25.09.2017 - INFORMÁCIE V MÉDIÁCH
Ambulantní lekári sa s VšZP dohodli na pokračovaní zmlúv
Štátna poisťovňa dofinancuje ambulancie, výpovede voči Dôvere pretrvávajú
Dodávky liekov budú opäť po novom
Legislatíva zlepšila aj ekonomickú situáciu slovenských lekární
Ambulantní lekári sa s VšZP dohodli na pokračovaní zmlúv
(23.09.2017; www.dobrenoviny.sk; , 07:10, s. -; TASR)
Dnešnú dohodu s VšZP považuje ZAP za dobré východisko pre ďalšiu spoluprácu.
Ilustračné foto. - Foto: TASR - František Iván
Bratislava 22. septembra (TASR) - Ambulantní lekári sa dnes dohodli so štátnou Všeobecnou zdravotnou poisťovňou (VšZP) na podmienkach ďalšej spolupráce. Zväz ambulantných poskytovateľov (ZAP), ktorý zastupuje asi 2000 ambulancií, akceptoval návrh dodatkov k zmluvám platný od 1. októbra predložený vedením VšZP.
"Navýšenie úhrad ambulantnému sektoru je kompromisom, v ktorom VšZP musela zohľadniť skutočnosť, že sa stále nachádza v ozdravnom pláne. VšZP si uvedomuje, že ambulantný sektor je podfinancovaný, preto bude pre ďalší rok hľadať finančné zdroje tak, aby bolo možné pre rok 2018 navýšiť úhrady oproti roku 2017 o osem percent," uviedla jej hovorkyňa Viktória Vasilenková.
ZAP podmienky prijal s ohľadom na ozdravný plán poisťovne. "Aj napriek dohodám s poisťovňami i súčasné platby nepokrývajú nákladové položky ambulantnej starostlivosti a túto starostlivosť sme z neustále nedostatočného rozpočtu schopní poskytovať iba v obmedzenom rozsahu," povedal predseda správnej rady ZAP Marian Kollár.
Dnešnú dohodu s VšZP považuje ZAP za dobré východisko pre ďalšiu spoluprácu. Zároveň očakáva urýchlené riešenie podľa neho kritickej situácie v ambulantnom sektore.
Ambulancie združené v ZAP rokujú aj s ostatnými zdravotnými poisťovňami. Od 1. júla tohto roka sú vo výpovediach s Dôverou, ktorá lekárom rozposlala dodatky k zmluvám aj napriek chýbajúcej dohode so ZAP. "Aj v prípade, ak by sme sa nedohodli na pokračovaní v zmluvnom vzťahu, budeme aj po 1. októbri 2017 vychádzať v ústrety všetkým pacientom i poistencom tejto zdravotnej poisťovne," avizoval Kollár.
Rokovania prebiehajú aj so súkromnou zdravotnou poisťovňou Union ZP, kde sú zmluvy uzatvorené do konca marca budúceho roka.
Štátna poisťovňa dofinancuje ambulancie, výpovede voči Dôvere pretrvávajú
(22.09.2017; www.finweb.hnonline.sk; Domáca ekonomika, 17:14, s. -; Zuzana Matuščáková)
Zväz ambulantných poskytovateľov sa dnes dohodol na zvýšení platieb so štátnou Všeobecnou zdravotnou poisťovňou. Takmer päťpercentné navýšenie však považujú len za východisko a od budúceho roka očakávajú ďalšie peniaze navyše. K tomu, aký balík financií navyše teraz poisťovňa vynaloží, sa nevyjadrili.
Upustili
VšZP sa na rokovaní zaviazala aj k ďalšiemu dofinancovaniu. "Do ambulantného sektora dodáme v roku 2018 rádovo o osem percent viac ako to bolo v roku 2017," prisľúbil podpredseda predstavenstva Milan Horváth a dodal, že to bol kompromis. Poisťovňa sa totiž nachádza v Ozdravnom pláne kvôli takmer 200-miliónovej strate. To podľa predsedu správnej rady Zväzu ambulantných poskytovateľov brali do úvahy.
Ich pôvodný návrh totiž počítal so 16 percentami navyše. Štátna poisťovňa pritom ambulantnému sektoru za posledné dva roky na platbách pridala vyše 16 percent, financie však podľa mnohých dostatočné stále nie sú. Podľa predsedu správnej rady zväzu Mariana Kollára sú schopní zdravotnú starostlivosť poskytovať iba v obmedzenom rozsahu a preto očakávajú urýchlené riešenie situácie.
Ďalšie rokovania
Aj keď sa lekársky zväz s najväčšou poisťovňou zatiaľ dohodol, výpovede takmer dvoch tisícok ambulancií voči súkromnej Dôvere naďalej pretrvávajú. Na rokovania im však ostáva už len pár dní. Ako uviedol Kollár, ak sa s poisťovňou do utorka nedohodnú, začnú pripravovať svojich členov na ďalší postup a informovať poistencov o tom, ako bude zabezpečené poskytovanie zdravotnej starostlivosti v októbri.
Od Dôvery chcú 10-percentné zvýšenie platieb, čo by pre poisťovňu znamenalo 30 miliónov navyše. Lekárom zatiaľ ponúkli dofinancovanie na úrovni 11 percent, z toho polovicu tento a druhú polovicu budúci rok. Na oplátku však očakávajú niečo navyše.
"Ak dáme peniaze navyše, pacienti by mali napríklad menej čakať, byť objednaní na konkrétny čas a tak ďalej," povedal pre HN riaditeľ úseku vzťahov s poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti poisťovne Marián Faktor. Zväz ambulantných poskytovateľov požaduje dodatočné financie aj od najmenšieho Unionu, dodatky k zmluvám však zatiaľ platia a o úprave budú rokovať.
Dodávky liekov budú opäť po novom
(25.09.2017; Hospodárske noviny; mut. , HN KONFERENCIE , s. 7; Zuzana Matuščáková)
ZDRAVOTNÍCTVO
Pri emergentnom systéme platí povinnosť dodať liečivo do 48 hodín. Nové pravidlá však obmedzia ich dodávky cez víkendy a sviatky.
Zuzana Matuščáková
Bratislava - Chodenie z lekárne do lekárne a všade rovnaká odpoveď: nemáme. Aj takto vyzeralo zháňanie liekov ešte pred rokom. Len za október bolo vtedy zaznamenaných takmer štyritisíc hlásení o ich nedostupnosti, tento rok v máji to nebolo ani dvadsať. Dôvodom je novela zákona o liekoch, ktorá okrem iného zaviedla ich zrýchlené donášky. Do dvoch dní je teraz dodávateľ povinný zohnať a dopraviť liečivo do lekárne, inak mu hrozia sankcie. To, čo funguje cez pracovný týždeň, sa počas víkendov neosvedčilo, dodávky cez soboty a nedele predstavujú len percento zo všetkých objednávok. Ministerstvo zdravotníctva preto systém zmierni. Na konferencii Hospodárskych novín Zdravotníctvo 2017 o tom informoval generálny riaditeľ sekcie liekovej politiky ministerstva zdravotníctva Matej Petrovič.
Zvýšené náklady
"Plánujeme, aby boli z emergentného systému vynechané víkendy a sviatky, aby veľkodistribútor nemusel prijímať objednávky napríklad v nedeľu," objasnil Petrovič. Za zmenu pritom lobovali dodávatelia liekov už dlhší čas. Aj napriek minimálnemu využívaniu systému cez víkend totiž muselo byť viacero ich odborných pracovníkov 24 hodín denne v pohotovosti. A to vyústilo do ich zvýšených nákladov. Len jedna spoločnosť tak podľa Ľubice Hladíkovej z Asociácie dodávateľov liekov zaplatí ročne 700-tisíc eur. Lekárnikom, ktorí cez víkend nepracujú, zase robia problém piatkové objednávky. Nie je totiž možné, aby v ten deň odoslali žiadosť o určitý liek a nastavili si, aby prišiel v pondelok, keďže dodávateľ ho musí doručiť do 48 hodín. Recept tak musia buď naskenovať z domu cez víkend, alebo to urobia začiatkom týždňa a pacient si počká do utorka. "Robíme to vždy na základe dohody s pacientom," povedal prezident Slovenskej lekárnickej komory Ondrej Sukeľ.
Problémové sviatky
Návrh do medzirezortného pripomienkového konania je na stole a čaká už len na podpis ministra zdravotníctva Tomáša Druckera. Zmena by mala platiť od marca 2018. Podľa analytika INEKO Dušana Zachara ide o pochopiteľné logické opatrenie. "Lekárne, ktoré bývajú cez víkend zatvorené, tak nebudú otáľať objednávať lieky pre pacientov aj v piatok, keďže sa lehota posunie až na pondelok," hovorí a dodáva, že to zvýši reálnu dostupnosť liekov. Sukeľ sa však obáva, ako bude emergentný systém fungovať v situáciách, keď vyjde viacero štátnych sviatkov pred víkendom a dodávky by teda mohli byť ohrozené. "Treba to ošetriť tak, aby to nepocítil pacient," hovorí. Na to myslí podľa Petroviča aj rezort. Podľa neho o tom ešte budú diskutovať
Využitie emergentného systému (v tisícoch eur
Celkový počet objednávok Počet objednávok cez víkend a sviatok Počet lekární, ktoré systém využili
apríl 1 625 17 522
máj 1 040 13 349
jún 896 8 328
júl 577 8 242
august 355 3 163
Hlásenia o nedostupnosti liekov z lekární
október 2016 3 986
máj 2017 18
ĎALŠIE Z PLÁNOVANÝCH ZMIEN V LEKÁRENSKEJ STAROSTLIVOSTI
Nové povinnosti a sankcie pre odborného zástupcu v lekárni, napríklad riadenie objednávok, príjem, kontrola, uchovávanie, príprava, výdaj liekov. Zabezpečenie lekárenskej pohotovostnej služby na základe nariadenia farmaceuta VÚC, v rozsahu od 16.00 do 23.00 hod. v pracovných dňoch a od 7.00 do 23.00 hod. v dňoch pracovného pokoja, a to minimálne v jednej lekárni v okrese. Vydávanie liekov v nemocničnej lekárni aj na základe elektronickej objednávky. Lekáreň vydá lieky za plnú úhradu dlžníkovi na poistnom. Predĺženie platnosti receptu.
Legislatíva zlepšila aj ekonomickú situáciu slovenských lekární
(25.09.2017; Hospodárske noviny; mut. , HN KONFERENCIE , s. 7; ZM)
ROZHOVOR
Ondrej Sukeľ, prezident Slovenskej lekárnickej komory, hovorí o dostupnosti liekov.
Dostupnosť liekov sa vďaka novému zákonu zlepšila. Ako ovplyvnila prácu farmaceutov?
Zásadne. Môžeme sa venovať bežnej práci, a nie celodennému zúfalému zháňaniu obyčajných liekov. Rovnako komunikácia s pacientmi je menej nervózna a normalizácia ovplyvnila aj ekonomickú stránku činnosti lekární. Vzhľadom na to, že sa nepodieľali na reexporte, nedokázali sa dostať k mnohým liekom a prichádzali o pacientov.
Akú najbizarnejšiu situáciu ste vtedy zažili?
Keď som potreboval náročný liek pre onkologického pacienta, zavolal som do jednej distribučnej firmy, ktorá skupovala lieky z lekární. Na zozname ich "požiadaviek" bol aj tento liek, tak som sa na nich obrátil. Dodali mi ho, ale s komentárom, že je to výnimočne, lebo oni sa venujú nákupu liekov. Málo sme si v minulosti uvedomovali zvrátenosť tejto činnosti v kontexte štruktúry liekového reťazca.
Lieky však nereexportovali len distribučky, ale aj niektoré lekárne, ktoré si tak prilepšovali. Koľko mohli zarábať?
Sú známe napríklad malé lekárne, ktorých obrat v porovnaní s obdobím pred reexportom dosahoval niekoľkonásobné hodnoty. Napríklad lekáreň s ročným obratom asi 300-tisíc eur, čo je pri súčasných maržiach približne existenčná hranica, z roka na rok dosiahla obrat vyše milióna eur. Je to "prilepšenie" rádovo v desiatkach tisíc eur. Čo je však stále otázne, je odkiaľ, z akých distribučných firiem dostávali tieto lieky a prečo sme sa k nim nemohli dostať my, ktorí sme sa do tohto biznisu nezapojili.
Očakávate, že lekárne, ktoré si reexportom zarábali, budú v dôsledku jeho obmedzenia zatvárať?
Predpokladáme, že niektoré lekárne môžu mať zásadné existenčné problémy. Pri väčšine reexportných lekární však zrejme ide o funkčné lekárne, ktoré si týmto spôsobom "prilepšili".
Zastaví sa teda podľa vás vývoz nedostupných liekov úplne?
Špekulatívna kreativita je zrejme nekonečná, ale súčasná legislatíva ponúka dostatočné možnosti, ako ju eliminovať už v zárodku.
Čo považujete v lekárenstve za najväčší problém, ktorým by sa mal rezort zaoberať?
Nekompetentné subjekty, ktoré liek nechápu ako liečebný nástroj, ale ako obchodnú príležitosť. V záujme pacienta je potrebné, aby rozhodovacie kompetencie v lekárňach mali farmaceuti, nie laici.
Veľa sa hovorí aj o potrebe obmedziť nadspotrebu liekov. Napríklad zavedením ich limitov pre lekárov. Ako to vnímate?
Vzhľadom na obmedzenia verejných zdrojov je nejaký spôsob limitácie výdavkov nevyhnutný. Dôležité je správne nastavenie kompetencií a transparentnosť celého procesu.
(20.09.2017; Rozhlasová stanica Aktual; Talk show Zuzany Martinákovej; 12:00; por. 2/2; Zuzana Martináková / Zuzana Martináková)
Zuzana Martináková, moderátorka:
"Nasledujúcu hodinu budeme sa venovať téme elektronizácie zdravotníctva, veľmi dôležitá téma. Od budúceho roka by malo byť zdravotníctvo elektronizované. Pozrieme sa na to, v akom štádiu je tento proces, ako bude nabiehať elektronizácia v zdravotníctve, najmä, čo prinesie do celého systému, čo prinesie pre zdravotníckych zamestnancov, ale aj pre pacientov, pre lekárov. Mám na túto tému dvoch hostí. Doktora Mariána Šótha, prezidenta Asociácie súkromných lekárov, ktorý je na telefonickej linke v Nitre. Dobrý deň. Počujeme sa?"
Marián Šóth, prezident Asociácie súkromných lekárov (telefonát):
"Dobrý deň. Tu je Šoth pri telefóne. Pozdravujem všetkých poslucháčov."
Zuzana Martináková:
"Dobrý deň, pán doktor. A so mnou v štúdiu sedí riaditeľ Národného centra zdravotníckych informácií Peter Blaškovitš. Dobrý deň, vítam vás v Rádiu Aktual."
Peter Blaškovitš, riaditeľ Národného centra zdravotníckych informácií:
"Dobrý deň všetkým, dobrý deň prajem všetkým."
Zuzana Martináková:
"Ďakujem páni, že ste prijali pozvanie na túto tému. Najskôr pán doktor Šóth. Vy ste jednou z ambulancií a asociácia, ktorú vediete tiež ako inštitúcia, ktorý testujú zavádzanie tohto systému, ktorý už majú s ním nejaké také predbežné skúsenosti. Pozrime sa teda na ten systém ako celok. Je to prínos pre lekárov jednoznačne? Minister Drucker sa nedávno vyjadril, že už to malo byť dávno zavedené. Ako to vnímate vy ako lekári?"
Marián Šóth:
"My ako lekári určite veľmi podporujeme túto elektronizáciu, pretože každé zdieľanie informácií, každá informácia o tom pacientovi nám dotvára ten obraz, ako máme postupovať alebo ako máme liečiť toho daného pacienta. Takže my takúto elektronizáciu vítame. Videli sme vo svete, vieme, že v niektorých krajinách to funguje úplne bezproblémovo. Prečo by to nemohlo fungovať aj u nás?"
Zuzana Martináková:
"Vy ako lekár, teda keď ste spomínali aj to zahraničie, aj to porovnanie zvonku, vnímate to tiež tak, že meškáme s takýmto zdravotníctvom, respektíve s takouto elektronizáciou v rámci celého systému?"
Marián Šóth:
"Viete čo, nepovedal by som, že meškáme. Ja viem že vytvoriť nanovo od nuly takýto veľký kolos proste s takými kvantami funkcionalít, ktoré sa plánujú tam do toho zrealizovať, nie je jednoduchá záležitosť. Ani v takom nasadení, ako to plánuje Slovenská republika, som nezažil, že by to niekde v nejakej európskej krajine až v takom veľkom merítku bolo. Čiže nepovedal by som, že meškáme, ale možnože tá informovanosť o tom, ako ten stav prebieha, možno nie je dostatočná, aby sme vedeli všetky tie kroky, ktoré tam sú."
Zuzana Martináková:
"Pán Blaškovitš, ako ste počuli v reakcii pána Šótha, nemajú lekári pocit, že by sa zaostávalo, že ten objem tých služieb je naozaj tak veľký a ten systém je taký zložitý, že vyžaduje si svoj čas. Napriek tomu je v procese už veľmi dlho, mení sa za pochodu. Dostávate na stôl stále iné projekty, termíny, iné predpokladám aj financovanie. Ako sa s tým boríte vy?"
Peter Blaškovitš:
"Tak samozrejme musím povedať, že áno, tento projekt je už pomerne dlho, traumatizuje tú spoločnosť. Pretože ak si dobre spomínam, tak projekt v podstate od svojho zámeru sa začal niekedy v roku 2008, čiže už hovoríme pomaly o desiatich rokoch implementácie tohto projektu. Čo je samozrejme pomerne veľmi, veľmi dlhá doba. Na druhej strane musím povedať, veľmi presne, ako aj pán doktor Šóth poznamenal, aj v iných krajinách, aj tu, ja som si pripravil taký krátky prehľad aj v iných krajinách, ako to vlastne vyzeralo, aj koľko to stálo. Ja môžem povedať jeden taký konkrétny príklad, kde sme sa boli pozrieť priamo na eHealth, ktorý funguje v Rakúsku. Takže taká k nám asi najbližšia krajina, či už geograficky alebo možnože aj kultúrne. Tam sa buduje systém eHealth desať rokov, tak isto, čiže je to veľmi podobná doba. Sú tam zavedené služby, ktoré sú absolútne jednoduché, to znamená, vôbec iba nejaká identifikácia pacienta, iba teraz zavádzajú nejakú elektronickú zdravotnú dokumentáciu a aj napriek tým desiatim rokom majú stále pripojených iba nejakých šesťdesiat percent lekárov."
Zuzana Martináková:
"Predpokladá sa, že od toho budúceho roku a to je otázka aj na pána doktora Šótha, sa zapoja všetci? Alebo ako to máte nakrokované? Budú sa pripájať tie ambulancie, zariadenia a tak ďalej postupne, alebo príde k nejakému nábehu, že už teraz sa to testuje a potom nabehnú na tento systém všetci? Pán doktor Šóth."
Marián Šóth:
"Viete čo, určite si nemyslím, že to je najsprávnejšie, aby prvého prvý všetci luskli prstom a pripojili svoje kartičky. Určite máme už nejaké skúsenosti aj s elektronickými receptami od jednotlivých zdravotných poisťovní a musíme pripomenúť, že pre takéto zavedenie elektronizácie potrebujú naše ambulancie určite aj nejaké vybavenie, ktoré nie vždycky v regiónoch je také dostatočné, poprípade internet niekedy nekopíruje úplne to stopercentné pokrytie. Takže pre nás sú určité úskalia, ktoré nám brzdia takú stopercentnú penetráciu a samozrejme by bolo vhodné, aby ten nástup bol pozvoľný, postupný, aby to nebolo nejakým skokom. Pretože tým postupným sa môžu odhaliť ešte nejaké veci, ktoré by sa mohli vylepšiť alebo zlepšiť. Takže ja absolútne nie som za to, aby sme nejakým skokom do toho išli a predpokladám, tak ako sme sa rozprávali aj v Národnom centre zdravotníckych informácií, že určite bude nejaká nábehová krivka a nebude to proste z jedného dňa na druhý."
Zuzana Martináková:
"Pán Šóth, vyžaduje zavedenie tohto systému nejaké náklady zo strany ambulancií, lekárov, zdravotníckych zariadení, alebo je to teda plne hradené zo systému?"
Marián Šóth:
"Nie, to nehradené vôbec to nie je. Zatiaľ je to hradené iba z našich zdrojov, ktoré nám zdravotné poisťovne nenavyšujú a skutočne sú to iba minimálne zmeny, ktoré sme pocítili v tomto roku zo zdravotných poisťovní. A preto tieto náklady zatiaľ všetky znášame sami. To znamená, že jednak je to softvérové vybavenie, ktoré softvérové firmy nám samozrejme fakturujú, pretože to realizujú v prospech elektornizácie zdravotníctva, a ďalej sú to proste aj hardvérové vybavenie, pretože ja osobne musím povedať, že som musel vybaviť nové tlačiarne, musel som si vylepšiť počítač kvôli tomu, aby to všetko fičalo a išlo v takej rýchlosti, ako má. A to nehovorím o tom, že pracujeme relatívne v meste, kde ten internet je relatívne dobrý a rýchly."
Zuzana Martináková:
"Na to sa ešte chcem spýtať, čo majú robiť teda tí lekári, ktorí robia v nejakých odľahlejších častiach a na to aj pána Blaškovitša. Ale k tým nákladom. Prečo tento projekt neobsahuje vlastne aj financie pre tieto zdravotnícke zariadenia?"
Marián Šóth:
"Myslím si, že túto istú tému a túto otázku sme kládli aj na Národné centrum zdravotníckych informácií, aj na ministerstvo, že prečo nemáme keďže robíme vo verejnom záujme a je v záujme štátu, aby lekári sa pripojili k tomu, prečo nie je možné prispieť zo strany štátu na dovybavenie ambulancií v takom rozmedzí, aby tí lekári sa mohli k tomu pripojiť."
Zuzana Martináková:
"Pán Blaškovitš, rovnakú otázku sme dali."
Peter Blaškovitš:
"Áno. Poviem k tomu toľkoto. My samozrejme rokujeme. Aj tým najefektívnejším spôsobom sú asi využitie asi poisťovní, ktoré by mali zohľadniť teda elektronizáciu zdravotníctva, to znamená, zaviesť a zaimplementovať do svojich zmlúv so svojimi poskytovateľmi, zazmluvnenými poskytovateľmi nejaké ďalšie alebo dodatočné klauzuly, ktoré budú hovoriť o tom o motivácii za používanie systému elektronického zdravotníctva, takzvaného eZdravia, a tuto sme momentálne vo veľmi intenzívnom rokovaní so všetkými tromi zdravotnými poisťovňami, kde máme principiálne dohody, že k takémuto niečomu príde. Neviem však dnes, tie dohody nie sú dotiahnuté do konca z pohľadu už iba tej výšky toho finančného príspevku a respektíve spôsobu, akým bude vyplácaný. Pretože samozrejme máme tu tri zdravotné poisťovne, každá má nejakú inú politiku, akým spôsobom ohodnocuje teda svojich zazmluvnených poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. To znamená, môže to byť prostredníctvom navýšenie nejakých limitov, môže to byť prostredníctvom priamych platieb, môže to byť prostredníctvom výmeny jedného parametra za iný, za elektronizáciu, ale principiálna dohoda so všetkými tromi poisťovňami taká je, že samozrejme podporujú elektronické zdravotníctvo a elektronizáciu zdravotníctva, a teda sú pripravení samozrejme aj v rámci zmlúv zaviesť takúto ďalšiu nejakú klauzulu alebo teda takú ďalšiu formuláciu o tom, že služby eZdravia budú nejakým spôsobom oceňované."
Zuzana Martináková:
"Pán Šóth, vy ste skúšali alebo teda aj stále testujete elektronizáciu zdravotníctva. Aké sú vaše skúsenosti? Je to veľmi zložité? Neviem, na koľko máte vy tú IT gramotnosť na akej úrovni, ale teda musíme vždy počítať, že zavádzanie takýchto služieb pracuje s ľuďmi, ktorí sú na rôznej úrovni v rámci tej v úvodzovkách IT gramotnosti. Takže ako by ste tento systém vy ohodnotili?"
Marián Šóth:
"Viete čo, práve kvôli tomu som sa ja pustil do toho testovania a stal som sa tým testovacím králikom, aby som presne pre našich lekárov, ktorí povedzme aj z hľadiska veku nie sú tak zdatní v tejto veci, aby sme im pomohli a spravili to o to prijateľnejšie, aby to používali. Čiže to, čo sme sa snažili na začiatku odstrániť tak, aby to bolo skutočne tak sofistikované, aby to aj bežný lekár, ktorý nemá možno nejakú tú gramotnosť a proste v živote ju nemal kde nabrať, aby proste dokázal toto obsluhovať. Preto je aj snaha všetkých realizovať to v takom duchu, aby to nejako výraznejšie neovplyvnilo ani ten chod ambulancie, ani ten zabehnutý systém, ktorý tá ambulancia má. Čiže v tomto určite je treba povedať, že sa snažíme a snažia sa všetky zložky na tom, aby to bežalo na nejakom pozadí toho nášho softvéru, ktorý mi používame aby sa odbremenil ten lekár z nejakej informácie, že musí ešte niečo robiť extra navyše."
Zuzana Martináková:
"Skúsenosti s vašimi kolegami sú aké? Ja som niekde čítala, že vy ste sa vyjadrili, že vám nejaký úkon trval viac ako dve hodiny. Toľko času pri tom, keď sa staráte o pacientov, nemáte denno denne, aby ste našli si dve hodiny na implementáciu alebo teda spustenie istej časti tejto služby. Ako to je v priemere aj u iných lekárov?"
Marián Šóth:
"Ak to môžem trošku poopraviť, my sme sa bavili o naplnení pacientského sumáru, ktorý sme našťastie v spolupráci aj s Národným centrom zdravotníckych informácií a som rád, že aj národné centrum nás pochopilo v tom, že nie je možné ani v našich silách, aby sme napĺňali tento pacientský sumár. Takže skutočne sme radi, že teda nemusíme ho napĺňať nejakou fyzickou prácou, ale že proste elektronicky sa natiahnu nejaké dáta do tohto systému, a tí lekári nebudú mať tú povinnosť, aby napĺňali pacientský sumár pre jednotlivých pacientov a začali sme skutočne od bodu nula. Čiže postupne sa budú tieto údaje tam napĺňať toho, ako ten bežný život fičí."
Zuzana Martináková:
"Dobre, ďakujem za túto odpoveď. Poprosím pán Šóth, zostaňte nám na linke. Teraz máme v Rádiu Aktual na programe krátke správy, potom budeme pokračovať a pripomínam, že v štúdiu sedí riaditeľ Národného centra zdravotníckych informácií, pán Peter Blaškovitš. Tiež odpovie na tieto témy, ktoré sme otvorili v tejto chvíli pred správami. Témou nášho rozhovoru je elektronizácia zdravotníctva. Mám na linke prezidenta Asociácie súkromných lekárov, doktora Mariána Šótha a v štúdiu je riaditeľ Národného centra zdravotníckych informácií, Peter Blaškovitš. Pán riaditeľ, počuli sme o náročnosti, respektíve názory na to, aký náročný je tento systém na zavádzanie, aké zručnosti si vyžaduje od lekárov, od pracovníkov zdravotníckych zariadení. Čo robíte pre to, aby sa ten systém naozaj zjednodušoval? Respektíve systém funguje aj tak, že vy školíte tých zamestnancov, poskytnete im nejakú možnosť, ako sa naučiť s týmto systémom pracovať? Alebo je to úplne na nich?"
Peter Blaškovitš:
"Poviem to takto. Je veľmi dôležité pochopiť, že systém eZdravie, teda eHealth pod teda historickým menom eHealth je v zásade iba nejaké veľké centrálne úložisko. Ale ten nazvime to rozhranie, s ktorým pracuje lekár, je v konečnom dôsledku alebo teda v každom prípade jeho existujúci ambulantný systém, s ktorým pracoval aj doteraz. Presne, ako pán doktor Šóth povedal, že po našich diskusiách, aj spoločných diskusiách, ktoré sme mali a ich vedieme, sa snažíme zjednodušovať to, aby lekár nepocítil pri vykonávaní teda svojej teda praxe nejaké zásadné zmeny. To znamená, poviem to na veľmi jednoduchom príklade. Pokiaľ ukladá lekár vo svojom ambulantnom systéme výsledok z vyšetrenia, takzvaný dekurz a uloží ho teda štandardným nejakým tlačítkom save alebo teda uložiť, tak si ani nevšimne alebo nemal by si teda všimnúť, že samozrejme niekde na pozadí tieto dáta sú odoslané aj do centrálneho teda systéme eHealth alebo teda eZdravie, elektronického zdravotníctva. To znamená, toto je absolútne základ zefektívniť tú prácu tak, aby pre tých lekárov zmena spôsobu poskytovania zdravotnej starostlivosti, respektíve neposkytnutia zdravotnej starostlivosti, ale tá administratíva, ktorý s tým súvisí, ktorá ... cez tie ambulantné systémy, sa zmenila čo najmenej. Toto si myslím, že je jedna veľmi dôležitá priorita. Druhá vec je, presne ako pán doktor spomínal, my sme mali mnoho diskusií o tom, čo treba zmeniť aj v legislatíve a zjednodušiť niektoré povinnosti, ktoré lekári v tej pôvodnej legislatíve, ktorú už teda aj z môjho vedenia sme zdedili a to bol napríklad ten pacientský sumár, ktorý za prvé bolo treba napĺňať manuálne, to znamená, že povedzme si pri nejakom všeobecnom lekárovi, ktorý má dnes v priemere kapitovaných cca tisíc osemsto až dvetisíc pacientov, tak by musel vlastne nahadzovať niektoré údaje manuálne a toto bolo presne to, čo pán doktor Šóth povedal, že možno jeden pacient, iba jeden pacient možno že trvá hodinu. Takže keby sme to samozrejme prerátali cez tie jednotlivé časy, tak by to bolo samozrejme nemožné. To znamená, že sme to zjednodušili. To znamená, aj v pripravovanej legislatíve, ktorá momentálne je, myslím, že v pripomienkovom konaní, už bolo ukončené, už je v legislatívnej rade vlády, aj neviem, či aj dnes nebola dokonca už prerokovávaná na vláde. Sú tieto zmeny už implementované a samozrejme zjednodušujú túto prácu. Tak isto tam nedávame žiadne dátumy. Predtým tam bolo uvedené to, že to lekár musí urobiť do šiestich mesiacov od prvého prvý 2018, kedy má byť teda spustenie eHealthu. To zasa tak isto vypustilo, takže tam sme naozaj vyšli, si myslím, že veľmi v ústrety a v ústrety vypočuli sme tú reálnu prax od lekárov, ako to má fungovať a aby to bolo pre nich čo najjednoduchšie. Ešte na jednu vašu otázku odpoviem, ktorú som zachytil, či teda my budeme školiť tie systémy. My budeme robiť proaktívnu kampaň, ktorá súvisí s tými všeobecnými funkcionalitami eZdravia. To znamená, to je ten národný portál zdravia, kde si pozriete svoju zdravotnú knižku online, to znamená, prihlásite sa cez nejaký portál, budete tam vidieť všetky svoje diagnózy, všetky lieky, aké vám boli predpísané, ktorý lekár vám ich predpísal, ktoré lekár si pozeral, ktoré vaše údaje a tak ďalej a tak ďalej. Toto je naša časť, túto samozrejme budeme školiť aj prostredníctvom nejakých proste nejakých marketingových materiálov. Ale samotnú prácu s tými softvérmi ambulantnými budú školiť vlastne výrobcovia, dodávatelia tých samotných softvérov, pretože my nie sme ani ich vlastníkmi a ani ich samozrejme takto do detailu nepoznáme."
Zuzana Martináková:
"Pán doktor Šóth, hovorili sme o tom, že z vášho pohľadu, čo táto elektronizácia prinesie, že je to naozaj niečo potrebné, aby ste mali komplexné údaje o pacientovi. Dá sa povedať, aby sme, keďže hovoríme poslucháčom, čo prinesie pacientovi? Pocíti on nejakým spôsobom zmenu, keď príde za vami do ambulancie? Už tu pán riaditeľ Blaškovitš spomínal, že bude mať miesto, kde sa bude môcť komplexne zoznámiť aj so svojím zdravotným stavom, aj s tým, ako prebehla jeho liečba, koľko stála a tak ďalej. Pocíti leda elektronizáciu zdravotníctva nejakým spôsobom pacient aj z vášho pohľadu?"
Peter Blaškovitš:
"Samozrejme pocíti, pokiaľ sa zavedie komplexná elektronizácia. To znamená, že pacient už od prvého momentu zbadá, že sa niečo zmenilo. Pokiaľ sa bude musieť u lekára prezentovať kartou alebo občianskym preukazom s čipom, to znamená, že už hneď nastane nejaká zmena, ktorá uvedie tohto pacienta a súčasne aj lekára do tohto elektronického systému tak, aby pacient svojím podpisom alebo stlačením nejakého tlačítka alebo zrealizovaním nejakého PINu, aby sprístupnil lekárovi svoju elektronickú knižku. Čiže to je určite prvý moment, ktorý pacient pocíti. Samozrejme, už čiastkové výsledky, ktoré sú z hľadiska zdravotných poisťovní a používaných eReceptov už v súčasnosti, tak pacienti už si postupne zvykajú, že dostávajú aj SMS notifikácie o tom, že bol im predpísaný nejaký recept, môžu si to skontrolovať s tým, čo majú na recepte, môžu si skontrolovať potom, či v lekárni dostali to isté balenie a v takom istom počte, ako majú. To znamená, dá sa dohľadať. Aj pre toho pacienta, pokiaľ si pozrie ten svoj elektronický sumár, tak ako si to mnohí už pozerajú teraz z hľadiska zdravotných poisťovní, vidíme, že teda vnímajú aj svoju zdravotnú starostlivosť, aj k tomu, k akému špecialistovi chodia."
Zuzana Martináková:
"Pán doktor, na vás ešte jedna otázka. Ja som sa stretla aj s takým názorom, že starší lekári, ktorí už naozaj nechcú nabehnúť na tento pre nich zložitejší systém, môžu po jeho zavádzaní tak masovejšie odchádzať, najmä tí, ktorí sú už v dôchodkovom veku. Myslíte si podľa vašich poznatkov, že to môže priniesť tento v úvodzovkách neželaný efekt, že tí starší lekári zo systému budú odchádzať, lebo už je pre nich príliš zložitý, nechcú sa učiť pracovať na týchto nových systémoch? Pretože vieme, že v niektorých oblastiach naozaj hrozí nedostatok lekárov tak či tak, aj keby sa nezavádzala elektronizácia zdravotníctva."
Marián Šóth:
"Áno, my sa práve snažíme aj v Aociácii súkromných lekárov zabezpečiť, aby aj táto elektronizácia nevyplašila už tých lekárov, ktorých na tých odľahlých končinách máme, aby proste zostali ešte aspoň nejaký ten čas a vykonávali tú svoju prax, pretože skutočne lekárov máme málo. A ambulantných lekárov skutočne je absolútny nedostatok. A všetko, čo sa momentálne v zdravotníctve deje, je skôr v neprospech ambulantných lekárov. Takže snažíme sa pristúpiť aj k tej elektronizácii takým spôsobom, aby sme týmto ľuďom skôr pomohli, ako im zblížili."
Zuzana Martináková:
"Pán riaditeľ Blaškovitš, bolo tu povedané o tom, že pacient to pocíti tak, že teda príde a s občianskym preukazom s čipom, bude musieť vykonať nejaký úkon, ktorý ho do toho systému zavedie. Samozrejme, tých občianskych preukazov ešte nie je vydaných toľko, aby teda všetci pacienti do toho systému vstúpili. Čo sa tam teda predpokladá, že to bude postupne budú pacienti tak, ako si budú vymieňať občianske preukazy, budú do toho vstupovať. A ďalšia vec, predsa len tieto nové občianske preukazy s tým čipom, ktoré samozrejme fungujú aj pre podnikateľov do schránok a tak ďalej, sú tiež niečo, k čomu ľudia tak veľmi opatrne pristupujú. A ešte chcem povedať, že nahradili sa vlastne tie pôvodné karty, ktoré mali byť ako nahradené preukazom poistenca. A je to veľká zmena oproti tomu pôvodnému plánu, že ľudia dostanú nejakú osobitnú kartičku a teraz si to budú musieť riešiť cez elektronický občiansky preukaz?"
Peter Blaškovitš:
"Dobre. Pokúsim sa odpovedať teda na všetky otázky, ktoré som zachytil, postupne. Takto. Čo sa týka penetrácie občianskych preukazov s elektronickým čipom, myslím, že tá je dnes na úrovni okolo jedna celá osem, nemám najnovšie údaje, ale keď sme sa s ministerstvom vnútra na túto tému diskutovali, tak to bolo pomerne, bolo to pomerne veľké číslo. Či k tomu majú dôveru alebo nedôveru, poviem to tak, že dnes občan v podstate automaticky, pokiaľ ide požiadať o nový občiansky preukaz, keďže mu vypršala napríklad platnosť alebo ho stratil, tak automaticky dostane občiansky preukaz s čipom. Takže tam či tomu dôverujú alebo nedôverujú, by som nevidel tento problém, pretože proste ho dostanú. Máme tu ale skupinu občanov, ktorí, možno vy ste nespomínali, ja by som rád práve na toto upozornil a to sú občania nad, teraz neviem, či poviem úplne presné číslo, ale myslím, že nad šesťdesiatdva alebo nad šesťdesiatpäť rokov, ktorí už majú občianske preukazy s neobmedzenou platnosťou. To znamená, tí v zásade nie sú dnes nútení ísť si vymeniť tento občiansky preukaz, ak ho nepotrebujú, ak nie sú napríklad konateľmi v nejakých firmách, to znamená, nepotrebujú kvôli schránkam. Tam samozrejme budeme musieť urobiť aj nejakú kampaň aj v spolupráci s ministerstvo vnútra a teda aj v spolupráci s úradom podpredsedu vlády pre investície a informatizáciu, pretože tí samozrejme do toho tiež veľmi aktívne vstupujú, a urobiť nejakú kampaň a presvedčiť týchto ľudí, že teda dnes občianskym preukazom sa stáva vlastne ako keby tá ich kartička poistenca. Takže bude to veľmi dôležité mať. Ale čo je omnoho, nazvem to taký problém, ktorý je asi väčší, väčšieho rozsahu, sú v podstate neplnoleté osoby, to znamená, rozprávame sa o občanoch, ak tak môžem povedať, od nula do pätnásť rokov, ktorí nemajú žiaden občiansky preukaz. Dnes sme nastavili legislatívu tak, že existuje prechodné obdobie, to znamená, do roku 2021 bude fungovať takzvaný duálny režim. To znamená, ten, kto občiansky preukaz s elektronickým čipom má, bude sa preukazovať týmto. Ten, kto ho nemá, bude fungovať na princípe rodného čísla. Lebo v podstate aj preukaz poistenca má síce nejaké číslo, ale ten lekár ho vždy identifikuje aj tak na základe rodného čísla. Do tohto obdobia musíme, opäť teda poviem, s tými hlavnými účastníkmi tohto procesu a to je teda ministerstvo vnútra, úrad podpredsedu vlády, ako samotné aj ministerstvo zdravotníctva, veľmi aktívne začať pracovať a vyriešiť spôsob identifikácie týchto maloletých osôb. Tam tá stratégia je postavená tak, že chceme v podstate vybavovať už aj deti nejakou čipovou kartou. Nemáme dnes úplne veľmi jasne schválený, poviem to tak, že dizajn, že ako to presne bude vyzerať, či to bude karta, ktorá bude mať fotografiu, lebo predsa len dieťa prechádza nejakým vývojom, to znamená, tak ako pas u dieťaťa máte platný iba dva roky, myslím, že do troch rokov alebo do štyroch, tak aj tuto by to muselo byť. Čiže často by museli vlastne tí občania chodiť na tie jednotlivé pracoviská a meniť tým deťom tie identifikačné karty. Alebo to urobíme pre maloletých bez podobizne. Budú tam nejaké základné údaje, meno, priezvisko, rodné číslo, proste tie potrebné údaje, ktoré tam sú alebo teda ktoré budú potrebné. Čiže pracujeme na tomto veľmi aktívne. A myslíme si, že to je dobrý prístup, pretože, bola tam ešte možnosť riešiť to cez nejakých nazvime to zákonných zástupcov, pretože je register fyzických osôb, ktorý má aj nejaký takzvaný vzťahový register alebo kto je koho zákonný zástupca. Ale musíme reflektovať nejakú realitu, pretože všetci veľmi dobre vieme, že dieťa nejde, neviem teraz vyjadriť v percentách, ale nechodí k lekárovi len so zákonným zástupcom. To znamená, mama, otec, v ideálnom prípade, ale veľakrát je to starý rodič, veľakrát je to napríklad opatrovateľka, veľakrát je to, ja neviem, neter, sestra a tak ďalej a tak ďalej, iný rodinný príslušník, ktorý nie je teda zákonným zástupcom toho dieťaťa a mohlo by tam byť s týmto problém. A preto chceme, aby každé dieťa alebo teda maloletý občan bol vybavený samostatnou takouto čipovou kartou, ktorú bude používať. Pretože aj dnes v podstate nie je to zmena oproti tomu, aj dnes majú deti v postate karty poistencov od narodenia, takže tuto by som ja problém nevidel."
Zuzana Martináková:
"Tak uvidíme, aký model sa napokon zvolí. Je tam naozaj veľa tých špecifických skupín, ktoré do toho vstupujú. Pán doktor Šóth. Zdá sa, že čaká ambulancie ešte také dlhé prechodné obdobie, že tie známe nám vizuálne veľmi dobre známe tie skrine s tými papierovými záznamami o pacientovi tam ešte nejaký čas budete mať. Ako teda predpokladáte vy konkrétne v ambulancii, že vaši pacienti budú do nového systému nabiehať?"
Marián Šóth:
"Viete čo, určite vieme, že od prvého prvý alebo teda predpokladáme, že od prvého prvý by sa mal spustiť ako komplexne eRecept z hľadiska eZdravia alebo teda elektronizácie. Uvidíme, aké ďalšie kroky budú nasledovať. To nie je jednoduchá záležitosť a predpokladám, že naše karty, zdravotné karty našich pacientov budú u nás päťdesiat rokov, pretože takú máme archivačnú dobu. Takže tak skoro určite nezmiznú."
Zuzana Martináková:
"Áno, máte pravdu, musíte to archivovať. A ešte jedna taká dôležitá otázka, bezpečnosť tohto systému. To by som poprosila najskôr vás, pán doktor Šóth a potom sa ešte o tom po správach budeme rozprávať aj s pánom riaditeľom. Ako mám na mysli také tie obavy pacientov, že naozaj ich citlivé informácie budú niekde centralizované, bude k nim mať prístup určitý okruh ľudí, aj keď ja viem, že aj teraz je to do istej miery tak, ale naozaj s elektronizáciou a s tým, že všetko prechádza do toho digitálneho priestoru, prichádzajú aj tie obavy zo zneužitia možného, z krádeže tejto identity týchto údajov a s celou tou bezpečnosťou systému."
Marián Šóth:
"Z hľadiska mňa ako všeobecného lekára alebo z hľadiska bezpečnosti nás lekárov a nás pacientov je určite namieste veľká miera opatrnosti a veľká miera bezpečnosti, ktorú my skôr snažíme sa preklenúť, pretože niekedy je to až v neprospech nás lekárov, pretože prístup k tým údajom je natoľko zašifrovaný, že to skutočne trvá nejakú dobu a treba kvantum alebo nejaké heslá a pripojenia, aby teda tá zdravotná dokumentácia bola sprístupnená tomu lekárovi. To znamená, že my skôr relatívne bojujeme proti takej veľkej obrane tých informácií."
Zuzana Martináková:
"Ďakujem veľmi pekne prezidentovi Asociácie súkromných lekárov, pánovi doktorovi Mariánovi Šóthovi, ktorého sme mali na telefonickej linke. Ďakujem vám veľmi pekne, že ste sa zapojili do našej diskusie na Rádiu Aktual. Dovidenia dopočutia niekedy nabudúce."
Marián Šóth:
"Ďakujem pekne, dovidenia."
Zuzana Martináková:
"My po správach budeme s riaditeľom Národného centra zdravotníckych informácií pokračovať v rozhovore. Pozrieme sa, čo má vlastne v náplni práce toto národné centrum, ale otvoríme aj túto otázku bezpečnosti, o ktorej sme teraz hovorili s pánom doktorom Šóthom. Rozprávame sa o elektronizácii zdravotníctva, ktoré nás čaká už od budúceho roka. So mnou v štúdiu je riaditeľ Národného centra zdravotníckych informácií, Peter Blaškovitš. Tak, ako sme hovorili pred správami, pán riaditeľ, ešte aj vás sa spýtam na tú ochranu týchto citlivých osobných údajov, pretože to bude asi vaša hlavná úloha aj ako inštitúcie. Ako zabezpečiť celý systém tak, aby tieto citlivé údaje boli chránené, aby neunikali, aby nemohli byť zneužité?"
Peter Blaškovitš:
"Tak táto otázka má asi dve roviny. Jedna je taká tá čisto technologická, kde môžem povedať, že aj po nejakých, po tom, čo som nastúpil, po nejakých prvotných auditoch, som nadobudol veľmi silné presvedčenie o tom, že práve bezpečnosť ...,ktorá celého riešenia je na veľmi vysokej úrovni a myslím, že aj podporím to, čo pán Šóth povedal, že niekedy dokonca to až komplikuje niekedy niektoré veci, pretože naozaj je to dotiahnuté až tá bezpečnosť nie je teda zabezpečovaná len na tej úrovni tých centrálnych serverov, ale až teda k danému počítaču tohto daného lekára. Ten sa identifikuje nejakou čipovou kartou. Čiže tá bezpečnosť je a tam som presvedčený, že skutočne na veľmi, veľmi vysokej úrovni. Čiže tu ja by som sa neobával nejakých potencionálnych možností odcudzení takýchto dát alebo nejakého nabúrania sa do systému. Druhá vec je to, že treba samozrejme sa pozrieť, že sme dneska v dobe elektronizácie a v podstate dnes elektronizujeme všetko. Možnože zdravotníctvo je jeden z tých posledných takých rezortov alebo oblastí, kde postupne nasadzujme takúto elektronizáciu a možno je to taká obava z toho, pretože je to niečo nové. Ale povedzme si, peniaze v bankách, cez online banking máme už niekoľko rokov, prihlasujeme sa cez mobil, cez štvormiestny PIN, máme na internete uložené všetky naše e-maily, komunikácie. Pokiaľ ľudia používajú všelijaké aj klaudové služby, poviem to, čo sa týka iPhonu alebo teda iných operačných systémov na mobilných telefónoch, ukladajú si tam svoje vlastné fotky. Ja si osobne myslím, že niekedy ľudia sami zdieľajú osobné informácie omnoho na dobrovoľnejšej báze, ako by možno aj niekedy chceli, čiže napríklad sociálne siete. A toto je teda samozrejme jedna vec. Druhá vec je aj to, že samozrejme treba sa na to pozrieť tak, že ak dnes existujú informačné systémy napríklad v nemocniciach, nemocničné informačné systémy, ktoré už dnes fungujú, ktoré samozrejme s eHealthom budú prepojené a tam musím povedať, že ja vidím možnože aj tam niekde problém. Niekde to majú samozrejme urobené na vysokej úrovni, samozrejme existujú aj zdravotnícke zariadenia, kde nie som si úplne istý, že ten samotný systém, kde už sa tie dáta zadávajú, je tak bezpečný. To znamená, treba sa na to pozrieť, že skladá sa to z viacerých komponentov. Ale za mňa môžem dať veľmi jasné vyjadrenie, že určite ten centrálny systém je bezpečný, je na vysokej úrovni bezpečnosti, robili sa tam penetračné testy, robili sa tam nejaké, nazvem to simulované pokusy o nejaké útoky a všetko teda dopadlo s pozitívnym výsledkom."
Zuzana Martináková:
"Pristavme sa ešte trošku pri tom financovaní. Ten eHealth ako celok je už dlhé roky podrobovaný kritike, že ako keby stále doňho tečú peniaze a výsledky stále nie sú. Stál, ak je tu dobrý údaj uvedený v zdroji, ktorý mám otvorený v počítači, štyridsaťsedem miliónov eur. Je to veľa, málo na zavádzanie? Porovnajte to trošku. Sú to naozaj, sú v tom aj vyhodené peniaze? Teraz sa vás to pýtam ako nového riaditeľa, ktorý v zásade prišiel, aby s týmto systémom urobil poriadok. Tak aká bola tá vaša analýza, keď ste prišli na Národné centrum zdravotníckych informácií?"
Peter Blaškovitš:
"Pre mňa je veľmi ťažké hodnotiť, poviem to hodnotu toho projektu, či štyridsaťsedem miliónov je veľa alebo nie je veľa. Ja si viem predstaviť, že takýto systém by mohol stáť aj menej, čo ale neznamená, že to boli vyhodené peniaze. Ja som si dal pripraviť nejakú analýzu napríklad zavádzanie eHealthov v iných krajinách. Nenašiel som jedinú krajinu, aspoň teda tie, ktoré mám, venovali sme sa iba o Európe, kde by implementácia eHealthu stála pod sto miliónov eur. Takže z tohto pohľadu to Slovensko na tom ešte nie je teda až tak zle."
Zuzana Martináková:
"Ale záleží tam na veľkosti krajiny pri tej sume alebo ani nie?"
Peter Blaškovitš:
"Ťažko povedať, lebo pokiaľ je to také riešenie, o akom hovoríme my, to znamená, je to jedno centrálne a potom už lekári sa samozrejme pripájajú na či už dobrovoľnej báze alebo legislatívnej báze, ale pripravujú sa sami a tieto náklady, tak isto, ako pán Šóth povedal, že si to teraz hradia sami, tak v tom prípade asi až taká priama úmera tam nie je. Niektoré krajiny nezverejnili teda alebo teda radšej nezverejňujú možno náklady, ktoré boli vynaložené na eHealth a sú krajiny, ako napríklad Veľká Británia, ktorá do toho investovala, myslím si, že niečo cez skoro miliardu libier a ten projekt potom normálne zastavil a povedal, že proste je to nepoužiteľné a nedá sa to. Takže je to také na porovnanie, nechcem tu dávať nejaký benchmark a teraz povedať, že to bolo lacné. Ja si nemyslím osobne, že to bolo lacné. Trvalo to veľmi dlhý čas, s tým súhlasím, to aj potvrdím, to aj na môj vkus tak, ako aj pán minister povedal, už ten systém mal byť absolútne dávno zavedený. A komentovať to, že či to malo byť štyridsaťsedem, tridsaťsedem, desať, päť, je mi veľmi ťažko, lebo na toto sme si nikdy nedávali robiť nejaký, nazvem to ani posudok, ani nejaké odborné posúdenie. Ja to poviem tak aj z veľmi jednoduchého dôvodu. Toto je nejaká minulosť, ktorú ja som zdedil, musím to akceptovať, bolo to financované teda z európskych zdrojov, musím to akceptovať a jediná teda tá úloha je samozrejme tento vlak, ktorý tam teda za tých, poviem, za tých štyridsaťsedem miliónov stojí v tej stanici, treba proste už iba rozhýbať."
Zuzana Martináková:
"Pozrime sa teda na to z druhej strany a to sú tie úspory. Pretože tento systém sa zavádza aj preto, že doba je taká a všetko sa začína realizovať na tom digitálnom priestore. Ale smerom k rezortu zdravotníctva to naozaj môže priniesť výrazné úspory. Tá taká optimalizácia toho celého, to nazretie na pacienta ako celok s celou jeho liečbou môže naozaj priniesť pre toho lekára taký obraz, aký potrebuje, aby tú liečbu optimalizoval aj z hľadiska nákladov. Máte to nejako vyčíslené?"
Peter Blaškovitš:
"Bola robená pred, myslím si, že niekoľkými rokmi, ale bolo to nedávno. Bola robená taká štúdia, ktorá odhaduje úsporu pri plnom nasadení, pri plnom plošnom nasadení a používaní systému eZdravie, odhaduje ročnú úsporu v hodnote cca sto miliónov eur."
Zuzana Martináková:
"To je slušné."
Peter Blaškovitš:
"To súhlasím."
Zuzana Martináková:
"Kedy asi, taká otázka, si vy myslíte reálne, že by nabehol ten systém do plnej prevádzky, ako sme teraz hovorili, teda že by naozaj už v zásade fungoval plošne?"
Peter Blaškovitš:
"Je veľmi dôležité si asi zadefinovať práve ten pojem, že čo to znamená plná prevádzka. Za nás ako za Národné centrum zdravotníckych informácií, ktorí sme teda zodpovední za tento projekt, ten systém funkčný, plne funkčný bude. Ale problém je v tom, ako sa budú postupne pripájať jednotliví poskytovatelia. Tam, my sa momentálne zameriavame na ústavnú zdravotnú starostlivosť, to znamená nemocnice, pretože samozrejme je to menší počet a tá implementácia je tam jednoduchšia, pretože predsa je len je to nejaké organizované prostredie, ktoré má vlastné IT oddelenie, má nejaké personálne oddelenie a tak ďalej a tak ďalej. Čiže tie práce tam idú omnoho efektívnejšie. Lenže máme tu potom cca pätnásťtisíc ambulancií, ktoré sú v podstate po celom Slovensku, nejakých súkromných lekárov, praktických samozrejme, aj všeobecných. A tam je to veľmi zložité, pretože proste sú to súkromné subjekty, ktoré na jednej strane áno, majú túto zákonnú povinnosť, majú ale rôzne softvéry, majú rôzne technické vybavenie, ktoré možnože nevyhovuje tomu. Je to proste veľmi, veľmi heterogénne prostredie a veľmi komplikované prostredie, do ktorého to chceme nasadiť takýto systém. A tuná ja vidím teda najväčší problém, a tuná je to, čo vlastne aj pán doktor Šóth povedal veľmi správne, že to nasadzovanie musí mať najmä v teda v tejto oblasti, v tej ambulantnej sfére bude mať nejakú nábehovú krivku a bude sa teda postupne pripájať. Samozrejme, musíme stále rátať s tým, a to bola jedna aj z vašich otázok, že existuje stále skupina, ktorá je, my to voláme tak pracovne nepripojiteľní lekári, pretože skutočne sú v nejakom veku, kedy, ja to tak poviem, že my sa im snažíme akokoľvek pomôcť, ale keď niekto je v istom veku a poviem to, aj už je mentálne možno naladený na to, že fakt už asi možno aj zavriem tú ambulanciu, aj keby som mu dnes zadarmo priniesol počítač so softvérom..."
Zuzana Martináková:
"Už nechce tú energiu tomu dávať."
Peter Blaškovitš:
"...už ho to nenaučíme. Čiže musíme sa s tou situáciu alebo teda áno, s tou situáciou sa proste musíme vysporiadať a budeme to riešiť proste. Bude to, hovorím nejaká skupina lekárov, ktorí samozrejme budú spadať do tej skupiny nepripojiteľných. Ale zase opäť poviem, povedal som to na začiatku, je to napríklad to Rakúsko, po desiatich rokoch a keď sa niekedy porovnávame s Rakúskom, radi sa hovoríme, že Rakúsko má omnoho nejaké niektoré technológie, elektronizáciou rozvinutejšiu, vyššiu životnú úroveň a tak ďalej a tak ďalej a tak ďalej. A vidíme, že aj po desiatich rokoch v Rakúsku je pripojených šesťdesiat percent poskytovateľov."
Zuzana Martináková:
"Čiže vy už ste to hovorili, ale zopakujem to. Čiže nepôjde sa modelom ani v legislatíve nejakých striktných termínov, pokút, vymáhania, deadlineov nejakých, ktoré by boli legislatívne tak dané, že vlastne visia nad tými ambulanciami a prípadne aj pacientmi, lebo sme hovorili o tých špecifických skupinách ako taký bič."
Peter Blaškovitš:
"Dobre. Toto vysvetlím. Takto, legislatívu nemeníme, ani neposúvame. My sme sa aj s pánom ministrom dohodli na tom a za týmto si stojíme, aj ja si za tým teda stojím, že zákonné lehoty, alebo teda tie lehoty na spustenie toho eHealthu posúvať nebudeme, lebo to neprinesie absolútne nič. Keby sme to urobili, tak ja si osobne myslím, že v roku 2018 tu presne takto isto sedíme a máme presne túto istú debatu, lebo každý vieme, že všetko necháme na poslednú chvíľu a tak. Tým sa nič nevyrieši. Preto sme sa na to snažili pozrieť trocha iným spôsobom a aj do legislatívy sme zaniesli nejaké paragrafy. Ja ich tu nemám presne, a sú to pomerne také troška komplikované, nie som právnik, ale sú tak právnicky formulované, ale zase aj celkom zrozumiteľné, ktoré hovoria o tom, že tá povinnosť od prvého prvý platí pre všetkých poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. Pripojiť sa do systému, zapisovať dáta elektronicky a tak ďalej a tak ďalej a tak ďalej. Ale pokiaľ nastanú okolnosti, poviem to veľmi zjednodušene, ktoré daný poskytovateľ zdravotnej starostlivosti nemohol predvídať alebo ovplyvniť, tak vtedy sa tie sankcie jeho netýkajú. Čiže spadne ako keby do tejto kategórie. Hovorím príklad. Lekár možno že má počítač, ale napríklad nemá softvér, ktorý je certifikovaný a ktorý je pripojiteľný na eHealth. Ale toto nie je niečo, čo on mohol ovplyvniť. Áno, mohol samozrejme sa poobzerať po inom softvéri, mal sa o to zaujímať, mal si povedzme kúpiť iný softvér a tak ďalej, ale budeme sa snažiť nazerať proste na to týmto spôsobom. Ale zopakujem ešte raz, predsa len začiatok tej vašej otázky a to je to, že tie zákonné lehoty platia pre všetkých."
Zuzana Martináková:
"A sú tam nejaké sankcie?"
Peter Blaškovitš:
"Sú tam aj sankcie, áno."
Zuzana Martináková:
"Ešte úplne krátko, Národné centrum zdravotníckych informácií, vy ste teda tá inštitúcia, kde sa budú tie informácie o pacientoch sústreďovať. Je to jediná vaša činnosť, ktorú budete robiť, vy ich teda budete spravovať, ochraňovať, predpokladám."
Peter Blaškovitš:
"Nie. Národné centrum zdravotníckych informácií existuje už dlhší čas, ešte možno dávnejšie pred tým, ako vôbec eHealth vznikol ako idea, a jednou z hlavných úloh, ja by som to povedal tak, rozdelil by som to na nejaké dve hlavné úlohy. Jedna z tých hlavných úloh Národného centra zdravotníckych informácií je zbieranie štatistických dát od poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, je vedenie dvoch administratívnych registrov a niekoľkých zdravotných administratívnych registrov. Čiže napríklad onkologický register, register tuberkulóznych chorôb, register chorôb spojených s obehovou sústavou a tak ďalej a tak ďalej. Takže toto je tá činnosť, nazvem to a ktorá stále samozrejme pokračuje, pretože v podstate my sme tou inštitúciou, ktorá v podstate zberá všetky dáta z celého rezortu, alebo nie rezortu, poviem to tak, z celého segmentu zdravotníctva a na základe toho vydáva alebo má tieto dáta. A robí nad tým nejaké analýzy a tie dáta nejakým spôsobom spracováva a potom ich poskytuje samozrejme tým oprávneným osobám alebo teda samozrejme na požiadanie akýmkoľvek subjektom a tie slúžia samozrejme, poviem príklad, pre ministerstvo zdravotníctva, keď sa pripravuje nejaká reforma v rámci zdravotníctva, tak samozrejme sa používajú naše informácie a sú skutočne veľkou podporou pre rozhodovanie. Pretože dnes nemôžeme robiť reformy aj v zdravotníctve bez toho, že máme skutočne nejaké solídne dáta a vieme sa rozhodnúť na základe nejakým relevantných informácií. A už iba v skratke poviem tú druhú časť. Ale o tej sme už veľakrát hovorili, že sme práve dnes o nej veľa hovorili a to je práve tá časť elektronizácie zdravotníctva a celková taká koordinácia, nazvime to informatizácie v oblasti zdravotníctva. To znamená, vytvorenie nejakej architektonickej kancelárie, koordinovanie aktivít v rámci samotného rezortu. My samozrejme v žiadnom prípade nemáme ambíciu nahrádzať úrad podpredsedu vlády pre informatizáciu a investície, pretože oni sú tým hlavným garantom. My sa skôr snažíme zaviesť taký systém, aby sme boli napríklad, aj samotný úrad podpredsedu nemusel komunikovať s päťdesiatimi podriadenými organizáciami a nemocnicami v rámci rezortu zdravotníctva, ale mal jedného partnera, ktorým je práve NCZI z pohľadu z pohľadu informatizácie v danom rezorte."
Zuzana Martináková:
"Ďakujem veľmi pekne za tieto informácie, za informácie, ktoré dúfam, že pomohli nielen zdravotníckej obci, ale aj občanom vysvetliť, čo ich čaká od budúceho roka. Mojím hosťom bol riadite ľ Národného centra zdravotníckych informácií, Peter Blaškovitš. Na telefonickej linke sme hovorili s prezidentom Asociácie súkromných lekárov, doktorom Mariánom Šóthom. Ďakujem vám veľmi pekne pán riaditeľ za účasť na diskusii."
Peter Blaškovitš:
"Ďakujem veľmi pekne za pozvanie."
Zuzana Martináková:
"Dovidenia niekedy nabudúce. S vami, vážení poslucháči, sa lúčim. Dopočutia opäť zajtra o dvanástej hodine."
