30.06.2020 - INFORMÁCIE V MÉDIÁCH
Minister Krajčí má miliónový problém v poisťovniach
Slovensko: Koľko bude vakcín proti chrípke?
RIADITEĽ ŽITŇAN: VŠETKY PROBLÉMY BY ODSTRÁNILA NOVÁ NEMOCNICA
Idiopatická pľúcna fibróza výrazne poškodzuje pľúca a nedá sa liečiť
Minister Krajčí má miliónový problém v poisťovniach
[30.06.2020; hnonline.sk; Slovensko; 00:00; Peter Madro]
Za tri mesiace krízy sa straty zdravotných poisťovní vyšplhali na desiatky miliónov eur. Štát sa teraz musí rozhodnúť, ako sektor dofinancuje.
Zrušené plánované operačné zákroky, zamestnanci na pandemických péenkách a zatvorené ambulancie spôsobili výpadky príjmov všetkým poisťovniam. V prípade súkromných, Dôvery a Unionu, ide len za apríl o výpadok dokopy viac ako 20 miliónov eur.
Štátna Všeobecná zdravotná poisťovňa sa rozhodla výsledky strát zatiaľ nezverejniť. Práve na aprílové dáta od poisťovní čakal aj minister zdravotníctva Marek Krajčí.
Má ich k dispozícii už od minulého týždňa, stále ich študuje a poisťovne čakajú. Práve na základe strát má Krajčí oznámiť, ako, kedy a v akom objeme prebehne potrebné dofinancovanie celého zdravotníctva. Je to pritom operácia, ktorá štátnu kasu vyjde na stovky miliónov eur.
Pozrie sa na rakovinu
Krajčí síce nepovedal, ako to urobí, do svojho rozhodovania však pridal nový parameter. Pri dofinancovaní zdravotných poisťovní bude jeho rezort pozerať aj na to, ako poisťovne financujú inovatívnu liečbu pre onkologických pacientov. Túto oblasť si totiž rezort vybral za jednu z priorít, ktorej sa plánuje venovať.
Kým Krajčí váha, súkromné poisťovne v tom majú jasno. Tvrdia, že najjednoduchšou cestou, ako naliať peniaze do zdravotníctva, je zdvihnutie platieb za poistencov štátu.
To je krok, ktorý zaplatia všetci ekonomicky aktívni obyvatelia. Ministrovi financií Eduardovi Hegerovi, ktorý by musel kohútik zo štátnej kasy povoliť, sa však toto riešenie nepáči. Štedrejšie platby za poistencov štátu by totiž pomohli aj súkromným poisťovniam, nielen štátnej Všeobecnej zdravotnej.
O tej je pritom známe, že problémy má dlhodobo. Potvrdzuje to nielen fakt, že už dekádu jej každoročne klesá počet poistencov, ale aj účtovné závierky, ktoré svedčia o hospodárení s multimiliónovými stratami. Zle to dopadlo najmä v roku 2016, keď pre dlh 200 miliónov musela poisťovňa prijať ozdravný plán.
Až pol miliardy
Otázka dofinancovania sa však netýka len poisťovní. Nemocnice a lekári už o tejto téme s Krajčím hovorili. Marian Petko, prezident Asociácie nemocníc Slovenska, ktorá združuje súkromné zariadenia, pritom hovorí o teoretickej sume dofinancovania vo výške približne 350 miliónov eur. Ďalšou otázkou však podľa neho bude výška celkového dlhu štátnych nemocníc. „Nemôžeme sa tváriť, že neexistuje,“ vyhlásil s tým, že najväčšie slovenské nemocnice nemožno nechať padnúť.
Ešte ďalej zachádza Miriam Lapuníková z Asociácie štátnych nemocníc. „Myslím si, že otázka dofinancovania bude prekračovať 500 miliónov eur,“ doplnila. Je preto jasné, že rokovania ministrov financií a zdravotníctva nebudú ľahké a nevedno, kedy skončia.
Spoločnou snahou je získať pre rezort zdravotníctva toľko peňazí, koľko reálne potrebuje, no bez ich plytvania. Cieľom je ich použitie na kvalitné poskytovanie zdravotnej starostlivosti pacientom a adekvátne podmienky pre lekárov, sestry a ďalších zdravotníckych pracovníkov,“ uisťuje Krajčího hovorkyňa Zuzana Eliášová s tým, že o detailoch je predčasné hovoriť.
Istou formou pomoci na zlepšenie situácie v zdravotníctve by mal byť aj 2,5 miliardový balík, ktoré sa Krajčí usiluje získať zo štrukturálnych fondov Európske únie. Pri nich je však jasne daný účel: mali by smerovať na rekonštrukciu nemocníc a inej zdravotníckej infraštruktúry a tiež jednotný informačný systém, aby sa mohli spravovať ako sieť efektívne.
Čo sa týka najväčšej zdravotnej poisťovne, ambíciou Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a. s., je nastaviť tzv. líniové riadenie osvedčené aj v iných zdravotných poisťovniach, efektívnosť daného riadenia potvrdzujú aj skúsenosti zo zahraničia.
Takýto model zefektívňuje prevádzku a v nadväznosti na ňu aj kľúčové interné procesy.
Slovensko: Koľko bude vakcín proti chrípke?
[29.06.2020; TV JOJ; Noviny TV JOJ; 19:30; Eva Bariová / Lucia Barmošová;Ján Mečiar]
Lucia Barmošová, moderátorka: „Hlavný hygienik odporúča v nadchádzajúcej sezóne očkovanie proti chrípke. Už dnes epidemiológovia varujú pred následkami chrípky v spojení s ochorením Covid-19.“
Ján Mečiar, moderátor: „Lenže nákup vakcín nie je centralizovaný. Nakupujú ich lekárne a tak ministerstvo zdravotníctva nemá prehľad o ich počte.“
Lucia Barmošová: „Je preto otázne, či bude vakcín dostatok v prípade zvýšeného záujmu.“
Eva Bariová, redaktorka: „Počas minuloročnej sezóny bolo na Slovensko dovezených 250 tisíc vakcín proti chrípke. Tohto roku zatiaľ veľkosť objednávky nepoznáme.“
Zuzana Eliášová: „Toto číslo aktuálne k dispozícii nemáme.“
Eva Bariová: „Vplyvom pandémie je pritom nízka zaočkovanosť proti chrípke, téma, ktorá rezonuje u epidemiológov, a to nielen u nás. Európska únia odporúča členským štátom, aby zvýšili zaočkovanosť obyvateľstva na 75 %.“
Daša Račková, hovorkyňa ÚVZ SR: „Očkovanie proti chrípke jednoznačne odporúčame, pretože počas chrípkovej sezóny chráni pred chrípkou a pokiaľ prebieha súbežne s chrípkou aj infekcia vyvolaná koronavírusom, môže to spôsobiť vážne zdravotné problémy.“
prof. MUDr. Zuzana Krištúfková, PhD., vedúca Katedry epidemiológie, SZU (telefonát): „Na Slovensku je veľmi slabá zaočkovanosť a tí, čo sa dávajú očkovať, majú s tým dobré skúsenosti a obávam sa, že túto sezónu čo príde, bude nedostatok očkovacej látky. Celosvetové kapacity výrobné sú limitované a záujem je vo svete veľmi vysoký.“
Daša Račková: „Predchádzajúce chrípkové sezóny zaznamenávame zaočkovanosť proti chrípke, ktorá nedosahuje ani 5 %. Vyššiu zaočkovanosť sme naposledy zaznamenali pre desiatimi rokmi, a to v hodnote 12,4 %.“
Zuzana Eliášová, hovorkyňa Ministerstva zdravotníctva SR: „Na Slovensku zatiaľ nie je centrálne objednávanie vakcín, lekárne si ich objednávajú na základe potreby alebo odhadu aj z minulého roka, koľko plus, mínus tých vakcín spotrebujú. Aktuálne v tejto oblasti zmenu neplánujeme.“
Ondrej Sukeľ, prezident, Slovenská lekárnická komora (telefonát): „Tie predobjednávky už prebiehali v priebehu februára až apríla, takže v súčasnosti už tie predobjednávky sa naplniť nedajú a v zásade bude sa dať objednať potom niekedy v septembri, v októbri. Áno, dopyt som zvýšil, navýšil som ich asi o 30 % v porovnaní so spotrebou v minulých rokoch, pretože usudzujem, že aj v súvislosti s pandémiou koronavírusu, aj s tým, že na Slovensku je zúfalo nízka zaočkovanosť, by konečne mala nastúpiť nejaká osvetová aktivita, ktorá by viedla k tomu, že ten dopyt by mal byť vyšší ako v minulých rokoch.“
Zuzana Eliášová: „Plánujeme aj tou osvetou viacej tých ľudí vyzvať, aby toto nepodceňovali a budeme robiť všetko pre to, by postupne sa to percento zvyšovalo. Ten priemer v rámci Európy je o niečo vyšší, čiže budeme sa snažiť, aby aj na Slovensku samozrejme toto percento narástlo.“
Eva Bariová: „Eva Bariová, televízia JOJ.“
RIADITEĽ ŽITŇAN: VŠETKY PROBLÉMY BY ODSTRÁNILA NOVÁ NEMOCNICA
[29.06.2020; Trnavské noviny; ROZHOVOR; s. 3,5; Peter Briška]
Nová nemocnica v Trnave by predbežne stála asi 200 miliónov eur. Riaditeľ sa bude pýtať na ministerstve, čo hovoria na štúdiu. My sme sa už pýtali, odpoveď rezortu zdravotníctva sme uverejnili v úplnom znení.
TRNAVA Ubehli tri roky od nášho posledného rozhovoru.
Riaditeľ Fakultnej nemocnice v Trnave Daniel Žitňan nám vo svojej pracovni predostrel vízie, bavili sme sa aj o dlhu, súdnych sporoch či hodnotení nemocníc, v ktorom obsadila Trnava nelichotivé posledné miesto. Viac sa dočítate v nasledujúcom rozhovore.
Koronavírus a nemocnica. Ako ste to všetko nakoniec zvládli?
- Najmä naši zamestnanci ho zvládli, ten obrovský psychický tlak. Pacientov síce nebolo veľa, ale veľmi jednoducho sa mohlo stať, že by lekári či sestry zostali doma na „PN-ke“ či v rámci starostlivosti o člena rodiny. A to sa, našťastie, nestalo. Všetci k tomu pristúpili zodpovedne a zvládli to perfektne.
Koľko prípadov ste za celý čas zaevidovali?
-Celkovo 23 hospitalizovaných, troch sme mali aj na ARO.
Ľudia po celom svete chodili tlieskať zdravotníkom. Myslíte si, že po „korone“ si verejnosť viac váži ich prácu?
- Dúfam, že áno. Je to cítiť, že ten vzťah je teraz iný, lepší. Otázne je, koľko to vydrží.
Máte obavy, že dlho asi nie?
- Myslím si, že to bude mať krátkodobý priebeh a všetko sa vráti do starých koľají. Za rok či dva si už nikto ani nespomenie. Ak sa to znova nezopakuje.
Druhá vlna, príde podľa vás?
- Určite áno, otázne bude, v akom rozsahu.
Dá sa tomu predísť?
- Treba byť disciplinovaný, tak ako doteraz.
Rúška v obchodoch, v ambulanciách a inde by mali podľa vás ľudia nosiť naďalej? Je to stále potrebné?
- Jednoznačne áno. A treba podchytiť najmä „príšelcov“ zo zahraničia. Podľa mňa mali povinnú štátnu karanténu pri návrate z cudziny zachovať. Takto sa nám teraz pokojne môžu pozitívne prípady stratiť v dave.
Takže v nemocnici plánujete ponechať nosenie rúšok, aj keď sa to už nebude vyžadovať?
- Rúška treba. Chránite seba i svoje okolie. Ale ak sa hygienik vyjadrí, že už nie sú potrebné, nemôžeme to tu nikomu prikázať. Osobne si myslím, že to aj napriek tomu v ľuďoch zostane a budú ich nosiť.
Ako ste to zvládali vy, riadiť nemocnicu počas koronavírusu? Bolo to náročné?
- Oveľa ťažšie to bolo počas štrajku lekárov a sestier, ktorý som zažil, keď som bol riaditeľom Detskej fakultnej nemocnice v Bratislave.
Prečo?
- Pretože tam stáli proti sebe dve strany. Lekári a vedenie. Počas koronavírusu sme boli všetci na jednej lodi a bojovali sme proti nemu, ťahali sme za jeden povraz. To je ten hlavný rozdiel.
Pred nástupom do Trnavy ste boli riaditeľom Detskej fakultnej nemocnice v Bratislave, predtým na Kramároch. Robíte to už roky. Stále vás to baví?
- Klinickú prax som nevykonával od roku 1995. Stále ma baví riešiť chod zdravotníctva takýmto spôsobom.
Menila sa vláda.
Neobávate sa odvolania?
- Každé štyri roky to hrozí každému riaditeľovi štátnej nemocnice. Uvidíme, zatiaľ som nič nepočul.
Čo by ste označili za najväčšie plusy, ktoré sa vám počas predchádzajúcich necelých štyroch rokov v čele nemocnice podarilo zrealizovať?
- Pozdvihli sme nemocnicu v Trnave po technickej a odbornej stránke. Naším cieľom je vytvoriť prvú zálohu pre Bratislavu, aby sme boli približne na rovnakej úrovni a pripravení ich pri akomkoľvek zákroku zaskočiť.
Naopak, čo mínusy, čo sa vám zatiaľ nepodarilo dosiahnuť?
- Zakúpiť „litotriptor“. Ide o prístroj na rozbíjanie obličkových kameňov. Stojí 800-tisíc eur. Sprísnili sa podmienky, veľa firiem nespĺňa kritériá. Zatiaľ sa nám nedarí.
Viac na strane 5
RIADITEĽ ŽITŇAN: VŠETKY PROBLÉMY BY ODSTRÁNILA...
pokračovanie zo strany 3
Nedarí sa ani v hodnoteniach. Podľa mimovládnej neziskovej organizácie INEKO skončila trnavská nemocnica za rok 2019 na poslednom mieste...
- To nás trápi. Má to však viacero faktorov. V hodnoteniach sú respondenti, ktorí hovoria svoj názor na stravu, hospitalizáciu a lekársku starostlivosť. Naša nemocnica má viacero nevýhod.
V prvom rade, rozľahlý areál. Veď keď niekoho z gynekológie...
musia previezť na vyšetrenie do pavilónu chirurgických disciplín, musia prejsť viac ako kilometer. Keď prší, naložiť do sanitky, vyložiť, vyšetriť, naložiť znova a doviezť späť. Kto by podľa vás toto kladne ohodnotil?
Je tam aj strava, na ktorú je snáď najviac sťažností...
- S tým sa boríme od začiatku. Snažíme sa to zmeniť.
Ako? Pretože ešte pred tromi rokmi sme sa bavili o nevypovedateľnej zmluve. Podľa právnika nevypovedateľná zmluva neexistuje. Pokúšali ste sa to riešiť súdnou cestou?
- Nie. Pretože by nasledovali dlhé roky súdnych sporov. Zmluvu majú do roku 2025 a tá vyprší skôr, ako prebehne súdne konanie.
Z toho vyplýva, že pacienti musia ešte päť rokov vydržať?
- To nie, pravidelne s nimi rokujeme. Ale je tu množstvo ďalších aspektov, ktoré s tým súvisia.
Aké napríklad?
- Rozľahlý areál, jedlo sa preváža, keď dorazí na oddelenie, už nie je také teplé, plus sa vyleje. Celý ten servis je od začiatku zle nastavený. Aj ja osobne som tu ležal a keď som videl tú večeru, tiež som bol v rozpakoch.
Ako by ste riešili túto situáciu vy?
- Určite vlastnými zamestnancami. V takom prípade by nemusela „kuchyňa“ generovať žiadny zisk, ako teraz pri súkromnom prevádzkovateľovi, a zamerala by sa výlučne na kvalitu. A keď budú zamestnancami nemocnice, máme na nich dosah. Ako ich motivovať a tak ďalej.
Keď sme pri tej motivácii, pred tromi rokmi sme sa bavili aj o vysokej fluktuácii lekárov či sestier. Podarilo sa vám to nejako pribrzdiť? Ako motivujete zdravotnícky personál?
- Chýba nám asi dvadsať sestier z celkového počtu šesťsto, čo nie je nič hrozné. Keď sa to rozráta po oddeleniach, tak dve sestry chýbajú na jednom oddelení. Ale väčšina z nich to víta, pretože môžu mať nadčasy, ktoré im preplácame. Upravili sme osobné platové hodnotenia, pridávame hlavne im. Ale to, že sem mnohé prídu na „prax“ a neskôr odídu za lepším do súkromných ambulancií, to je fenomén. To nevieme zastaviť.
A čo lekári? Ako sa snažíte udržať ich?
- Platy išli hore. Donedávna tu zarábala sestra viac ako nastupujúci lekár bez atestácie. To sme zmenili. A, samozrejme, vybavenie. Máme moderné operačné sály, prístroje, vybavenie a ďalšie. Tá fluktuácia je určite nižšia ako pred rokmi. Nie je to iba o peniazoch, ale aj o vybavení, priestoroch, kolektíve.
V hodnoteniach nemocnica prepadla, ale po odbornej stránke tam podľa vás teda nepatrí...
- Ja som Bratislavčan. Ale ak by sa mi niečo stalo, chcel by som skončiť v Trnave. Jednoznačne. Traumatológia vynikajúca. Ak by som dostal mozgovú príhodu, tak tunajšia invazívna rádiológia je jedna z najlepších na Slovensku. Ďalej, urológia - vynikajúca až excelentná, gastroenterológia vynikajúce výsledky, výkony i výbava. Kardiológia veľmi dobrá, u nás implantujeme kardiostimulátory i kardiodefibrilátory. Je toho viac.
V minulosti sme sa bavili o nedostatočnej empatii lekárov a sestier k pacientom...
- To je tiež fenomén. Nechcem sa ich zastávať, ale je taká uponáhľaná doba, aj oni toho majú veľa. Plus, médiá vyťahujú len to zlé. To celému vzťahu pacient - lekár vôbec nepridáva.
Niektoré oddelenia, ktoré sú v pôvodnej budove nemocnice, nevyzerajú príliš vábne. Ani pre pacientov, ani pre personál...
- To je ďalší veľký problém. Staré budovy. Onkológia je kompletne prerobená, i ambulantná časť je po kompletnej rekonštrukcii, ktorú zaplatila súkromná firma Ismont. Ale prerábať staré budovy na nové je finančne náročné a často aj neefektívne. Jediným riešením je nová nemocnica.
Nová nemocnica. Bavili sme sa o nej aj pred tromi rokmi. Zmenilo sa odvtedy niečo?
- Už máme hotovú štúdiu. Predchádzajúce vedenie Ministerstva zdravotníctva SR ju odstavilo. Bavili sme sa o nej aj s terajším ministrom Marekom Krajčím, keď tu bol na prvej návšteve po vymenovaní do funkcie.
Už sa aj nejako vyjadril?
- Zatiaľ nie. Riešili sa iné veci v súvislosti s koronavírusom. Primátor Peter Bročka či župan Jozef Viskupič nám vyslovili jednoznačnú podporu.
Koniec-koncov, rozhodujúca bude priazeň ministerstva...
- Samozrejme, ale každá pomoc v tomto prípade bude dobrá. Ak k tomu pridáme ešte eurofondy... Trnava je veľké mesto, celá spádová oblasť kraja, plus množstvo fabrík v okolí, jadrová elektráreň v Jaslovských Bohuniciach. Tá spoločenská požiadavka na novú nemocnicu tu je.
Koľko by predbežne stála?
- 200 miliónov eur. Ale cenu by stlačila nadol ešte súťaž na dodávateľa.
Budete na to tlačiť?
- Tak určite sa budeme pýtať.
Aký je súčasný dlh nemocnice?
- K 31. 5. 2020 bol viac ako 20,8 milióna eur (bez transferov).
O koľko sa zvýšil v posledných rokoch?
- Napríklad v porovnaní so stavom k 31. 12. 2017 sa znížil o 9,5 milióna eur.
Prečo to stále iba rastie?
- Pretože nie sú reálne stanovené ceny za zákroky. Uvediem príklad, invazívna rádiológia vyrobí mesačne 120-tisíc eur straty. Ale podarí sa zachrániť veľa ľudských životov. Finančne náročné je aj onkologické oddelenie či prevádzka na ARO. Výkony, na ktorých môžeme zarábať, ako napríklad jednodňová chirurgia, nám berú súkromné kliniky. Odčerpáva nám to ziskovú časť medicíny a, naopak, ponechá nám len tú stratovú.
V koľkých súdnych sporoch teraz figuruje nemocnica? - V deviatich. Týkajú sa najmä poskytovania zdravotnej starostlivosti.
Asi najznámejší, respektíve najviac medializovaný prípad sa týkal úmrtia mladej ženy minulý rok. Pritom pôvodne prišla iba so zápalom slepého čreva...
- Je to obrovská tragédia. Na tento prípad u nás nikto nezabudne. Nakoniec sme ju aj tak nedokázali zachrániť. Celé ARO plakalo. Osobne som sa rodine ospravedlnil. Viac k tomu nemôžem povedať pre prebiehajúce vyšetrovanie.
Stojíte si teda za postupom lekárov?
- Áno. Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou nezistil lekárske pochybenie. Vyskytlo sa niečo nepredvídateľné, čo sme nevedeli zachytiť, a dodnes nevieme, čo to spôsobilo. To je predmetom vyšetrovania.
"Veď keď niekoho z gynekológie musia previezť na vyšetrenie do pavilónu chirurgických disciplín, musia prejsť viac ako kilometer. Keď prší, naložiť do sanitky, vyložiť, vyšetriť, naložiť znova a doviezť späť. Kto by podľa vás toto kladne ohodnotil?
DANIEL ŽITŇAN RIADITEĽ NEMOCNICE
Na novú nemocnicu sme sa pýtali na ministerstve „Zámerom ministerstva zdravotníctva je pri reforme nemocničnej siete postupovať na základe analýzy spotreby zdravotnej starostlivosti, ktorá zohľadní regionálne špecifiká. To znamená, že je potrebná presná definícia rozmiestnenia infraštruktúry, následne návrh siete poskytovateľov s jasne definovanými parametrami. Na základe takéhoto postupu bude možné zreformovať nemocničnú sieť, aby bolo pokryté aj financovanie, zároveň aby bol vytvorený priestor na obnovu ich prístrojového vybavenia a infraštruktúry. Zároveň, v programovom vyhlásení vlády je deklarované, že cieľom je zrealizovať aj projektový zámer výstavby nových regionálnych nemocníc, ktoré budú zodpovedať súčasným trendom v starostlivosti o pacienta. V kontexte uvedených zámerov bude MZ SR postupovať aj pri riešení výstavby nových nemocníc a koncepcii rozvoja súčasných univerzitných a fakultných nemocníc.“ Z Zuzana Eliášová, hovorkyňa MZ SR
Idiopatická pľúcna fibróza výrazne poškodzuje pľúca a nedá sa liečiť
[29.06.2020; teraz.sk; TERAZ.SK; 00:00; TASR]
Klinické štúdie ukázali, že pacienti bez liečby strácajú funkčnosť pľúc dokonca aj vtedy, keď je ich ochorenie v najskoršom štádiu.
Bratislava 29. júna (TASR) – Idiopatická pľúcna fibróza (IPF) spôsobuje zjazvenie, hrubnutie alebo tvrdnutie pľúcneho tkaniva. Jej presná príčina zatiaľ nie je známa a bez liečby môže byť smrteľná. Medicína v súčasnosti nepozná liek, ktorým by sa ochorenie dalo vyliečiť, dá sa však spomaliť jeho rozvoj. TASR o tom informoval Vladimír Neckár z občianskeho združenia Nádej pre pľúca. IPF patrí medzi tzv. zriedkavé ochorenia, celosvetovo ním trpia asi tri milióny ľudí a na Slovensku ho má asi 215 pacientov. Medzi najčastejšie príznaky patrí nevysvetliteľná chronická dýchavica, a to najmä pri záťaži. „Pacienti s pokročilejším štádiom ochorenia sa môžu zadýchať už po tom, ako prejdú pár metrov či vyjdú na prvé poschodie," hovorí Neckár, ktorý trpí IPF. Typickými príznakmi sú dlhotrvajúci suchý a dráždivý kašeľ, plytké dýchanie, únava, úbytok hmotnosti a paličkovité prsty. Pre väčšinu pacientov sú typické aj praskavé zvuky pri nádychu. Klinické štúdie ukázali, že pacienti bez liečby strácajú funkčnosť pľúc dokonca aj vtedy, keď je ich ochorenie v najskoršom štádiu. V súčasnosti sú k dispozícii takzvané antifibrotiká, ktoré priamo zasahujú do procesu zjazvovania tkaniva. Neliečia už zjazvené časti pľúc, ale dokážu predísť zjazveniu ďalších zdravých alebo minimálne postihnutých častí pľúc alebo ho spomaliť. Liečba IPF je podľa Neckára nevyhnutná najmä preto, lebo dokáže ovplyvniť neskorší vývoj ochorenia. U pacientov s IPF sa môže vyskytnúť nečakané akútne zhoršenie klinického stavu vyvolané sekundárnymi komplikáciami ako pneumónia, srdcové zlyhávanie, pľúcna embólia a pneumotorax. OZ Nádej pre pľúca v roku 2019 spustilo sociálno-právnu a psychologickú poradňu pre pacientov, ktorá je dostupná online na www.plucnafibroza.sk. Na webovej stránke združenie prináša aj informácie o ďalších zriedkavých a závažných pľúcnych ochoreniach. Doplnilo ju tiež o sekciu videí, kde ako prvé pribudli videá s odborníkmi týkajúce sa pľúcnych ochorení a COVID-19. Združenie sa snaží pacientov s IPF podporovať nielen prostredníctvom komunity, ale aj cez sprievodné akcie. Minulý rok zorganizovalo prvý ročník pochodu na vyjadrenie solidarity s tými, ktorí trpia pľúcnym ochorením. Pochod za tých, ktorí nevládzu s dychom, bude mať tento rok virtuálne pokračovanie, aby sa dodržali všetky hygienické odporúčania. Virtuálny pochod sa bude konať celý víkend od 26. júna do 28. júna. Účastníci sa môžu zaregistrovať na webovej stránke www.projektactivelife.sk/pohybom-pre-lepsie-pluca/. Počas troch dní konania sa virtuálneho pochodu si môžu vybrať ľubovoľný čas a trasu, ktorú odkráčajú alebo odbehnú. Výťažok z vyzbieraného štartovného sa použije na kúpu prenosného kyslíkového prístroja, ktorý by v rámci OZ Nádej pre pľúca bol k dispozícii na zapožičanie pacientom, ktorí to potrebujú.
