16.03.2021 - INFORMÁCIE V MÉDIÁCH
Odpočet vlády po roku vládnutia: Ministerstvo zdravotníctva SR
Ambulantní lekári v čase pandémie
Slovensko sa vzdalo troch miliónov vakcín od Pfizeru
SaS a Za ľudí by sa pozdával Heger
Počet pacientov s ochorením COVID-19 v Leviciach stále neklesá
Odpočet vlády po roku vládnutia: Ministerstvo zdravotníctva SR
[15.03.2021; Rádio Slovensko; Rádiožurnál Slovenského rozhlasu; 12:00; R / Jana Balková]
Jana Balková, moderátorka:
„Tento týždeň uplynie rok od nástupu vlády Igora Matoviča. V Rádiožurnáloch vám postupne prinesieme odpočet činností jednotlivých rezortov. Začíname zdravotníctvom, ktoré v programovom vyhlásení sľubuje niekoľko reforiem. Pre pandémiu koronavírusu sa však museli odložiť na neskôr. Pár sľubov sa rezortu za prvý rok vlády predsa len podarilo naplniť. Opozícia kritizuje aj tie. Najviac zmeny vo vedúcich funkciách nemocníc. Lekárov zasa sklamala neschopnosť exministra zdravotníctva Mareka Krajčího presadiť vo vláde zásadné opatrenia v boji s koronavírusom.“
Marek Krajčí, minister zdravotníctva (archívny záznam):
„Chceme zlepšiť podmienky pre zdravotníkov, takisto pre pacientov, aby sme postavili nové nemocnice, reformu primárnej siete, nemocničnej siete a takisto akútnej urgentnej a dlhodobej starostlivosti.“
Chantal Starauchová, redaktorka:
„Sľuboval na svojej prvej tlačovej besede vtedy čerstvý minister a dnes už čerstvý exminister zdravotníctva Marek Krajčí z hnutia Obyčajných ľudí. Za prvý rok sa však toho až tak veľa nestihlo. Rezort sa totiž deň čo deň pasoval s pandémiou koronavírusu. Tá tu už v čase, keď kormidlo riadenia štátu prebral kabinet Igora Matoviča síce bola, no jej silu nevedel predvídať nikto. COVID-19 ochromil naše zdravotníctvo a rezort tak namiesto plnenia sľubov musel riešiť preplnené nemocnice, vyčerpaných zdravotníkov a nestíhajúce krematóriá. Pár bodov z vládneho programu sa ale rezortu predsa len rozbehnúť podarilo. Opäť Marek Krajčí.“
Marek Krajčí:
„Platforma pre duševné zdravie sa rozbieha, máme aj určité pokroky v liekovej politike.“
Chantal Staruchová:
„Pre vybrané skupiny ľudí rezort presadil zrušenie doplatkov za lieky, odštartoval výstavbu Detenčného ústavu a zriadil Radu vlády pre duševné zdravie. To ale podľa exministra zdravotníctva Richarda Rašiho zo strany Hlas-SD nestačí. Za mimoriadne zlyhanie označil plošné politické výmeny riaditeľov niektorých zdravotníckych zariadení.“
Richard Raši, exminister zdravotníctva (Hlas-SD):
„Ktorí, bohužiaľ, boli vymenení za ľudí, ktorí o zdravotníctve nevedia, netušia nič.“
Chantal Staruchová:
„Slovenská lekárska komora chápe, že na riešenie zásadných systémových zmien v zdravotníctve priestor nebol. Prioritou bol predsa len boj s koronavírusom. No ani ten podľa komory rezort tak úplne nezvládol. Jej prezident Marián Kollár hovorí, že v tak ťažkom období, ako je pandémia, potrebuje krajina ministra zdravotníctva, ktorý je priebojný a dokáže nevyhnutné opatrenia presadiť aj vo vláde.“
Marián Kollár, prezident Slovenskej lekárskej komory:
„Niekedy sme skutočne mali pocit, že máme dvoch ministrov. Ten druhý bol v osobe premiéra.“
Chantal Staruchová:
„Ministerstvo za jeden zo svojich úspechov označilo aj to, že sa podarilo čerpať peniaze z európskych fondov. Analytik inštitút INEKO Dušan Zachar však podotýka, že sa netreba ani do budúcna uspokojiť s úspešným čerpaním eurofondov. Je podľa neho potrebné zmeniť systém merania úrovne zdravotnej starostlivosti.“
Dušan Zachar, analytik, INEKO:
„My síce vybudujeme nejaké zariadenia, vytvoríme nejaký nadrezortný orgán, ale či to bude mať efekt pre zlepšenie poskytovania zdravotnej starostlivosti, to už nebudeme vedieť, lebo nikto nad tým nerozmýšľa, aby sme tu takto posudzovali.“
Chantal Staruchová:
„Neustále sa zhoršujúca epidemická situácia si nakoniec vyžiadala aj svoju prvú politickú obeť. Stal sa ňou práve Marek Krajčí, ktorý 12. marca 2021 oficiálne odovzdal svoju demisiu do rúk hlavy štátu.“
Ambulantní lekári v čase pandémie
[15.03.2021; Rádio Slovensko; Rádiožurnál Slovenského rozhlasu; 18:00; Soňa Otajovičová / Jana Balková]
Jana Balková, moderátorka: „Pacienti často poukazujú na to, že v čase pandémie sa nemôžu skontaktovať s ambulantnými lekármi. Buď neordinujú, alebo neberú telefón. Lekári ale zdôrazňujú, že ordinujú aj počas koronakrízy.“
Soňa Otajovičová, redaktorka: „Prezidentka Zväzu ambulantných poskytovateľov Zuzana Dolinková hovorí, že každá ordinácia si manažuje poskytovanie zdravotnej starostlivosti po svojom a najlepšie ako vie. Ošetrovanie bežných pacientov a pacientov s COVIDom by však malo byť oddelené.“
Zuzana Dolinková, prezidentka Zväzu ambulantných poskytovateľov: „Lekári majú rozdelené ordinačné hodiny, alebo by mali mať rozdelené ordinačné hodiny podľa toho, kedy poskytujú preventívne prehliadky, bežnú operatívu a kedy sa venujú COVID pozitívnym pacientom.“
Soňa Otajovičová: „Záujem o prehliadky zo strany pacientov je však nižší než obvykle. Podľa virológa Fedora Čiampora sa pri dodržiavaní všetkých hygienických opatrení netreba návštevy ambulantného lekára obávať.“
Fedor Čiampor, virológ: „Návšteva každého takéhoto zariadenia prináša so sebou určité riziko, ale myslím si, že pri dodržiavaní opatrení, to znamená testovanie, rúško, FFP2, nemusí byť prekážkou a mohli by títo ľudia navštevovať preventívne prehliadky.“
Soňa Otajovičová: „Zanedbanie preventívnej prehliadky totiž môže viesť k vážnejším problémom. Potvrdzuje to aj predseda komory zubných lekárov Igor Moravčík.“
Igor Moravčík, prezident Slovenskej komory zubných lekárov: „Ak nezistíme kaz v začiatku, tak potom pacient príde neskoro buď s veľkým kazom, alebo s bolesťou. Kedy samozrejme to ošetrenie už je problematickejšie, komplikovanejšie a samozrejme aj finančne náročnejšie.“
Soňa Otajovičová: „Košický kraj na informácie o nedostupnosti ambulantných lekárov zareagoval po svojom. Začiatkom marca polícia kontrolovala, či v ambulanciách skutočne sú. Lekári to považujú za pokus o dehonestáciu. Slovenská lekárska komora podala podnet na Úrad inšpekčnej služby. Tá preverí, či kontrolovanie lekárov nie je protiprávne.“
Slovensko sa vzdalo troch miliónov vakcín od Pfizeru
[16.03.2021; Hospodárske noviny; Titulná strana; s. 1,2; Katarína Chrenková;Martin Kováčik]
Rozhodnutie o krátení amerického Pfizeru padlo vtedy, keď krajina pristúpila k nákupu neregistrovaného ruského Sputnika V.
Katarína Chrenková, Martin Kováčik
Bratislava – Bola to prvá vakcína, ktorou sme začali vlani boj proti covidu. Americký Pfizer a nemecký BioNTech nám v poslednom mesiaci roka dodali prvých desaťtisíc ampuliek. Zaočkovala sa prezidentka aj top experti. Pokračovali sme zdravotníkmi, pracovníkmi domovov sociálnych služieb. Až neskôr pribudli látky od Moderny a AstraZenecy, v marci sme doviezli Sputnik V a v apríli čakáme prvé dodávky od Johnson & Johnson. Okrem ruskej látky ide vždy o vakcíny, ktoré prešli schvaľovaním. Nateraz s Pfizerom očkujeme na základe prvej zmluvy z konca vlaňajška. Vtedy sme objednali 2,4 milióna dávok. Išlo o maximálne množstvo, ktoré Únia Slovensku vyčlenila z 200-miliónového balíka. Koncom februára Brusel dolaďoval s farmafirmou aj ďalší kontrakt na rovnaký objem. Slovensko však v tomto prípade už podpísalo len štvrtinový objem, a to 600-tisíc. Vzdali sme sa tak 1,8 milióna vakcín na apríl a ďalšie mesiace. Zároveň sa teraz ukázalo, že už v decembrovej zmluve sme si neuplatnili opciu na ďalšieho 1,2 milióna ampuliek. Spolu tak ide už o tri milióny kusov, ktoré sme odmietli. „Keďže z nasledujúcich dodávok už Slovensko neobjednalo plné množstvá, je predpoklad, že dodávky k nám budú oproti iným krajinám EÚ významne nižšie,“ potvrdil pre HN Miroslav Lednár zo slovenského Pfizeru. „Toto množstvo odporučilo konzílium odborníkov,“ reagoval pre HN exminister zdravotníctva Marek Krajčí. Keď padol daný verdikt, objednávali sme podobný objem, ale z Ruska. „O Sputniku sa začalo uvažovať vo februári, vzhľadom na vážnu epidemiologickú situáciu v krajine, keď začali vážne vypadávať zakontrahované vakcíny cez Európsku komisiu,“ dodal Krajčí.
Krajčí zároveň naznačil, že pôvodné dodávky sa urýchlia a zvýšia. „Množstvo vakcín od Pfizer BioNTech na druhý kvartál však bolo vďaka ústretovosti zvýšené na maximálny možný odber,“ dodal. Jasnú odpoveď na to, prečo sme pri druhom kontrakte radikálne osekali dodávky od Pfizeru a či to súvisí s dodatočnými objemami Sputnika V, neposkytlo ani ministerstvo zdravotníctva. „Ministerstvo zdravotníctva robí všetko pre to, aby na Slovensku bolo čo najviac bezpečných vakcín a tempo očkovania pokračovalo v čo možno najrýchlejšom tempe. Uvedené je aktuálne predmetom rokovaní, v nadväznosti na závery vás budeme informovať,“ reagovala hovorkyňa rezortu Zuzana Eliášová. Práve príchod vakcíny Sputnik V bol poslednou kvapkou, ktorá rozhádala koalíciu. Minister hospodárstva Richard Sulík následne žiadal odchod Krajčího a pandémia spojená s očkovaním vyústila do vladnej krízy. Zo strany SaS zaznieva teraz kritika aj smerom ku kráteniu dodávok od Pfizeru. „Je možné, že kvôli zvýšeniu dodávok vakcíny Sputnik sme znížili objednávky vakcíny Pfizer. Pritom bolo deklarované, že Sputnik budú len vakcíny navyše. Ak sme objednali neregistrovanú vakcínu na úkor registrovanej, tak potom by to nebolo šťastné rozhodnutie,“ reagovala šéfka zdravotníckeho výboru za SaS Jana Bitó Cigániková. Faktom je, že Pfizeru ubudne, ale zazmuvnili sme si iné vakcíny. A to spomínané dva milióny ruského Sputnika, 3,6 milióna od AstraZeneca, 1,5 milióna od Moderny a 2,4 milióna od Johnson & Johnson. Do februára sme však dostali zatiaľ len 640-tisíc vakcín a na marec máme sľúbených necelých 770-tisíc. Hlavné dodávky sa očakávajú v druhom kvartáli. A tam sa zatiaľ Slovensko spolieha najmä na Sputnik. Ten však nie je registrovaný a na Slovensku sa zatiaľ len skúša na myšiach a morčatách. Sputnik nemá odsúhlasenie od nášho liekového úradu ani od európskeho. Z Bruselu navyše hlásia, že na schválenie im chýba dokumentácia z ruskej strany. Krajčí mal dať na vakcínu výnimku, ale po kritike z koalície sa na to zatiaľ neodhodlal a nie je jasné ani to, ako sa k veci postaví jeho nástupca.
905-tisíc vakcín nám bolo dodaných do konca februára
800-tisíc vakcín by mali prekročiť marcové dodávky
3milióny Najmenej toľkých dávok vakcín od Pfizeru sa Slovensko vzdalo
SaS a Za ľudí by sa pozdával Heger
[16.03.2021; Sme; Spravodajstvo; s. 2; Daniela Hajčáková;Michal Katuška]
OĽaNO odmieta výmenu Matoviča
Eduard Heger sa za Matoviča ospravedlnil ako jediný z OĽaNO.
BRATISLAVA. Igora Matoviča by vo funkcii premiéra mohol nahradiť Eduard Heger (OĽaNO), doterajší minister financií a aktuálne tiež dočasný minister zdravotníctva. Otvorene o takejto možnosti hovorí predseda SaS Richard Sulík, proti nie sú ani ďalšie koaličné strany Za ľudí a Sme rodina. Heger by tak mohol zohrať rovnakú úlohu ako pred troma rokmi zohral Peter Pellegrini pre udržanie koalície Smer – SNS – Most-Híd pôvodne vedenej premiérom Robertom Ficom. SaS a Za ľudí v pondelok vyzvali premiéra Matoviča, aby odstúpil a v OĽaNO zaňho našli nového šéfa vlády. Podmieňujú tým zotrvanie v koalícii. SaS je ochotná za odchod Matoviča obetovať ministra hospodárstva, predsedu strany Richarda Sulíka, ktorý by sa tiež vzdal funkcie vo vláde. Postu ministerky investícií je zas ochotná vzdať sa predsedníčka Za ľudí Veronika Remišová. Sme rodina vo vláde nemá svojho predsedu, ale funkcie ministra práce sa už v pondelok vzdal Milan Krajniak. „Demisiu chápem ako krok k čo najrýchlejšiemu ukončeniu krízy a že aj Sme rodina je ochotná sa niečoho aj vzdať,“ vyhlásil Krajniak. Sme rodina ako jediná nežiada premiéra, aby odišiel. Napriek výzvam SaS a Za ľudí považuje nateraz OĽaNO predchádzajúce požiadavky na rekonštrukciu vlády splnené demisiou ministra zdravotníctva Mareka Krajčího. „Okrem hnutia Sme rodina sa k sebareflexii zatiaľ nepridala žiadna ďalšia koaličná strana. Naše hnutie opakovane deklaruje, že je proti predčasným voľbám,“ dodala strana v stanovisku.
Heger by bol prijateľným Matovičovým nástupcom
„Počkáme si, čo navrhne OĽaNO, ale jedno meno už padlo viackrát. Bolo to meno ministra financií Eda Hegera a ak by OĽaNO takýto návrh prinieslo, tak by sme si o ňom vedeli predstaviť solídnu diskusiu,“ povedal predseda SaS Richard Sulík. Dovládnutie s Matovičom na čele vlády už podľa Sulíka nie je možné. „Dohody s Igorom Matovičom neplatia. On svoju povahu nezmení. Takto sa nedá ďalej fungovať a pre zachovanie vlády na súčasnom pôdoryse je možný len odchod Igora Matoviča,“ povedal. Na otázku, či by prevzal vedenie vlády po svojom straníckom šéfovi, Heger do uzávierky nereagoval. Heger patrí medzi najbližších Matovičových spolustraníkov, podobne ako bol v minulosti Pellegrini pre Fica. Pellegrini sa vo funkcii premiéra nevedel zbaviť nálepky, že je bábkou ovládanou Ficom. Ak by si Matovič vyberal svojho nástupcu, robil by to podľa lojality, myslí si politológ Pavol Baboš. A Heger je podľa neho Matovičovi jednoznačne lojálny. „Kto kontroluje politickú stranu, ten udáva tón. A OĽaNO kontroluje Igor Matovič tak, ako Smer kontroloval Robert Fico, keď bol premiérom Peter Pellegrini, a SDKÚ kontroloval Mikuláš Dzurinda, keď bola premiérkou Iveta Radičová,“ hovorí Baboš. Heger síce podľa politológa nepôjde proti svojmu lídrovi, ale zároveň neočakáva, že by prebral jeho útočnú rétoriku na koaličných partnerov. „Igor Matovič ostane rovnako konfliktný ako osoba, ale nebude to mať rovnaký efekt ako z pozície premiéra na fungovanie vlády,“ dodáva. Pellegrini na spoločnej tlačovke v prezidentskom paláci po prevzatí funkcie, stojac vedľa Fica, sa ani nedostal k slovu. Heger bol zhodou okolností v prezidentskom paláci vedľa svojho straníckeho šéfa Igora Matoviča v piatok po prevzatí dočasného riadenia ministerstva zdravotníctva. Ako jediný politik OĽaNO sa ospravedlnil za emotívnu Matovičovu tlačovku zo štvrtka, ktorou pochoval pôvodnú dohodu na zmier v koalícii. Matovič sa k svojmu vystúpeniu nevyjadril a nijako ho nekomentoval. Heger súčasnú vládu už riadil, keď sa z jej rokovaní v januári na týždeň Matovič stiahol. Koalícia Matovičov odchod žiada aj preto, že sa stal najmenej dôveryhodným politikom. Premiérovu neverí alebo skôr neverí podľa prieskumu agentúry Focus z februára takmer 80 percent ľudí. Hegerovi podľa rovnakého prieskumu nedôveruje vyše 66 percent voličov.
Môže skončiť v parlamente
„Dámy a páni, ja sa vôbec s vami nelúčim, skoro sa uvidíme na tlačových konferenciách a ako predseda najsilnejšej strany budem súčasťou koaličnej rady s tým, že sa absolútne spolieham na profesionalitu Petra Pellegriniho,“ vyhlásil Fico presne pred tromi rokmi, 15. marca 2018, keď podával demisiu do rúk vtedajšieho prezidenta Andreja Kisku. Napokon strany Smer, SNS a Most-Híd aj po výmene niektorých ministrov dovládli až do konca volebného obdobia. Robert Fico sa vrátil ako poslanec do parlamentu. To isté by sa muselo zopakovať aj teraz, ak by malo prísť k výmene premiéra. Predseda Smeru sa po rezignácii stal šéfom poslaneckého klubu. Rovnaké možnosti by mal aj Matovič. Mohol by sa tiež stať napríklad podpredsedom parlamentu, kde má teraz OĽaNO Gábora Grendela.
Nasledovali by výmeny ľudí
Strana Za ľudí žiada, aby sa spolu s premiérom vymenil aj minister hospodárstva Richard Sulík. Šéf SaS pristal aj na takýto scenár. V takom prípade by sa zrejme šéfom rezortu hospodárstva stal jeho štátny tajomník Ján Oravec. Sulík ho spomínal ako svoju náhradu na čele rezortu už v čase, keď Matovičovi ešte vo februári núkal, že by sa ujal vedenia ministerstva zdravotníctva namiesto Mareka Krajčího (OĽaNO). Krajčí minulý týždeň práve po tlaku SaS a Za ľudí podal demisiu. Ak by vedenie vlády prebral Heger, koalícia by musela nájsť nového ministra financií a zároveň náhradu za Krajčího. Najčastejšie sa pri otázke na nového ministra zdravotníctva minulý týždeň spomínalo meno štátneho tajomníka ministerstva financií, vyštudovaného ekonóma Marcela Klimeka. Je tiež podpredsedom dozornej rady Všeobecnej zdravotnej poisťovne, ktorej stopercentným akcionárom je štát.
Ak Matovič neodíde, nemá s kým vládnuť
Ak by sa však Matovič rozhodol nepodať demisiu, SaS by z vlády odišla a s veľkou pravdepodobnosťou by tak podľa Remišovej spravila aj strana Za ľudí. V takom prípade by vláda stratila väčšinu v parlamente. Za ľudí a SaS by sa mohli rozhodnúť – buď by podporovali menšinovú Matovičovu vládu, ktorá by tak mohla teoreticky pokračovať až do volieb, alebo by mohli hlasovať s opozíciou, čo by vyvolalo aj odchod Sme rodina. „V menšinovej vláde je to tak na tri neotvorenia parlamentu a je to vyriešené. Ako menšinová vláda by sme nevedeli ani otvoriť schôdzu,“ zavrhol účasť na dvojkoalícii s OĽaNO predseda Sme rodina Kollár. Kluby OĽaNO a Sme rodina majú oficiálne len 70 poslancov, na väčšinu v parlamente je potrebných 76 hlasov. „Tam ešte nie sme,“ odpovedá Remišová na otázku, či by hlasovali o vyslovení nedôvery vláde. „Neviem vám povedať, záležalo by, kto by taký návrh predniesol a za akých okolností,“ reagoval na prípadné vyslovenie nedôvery vláde Sulík. Krajnou možnosťou sú predčasné voľby. Všetky strany – SaS, Za ľudí, Sme rodina aj OĽaNO – tvrdia, že by ich nepodporili. Daniela Hajčáková, Michal Katuška
Eduard Heger
Do politiky ho pritiahol poslanec Richard Vašečka, ktorý pôsobí v klube OĽaNO, no je členom strany Kresťanská únia.
Nepatrí k zakladajúcim členom OĽaNO, vo voľbách do Národnej rady v roku 2016 kandidoval na 24. mieste kandidátky a získal 15 257 preferenčných hlasov, prvýkrát sa stal poslancom.
Po voľbách v roku 2020 si poslanecký mandát neuplatnil, stal sa ministrom financií, hoci tento post veľmi chcel šéf SaS Richard Sulík.
Po vysokej školy pracoval ako vedúci predaja v EIB Slovakia, pôsobil vo viacerých firmách.
Sám o sebe tvrdí, že Boha spoznal ako 23-ročný, hoci bol predtým pokrstený, zlom podľa neho našiel v roku 1999, keď zomrel jeho otec.
Počet pacientov s ochorením COVID-19 v Leviciach stále neklesá
[15.03.2021; teraz.sk; TERAZ.SK; 00:00; TASR]
Záujemcovia majú stále možnosť absolvovať aj test výterom z prednej časti nosa alebo PCR test zo slín, kde pri pozitívnom výsledku testovaný dostane aj informáciu, či má britskú mutáciu koronavírusu.
Levice 15. marca (TASR) – Počet pacientov pozitívne testovaných na ochorenie COVID-19 v levickom regióne zatiaľ neklesá. Zdravotníci v Nemocnici Agel v Leviciach sa aktuálne starajú takmer o 50 pacientov s novým koronavírusom, situáciu však zvládajú, potvrdil riaditeľ nemocnice Ján Belanský. „Aktuálne poskytujeme zdravotnú starostlivosť 38 pacientom s novým koronavírusom na štandardnom lôžku, ďalších sedem pacientov s ochorením COVID-19 si vyžaduje napojenie na umelú pľúcnu ventiláciu. Objavilo sa nám aj viacero prípadov zdravotných postcovidových komplikácií,“ potvrdil Belanský. V karanténe je 14 zamestnancov nemocnice. Vo vakcinačnom centre absolvovalo počas minulého týždňa očkovanie vakcínou Pfizer vyše 3300 ľudí, u nikoho sa neobjavili závažné reakcie po očkovaní. Nemocnica v spolupráci s Ministerstvom zdravotníctva SR plánuje rozšíriť očkovacie kapacity až na 800 ľudí denne. V mobilnom odberovom mieste bolo vykonaných 269 PCR testov, pozitívnych bolo 63 vzoriek. Z 1356 antigénových testov malo nový koronavírus 16 testovaných. Záujemcovia majú stále možnosť absolvovať aj test výterom z prednej časti nosa alebo PCR test zo slín, kde pri pozitívnom výsledku testovaný dostane aj informáciu, či má britskú mutáciu koronavírusu.
