurotova, Medzinárodná asociácia lekárov na Slovensku:
„Potrebuje register trestov z domovskej krajiny. Napríklad mali sme lekára z Tadžikistanu, býva na Slovensku 10 rokov a má už trvalý pobyt a Tadžikistan, bohužiaľ, dáva registre trestov len osobne. Takže doteraz ešte nezvládol, aby získal ten register trestov na to, aby bol zapísaný do komory, aby mohol byť lekárom.“
Moderátor:
„Nedajú sa podmienky zmierniť aspoň v týchto neľahkých časoch, keď akútne chýbajú lekári v nemocniciach? To všetko budeme aj v našom vysielaní odhaľovať ešte dnes. Tak nás počúvajte určite aj po 16-tej hodine.“
* * * * *
Moderátor:
„Poľsko pre pandémiu spustilo masívny nábor lekárov z Ukrajiny a zľahčilo podmienky, za akých môžu u nich pracovať. U nás je zatiaľ všetko po starom, prísne kritériá väčšinou nedovoľujú lekárom zo zahraničia pomáhať v našich nemocniciach, aj keď by to mnohé privítali. Aké budú teda zmeny a zmení sa vôbec niečo? Zisťovala Ľubomíra Hulínová.“
Ľubomíra Hulínová, redaktorka:
„Poliaci zrušili uznávanie diplomov ukrajinským a bieloruským lekárom. Novelu zákona nedávno schválil poľský Senát. Alona Kurotova z Medzinárodnej asociácie lekárov na Slovensku.“
Alona Kurotova, Medzinárodná asociácia lekárov na Slovensku:
„Toho je plné noviny na Ukrajine, že majú zákon pre zahraničných zdravotníkov, ktorí v zjednodušenej forme môžu prísť a vykonávať prácu lekára pod dohľadom.“
Ľubomíra Hulínová:
„Aj u nás pre odborníkov zo zahraničia momentálne funguje odborná stáž. Hovorkyňa ministerstva zdravotníctva Zuzana Eliášová.“
Zuzana Eliášová, hovorkyňa ministerstva zdravotníctva:
„Počas krízovej situácie môžu všetci zahraniční lekári z tretích krajín, ktorí majú minimálne uznaný doklad o vzdelaní aj bez uznania odbornej kvalifikácie po splnení podmienok vykonávať odborné pracovné činnosti ako stážisti u poskytovateľa zdravotnej starostlivosti. Ministerstvo zdravotníctva eviduje jednu osobu vykonávajúcu pozíciu stážistu.“
Ľubomíra Hulínová:
„Čo je naozaj veľmi málo. Alona Kurotová hovorí, že stáž nie je dobre odkomuninovaná.“
Alona Kurotova, Medzinárodná asociácia lekárov na Slovensku:
„Nikto o tom nevie, aj keď vie, tak nechápe, čo to prinesie. Je to ešte aj časovo obmedzené na krízový stav. Teda krízový stav sa skončí hocikedy a to musím vyhodiť toho lekára?“
Ľubomíra Hulínová:
„V Česku je napríklad odborná stáž súčasťou podmienok na výkon lekárskej praxe. Prezident Asociácie nemocníc Slovenska Marián Petko.“
Marián Petko, prezident Asociácie nemocníc Slovenska:
„Prijmú ukrajinských lekárov na jeden rok do nemocníc, kde sa pripravujú jazykovo a odborne pod kontrolou českých lekárov, aby následne absolvovali skúšky jazykové a odborné.“
Ľubomíra Hulínová:
„Prečo by to takto nemohlo fungovať aj u nás? Odpovedá Tomáš Nejedlý z odboru komunikácie ministerstva školstva.“
Tomáš Nejedlý, odbor komunikácie ministerstva školstva:
„Vzhľadom na to, že ministerstvo zdravotníctvo v príslušnom právnom predpise neustanovilo povinnosť absolvovania dočasnej odbornej stáže, dočasnú odbornú stáž nie je možné zohľadniť pri vykonaní doplňujúcej skúšky.“
Ľubomíra Hulínová:
„Aj prezident Slovenskej lekárskej komory Marián Kollár ešte minulý rok tvrdil, že naše podmienky sú nastavené dobre.“
Marián Kollár, prezident Slovenskej lekárskej komory:
„Určite sú náročné, ale určite sú také, aby tie skúšky zaručili dostatočnú kvalitu aj bezpečnosť pre našich pacientov.“
Ľubomíra Hulínová:
„Nemocnice ale teraz bijú na poplach. Pandemická situácia sa zhoršuje a zdravotníci chýbajú.“
Marián Petko, prezident Asociácie nemocníc Slovenska:
„Poviem vám to jednoducho, na jednu ošetrovaciu jednotku za stavu, keď nie je COVID, napríklad na internom oddelení, je potrebných 6 sestier, aby bola zabezpečená prevádzka nonstop. A na covidovom oddelení je potrebných nie 6 sestier, ale 12 sestier, aby boli schopné zabezpečiť prevádzku.“
Ľubomíra Hulínová:
„No u nás odbornú skúšku napríklad tento rok neabsolvovala ani jedna zdravotná sestra zo zahraničia.“
Alona Kurotova, Medzinárodná asociácia lekárov na Slovensku:
„Mali by mať tri termíny za rok. Všetky tri boli zrušené. Dôvod predpokladám, že je to COVID. Aj pri lekároch mali sme dve skúšky, jedna bola zrušená.“
Ľubomíra Hulínová:
„Zdravotníci radšej idú do iných krajín, lebo u nás robia úplne inú prácu.“
Alona Kurotova, Medzinárodná asociácia lekárov na Slovensku:
„Maséri, kozmetičky, upratovačky. Poznám myslím si, že v každej sfére podnikania nejakého lekára.“
Ľubomíra Hulínová:
„Či nakoniec predsa len kompetentní prehodnotia prísne podmienky pre zahraničných zdravotníkov, budeme aj ďalej sledovať.“
Slovensko: Zrušili praktické sestry
[10.01.2021; TV JOJ; Noviny TV JOJ; 19:30; Alena Stračiaková / Ľuboš Sarnovský]
Ľuboš Sarnovský, moderátor: „Praktickú sestru už na Slovensku nenájdete. Od začiatku tohto roka ich nahradilo pomenovanie zdravotnícky asistent. Napriek tomu, že sa pre ne v praxi nemení náplň práce ani platové ohodnotenie, zmena názvu nás vraj môže pripraviť o stovky nových zdravotníkov, ktorí nám v zdravotníctve už aj tak chýbajú.“
Zoja Hričovská, študentka 1. ročníka Strednej zdravotníckej školy: „Ja som nastúpila ako praktická sestra a skončím ako zdravotnícky asistent, iba asistent.“
Alena Stračiaková, redaktorka: „Zoja patrí k desiatkam nespokojných študentov zdravotníckych škôl, ktorí takúto zmenu názvu považujú za degradáciu ich povolania.“
Zoja Hričovská: „Príde mi to nezmyselné.“
Alena Stračiaková: „Môže sa to zdať ako banalita, veď ide len o zmenu názvu, avšak pre mladých ľudí, ktorí sa hlásia na stredné zdravotnícke školy, bol práve odbor praktická sestra oveľa atraktívnejší.“
Miroslav Sukela, Asociácia stredných zdravotníckych škôl SR: „Akonáhle došlo k tejto zmene, za 2 roky nám stúpol počet prijatých žiakov, respektíve počet záujemcov na toto štúdium o 40 %.“
Alena Stračiaková: „A to so sebou prinieslo aj jednu dôležitú zmenu.“
Miroslav Sukela: „Nielenže bolo viacej tých záujemcov, ale tým pádom sme si mohli aj vyberať tých kvalitnejších. Teraz sa nám to všetko vracia opäť naspäť.“
Alena Stračiaková: „Poslanci zmenu názvu schválili v skrátenom legislatívnom konaní a ešte k tomu v zákone o zdravotných poisťovniach.“
Matúš Kozej, zástupca študentov stredných zdravotníckych škôl: „Nesúhlasíme s novelou zákona o zdravotných poisťovniach zo dňa 24. novembra 2020, kde predposledným bodom je zrušenie odboru praktická sestra k 1. januáru 2021. Táto skutočnosť bola schválená legislatívne nečistým spôsobom a novelou úplne iného zákonom.“
Igor Pramuk, viceprezident Asociácie nemocníc Slovenska (telefonát): „Ministerstvo zdravotníctva nevedie žiadnu diskusiu. Nevypočulo ani nás, nevypočulo ani Asociáciu stredných zdravotných škôl, úplne ignoruje náš názor a takto došlo k zmene, ku ktorej sme sa vôbec nevedeli vyjadriť.“
Alena Stračiaková: „Paradoxne Slovenská komora sestier je s premenovaním praktickej sestry na zdravotníckeho asistenta spokojná, keďže tvrdia, že plnohodnotnou sestrou sa môže stať iba ten, kto má vyššie ako len stredoškolské vzdelanie.“
Lukáš Kober, Slovenská komora sestier a pôrodných asistentiek (telefonát): „Sestra má 4600 hodín odbornej prípravy, zdravotnícky asistent má 2170 hodín odbornej prípravy, lekár má napríklad 5500 hodín. Samotná Európska komisia ani nehovorí o tom, že to musí byť univerzitné vzdelávanie, má to byť proste pomaturitné vzdelávanie v takomto rozsahu.“
Alena Stračiaková: „Aj predsedníčka zdravotníckeho výboru si myslí, že na označovanie sestra maturita nestačí.“
Jana Bittó Cigániková, poslankyňa NR SR za SaS, predsedníčka zdravotníckeho výboru: „Ja toto nepovažujem za správne, ani to nepovažujem za spravodlivé k tým sestrám, ktoré sme nútili vyštudovať vysokú školu, aby mohli byť zdravotnými sestrami.“
Matúš Kozej: „Zo skúseností, ktoré sme získali počas praktického vyučovania, je praktická sestra plnohodnotný člen zdravotníckeho tímu, akceptovaná sestrami. Praktické sestry sú bezprostredne po maturitnej skúšky pripravené nastúpiť do zamestnania aj bez štúdia na vysokej škole.“
Alena Stračiaková: „Ministerstvo zdravotníctva tvrdí, že nariadenie prišlo zhora.“
(text v obraze)
Vyjadrenie ministerstva zdravotníctva
Podľa stanoviska Európskej komisie nový názov zdravotníckeho povolania praktická sestra mu mohol spôsobovať v praxi aplikačné nejasnosti.
Alena Stračiaková: „Podľa Asociácie nemocníc, ako aj stredných zdravotníckych škôl však môžeme prísť o desiatky nových zdravotníkov v systéme, ktorí ako vieme nám už teraz extrémne chýbajú.“
Miroslav Sukela: „Dnes máme na Slovensku vyše 230 gymnázií, alebo 270 dokonca, nechcem klamať, len 30 zdravotníckych škôl a veľmi málo absolventov. Čo chce pre to táto vláda spraviť, aby sme mali dosť ošetrovateľského personálu? Toto je krok smerom späť.“
Alena Stračiaková: „Potvrdzujú to aj slová Zoji, ktorú by odbor zdravotnícky asistent na podanie prihlášky na zdravotnícku školu nepresvedčil.“
Zoja Hričovská: „Pravdepodobne nie, pretože ako som už povedala, to je iba asistent.“
Alena Stračiaková: „Alena Stračiaková, televízia JOJ.“
Začiatkom jari môže byť situácia trikrát horšia ako dnes
[11.01.2021; Plus jeden deň; AKTUÁLNE; s. 2,3; fd;tasr]
Nový druh nákazy B 117 je už na Slovensku +++ Potvrdili ho v Michalovciach, Nitre aj Bratislave +++ Matematik Koprda a minister Krajčí varujú:
bratislava - Najskôr sa objavil v Michalovciach, potom v Nitre a najnovšie aj v Bratislave. Nová mutácia koronavírusu s označením B 117, ktorá pochádza z Anglicka, je však už s najväčšou pravdepodobnosťou aj v ďalších kútoch Slovenska. Najväčší problém je, že sa šíri oveľa rýchlejšie a agresívnejšie ako doterajší variant. Situáciu má v najbližších hodinách riešiť aj vláda. Minister zdravotníctva Marek Krajčí (OĽaNO) aj odborníci sa zhodujú, že proti novej mutácii nezaberajú ani tvrdé lockdowny. Čo nás ochráni a na čo sa máme pripraviť?
Nepomohlo ani predvianočné zrušenie letov s Britániou, ku ktorému pristúpila väčšina štátov Európy. Nová mutácia sa stihla rozšíriť aj na starý kontinent vrátane Slovenska. „Predpokladám, že vírus je už distribuovaný do všetkých kútov našej vlasti a teda izolácie jednotlivých regiónov už asi nebudú pripadať do úvahy. Skôr budeme musieť aj naďalej tlmiť interregionálnu mobilitu, aby sme zabránili jeho rýchlejšiemu šíreniu z viac postihnutých regiónov do menej postihnutých a získali tak čas,” oznámil minister zdravotníctva Krajčí.
Ak ste dúfali, že prísne opatrenia sa čoskoro skončia a postupne sa začneme vracať k normálnemu životu, minister vás vyviedol z omylu. Nová mutácia sa totiž šíri až o 60 percent rýchlejšie ako pôvodný variant a s takýmto protivníkom nemôžeme ani len pomýšľať na akékoľvek uvoľňovanie režimu. „Určite budeme musieť mať dlhodobo prijaté prísne opatrenia, ktoré budú brániť socializácii ľudí, aby sme spomallili šíreniu vírusu lokálne. Na takto agresívne sa šíriaci vírus však tieto štandardné opatrenia dostatočne nezaberajú a preto bude potrebné časté pretestovávanie obyvateľstva. To je pravdepodobne aj jeden z dôvodov, prečo sú výsledky vianočného lockdownu také vlažné,” dodal minister.
Matematik Pavol Koprda v svojom statuse predpovedal, že ak dnes máme priemerne 3 000 nových prípadov denne, pri rýchlosti šírenia novej mutácie budeme mať začiatkom apríla denné prírastky na úrovni od 7 500 do 9 500 podľa toho, ako zodpovedne sa budeme správať. A to aj pri podmienkach súčasného lockdownu.
„Ak nebudeme zodpovednejšie dodržiavať opatrenia, nezvýši sa dostupnosť vakcín a nezvýšime testovacie kapacity, tak aj keď sa chvíľu bude zdať, že situácia sa zlepšuje, tak začiatkom jari môže byť situácia aj dva až trikrát horšia ako dnes. O toľko silnejšia je nová mutácia vírusu,” uviedol pre Plus JEDEN DEŇ Koprda.
Odstrašujúcim príkladom je podľa neho Írsko, ktoré bolo ešte donedávna vzorom zvládnutia druhej vlny. „To však platilo len do Vianoc, keď sa v krajine uvoľnili opatrenia a nová mutácia sa začala naplno šíriť. Za 18 dní v krajine vyskočili počty nakazených viac ako desaťnásobne z 87 na 896 nakazených na milión obyvateľov. Pričom keď sme v októbri pozorovali, ako zle sú na tom susední Česi, im trvalo 43 dní, kým sa dostali na desaťnásobné čísla."
Už v najbližších hodinách by mala zasadať aj vláda. Premiér Igor Matovič upozorňuje, že aktuálny lockdown a ani sprísnené opatrenia prijaté na Silvestra sa neprejavujú na číslach. „Najneskôr zajtra (pondelok, pozn. red.) bude mimoriadne rokovanie vlády, kde rozhodneme o masívnom nákupe testov, masívnom testovaní, lebo keď chceme zachrániť fabriky pred tým, aby sme ich zatvorili, musíme nasadiť aj iný nástroj, a ten sme si vyskúšali na Orave. Teraz to robíme v Nitre, kde ľudia bez toho, aby nemali test, nemôžu ísť do firmy," vyhlásil premiér. Britská mutácia nového koronavírusu je už na Slovensku podľa premiéra rozšírená. „Už sa nedá ohraničiť, že toto je ohnisko, mutáciu máme všade," podotkol.
Naše už teraz ťažko skúšané nemocnice sa podľa ministra Krajčího majú pripraviť ešte na krušnejšie chvíle. „Naše nemocnice čakajú ťažké časy. Manažmenty nemocníc budú musieť vyvinúť maximálne úsilie, aby čo najviac optimalizovali svoje kapacity na poskytovanie zdravotnej starostlivosti v našom rokmi zanedbávanom zdravotnom systéme. Teraz sa jeho kapacity ukážu v plnej nahote,” vyhlásil šéf zdravotníckeho rezortu.
Dobrou správou v tejto situácii je, že slovenským vedcom sa už podarilo vyvinúť test na novú mutáciu koronavírusu. „Musíme sa pripraviť na to, že sa táto mutácia bude šíriť po celom Slovensku. O to viac som hrdý na slovenskú vedu, tím MultiplexDX, tím Borisa Klempu, ako aj prof. Jozefa Noseka z PF UK a doc. Tomáša Vinařa z FMFI UK, s ktorými sa nám podarilo vyvinúť nový RT-PCR test schopný jasne identifikovať britskú mutáciu. Podľa mne dostupných informácií ide vôbec o prvý takýto skríningový test na svete,” informoval biochemik Pavol Čekan. Podľa hygienikov je v boji proti novej mutácii dôležité dodržiavanie platných opatrení a očkovanie. „Čím viac ľudí bude očkovaných, tým viac sa zníži cirkulácia vírusu a tým sa zníži jeho potenciál pre nové mutácie a varianty,” reagovala hovorkyňa Úradu verejného zdravotníctva Dáša Račková.
Ako dodala, zatiaľ nie sú dôkazy o tom, že by B 117 spôsoboval vážnejší priebeh ochorenia alebo by naň neúčinkovali vakcíny, ktorými sa začalo očkovať. Tieto zistenia potvrdzuje aj infektológ. „Zatiaľ nič nenasvedčuje tomu, že by sa ním mohli reinfikovať ľudia, ktorí už prekonali covid. Alebo by proti nemu boli neúčinné vakcíny, prípadne, že by tento vírus bol viac smrtiaci. Nič z toho zatiaľ sa neukazuje ako pravdepodobné,“ uzavrel Peter Sabaka z Kliniky infektológie Univerzitnej nemocnice Bratislava.
Masívne testovanie môže zlepšiť situáciu
Bývalý šéf Inštitútu zdravotnej politiky Martin Smatana si myslí, že Slovensko sa nachádza vo vážnejšej situácii, ako to bolo pri minuloročnom celoplošnom testovaní. „Antigénové testovanie spojené s ďalšími opatreniami by bolo teraz dobré použiť vo väčšine okresov Slovenska,“ povedal Smatana s tým, že pokiaľ neprebehne očkovanie, tak práve masívne testovanie je efektívny spôsob na zastavenie zhoršujúceho sa stavu pandemickej situácie. Počas víkendu sa plošné testovanie uskutočnilo v okresoch Nitra, Košice a Púchov.
