- Osobné ochranné pracovné prostriedky (OOPP), zabezpečenie ktorých museli lekári to doteraz riešiť v tých najkritickejších chvíľach vlastnou cestou. Ak by sme chceli byť úplne spravodliví, tak pre výkony, ktoré sú rizikové (napr. endoskopie, vyšetrenie slizničných dutín, očných vyšetrení, všetky výkony, kde sa použijú odsávačky, respirátory, stlačený vzduch a pod.) sú náklady na ochranné prostriedky, dezinfekciu povrchov, priestorov, prístrojov také vysoké, že ďaleko prevyšujú ceny dnešných výkonov.
- Pravidelné, ale aj tohtoročné zvýšené prevádzkové náklady (nájomné, platy zamestnancov, zdravotnícky materiál, energie (napr. sterilizácia nástrojov +300%)
- Znížený počet pacientov a iný manažment pacienta, jedno vyšetrenie zaberie viac času vzhľadom na súčasnú i predpokladanú situáciu na najbližšie obdobie.
- Objednávanie pacientov podľa presných metodických usmernení, viac telefonickej konzultácie, viac času na reálnych pacientov v ambulancii, potenciálna potreba zamestnania ďalšej pracovnej sily-sestry (pri zvýšení ich kompetencií), na čo je potrebné sa pripraviť a čím skôr túto skutočnosť v úhradách poskytovateľov zohľadniť.
Vyjadrenia SLK
16.10.2020
Držíme palce novému vedeniu popradskej nemocnice
Slovenská lekárska komora s uspokojením prijala správu, že minister zdravotníctva Marek Krajčí konečne odvolal MUDr. Antona Hanušína z funkcie riaditeľa popradskej nemocnice a vymenoval zároveň nové predstavenstvo.
Sme presvedčení, že dnešné menovanie MUDr. Erika Chorváta do funkcie riaditeľa, ako aj MUDr. Pavla Pelikána a Ing. Michala Neuwirtha ako nových členov predstavenstva, povedie ku konsolidácii vzťahov v nemocnici a k upokojeniu situácie. Teší nás, že ide o dlhoročných zamestnancov nemocnice, ktorí sú navyše aj odborníci vo svojej oblasti a preto právom očakávame, že vedia, čo nemocnica v týchto ťažkých časoch potrebuje.
Držíme palce novému – hoci dočasnému - vedeniu, aby v tomto neľahkom období, keď nemocnica zápasí s vážnymi problémami v súvislosti s narastajúcim počtom pacientov na Covid 19, dokázalo zvládnuť novú situáciu tak, aby naďalej poskytovala špičkovú odbornú starostlivosť pre pacientov z celého popradského regiónu.
13.10.2020
Vyhlásenie Slovenskej lekárskej komory k aktuálnej situácii (13.10.2020)
Slovenská lekárska komora je znepokojená súčasnými nezmyselnými slovnými prestrelkami medzi vrcholovými predstaviteľmi nášho štátu. V čase, keď sa s nami pohráva pandémia, akú nepoznalo niekoľko generácií a masívne nám pribúdajú ťažko chorí pacienti na COVID-19, a to aj v radoch lekárov, kde minimálne jeden z nich bojuje o život na umelej pľúcnej ventilácii, považujeme takéto naháňanie politických bodov za vrchol arogancie a nepochopenia vážnosti situácie. Nikoho z občanov, ani nás lekárov, nezaujíma naberanie politických bodov a prekáračky vládnych činiteľov. Nás zaujíma rozhodný postoj tých, ktorí majú viesť tento národ, ktorý im dal dôveru. Chceme všetkých upozorniť, že boj s COVID-19 nie je politický zápas, ale vysoko odborný. Preto vás, vrcholových predstaviteľov, žiadame o pokoru, prijímanie rozhodnutí s chladnou hlavou, vo všeobecnom konsenze po odporúčaní odborníkov epidemiológov, hygienikov a lekárov v prvej línii, s cieľom zvládnuť situáciu a zlepšiť naše celkové postavenie medzi vyspelými štátmi.
Slovenská lekárska komora, napriek tomu, že má dostatočný odborný potenciál, si neosobuje právo rozhodovať v týchto veciach, ale chce byť absolútne súčinná nielen pri prijímaní závažných rozhodnutí. Má ambíciu pomôcť v ťažkej situácii, v ktorej sa Slovensko dnes nachádza. Chceme byť dôležitým partnerom Ministerstva zdravotníctva nielen počas pandémie, ale hlavne po nej, aby bolo slovenské zdravotníctvo po zásadnej reforme do budúcnosti pripravené aj na väčšie výzvy, ako je súčasná pandémia COVID-19. Dnes však musíme s ľútosťou konštatovať, že na strane ministerstva absentuje potreba vzájomnej spolupráce...
13. októbra 2020, Prezídium SLK
5.10.2020
Vyjadrenie SLK k slovám premiéra Matoviča o tom, že v kritickej situácii budú ordinovať aj nakazení lekári
Slovenská lekárska komora vníma aktuálne vyjadrenie premiéra Igora Matoviča len ako politické, emotívne vyhlásenie, bez akéhokoľvek odborného základu. Stále sme totiž ešte v stave, keď naopak každý chorý pacient, vrátane lekárov, musí byť izolovaný a ísť do karantény. V súčasnej situácii si iný postup ani nemôžeme dovoliť. Hovoriť o tom, že pacientom budú poskytovať zdravotnú starostlivosť pozitívne testovaní lekári, nie je preto v tejto chvíli namieste.
Veríme, že Slovensko sa do takej situácie, keď by zdravotnú starostlivosť museli poskytovať aj nakazení lekári, ani nedostane. Ak by sa však situácia vyvinula tak, že by sme museli začať uvažovať aj o takejto možnosti, tak o tom nerozhodne žiaden politik (ani premiér), ale lekári a závažnosť situácie.
1.10.2020
Prezident SLK sa v RTVS vyjadril k nakazeným lekárom vírusom COVID-19, ktorí mali ordinovať v Roosveltovej nemocnici
MUDr. Marian Kollár, prezident Slovenskej lekárskej komory, sa telefonicky vyjadril vo večerných televíznych Správach RTVS dňa 1.10. 2020 k situácii v Roosveltovej nemocnici. Tam podľa medializovaných informácií mali pozitívne testovaní lekári ďalej ordinovať a liečiť pacientov.
Tu je vyjadrenie prezidenta SLK:
,,Podľa prezidenta Slovenskej lekárskej komory sa stala chyba, pozitívne testovaný lekár by totiž nemal dôjsť do kontaktu s pacientmi.
Marian Kollár, prezident SLK: „Pozitívny lekár, pokiaľ nejde pri jeho výkone práce o ohrozenie života toho pacienta, by nemal pracovať. To sa týka samozrejme nielen lekárov, to sa týka všetkých občanov.“
30.9.2020
Verejná výzva ministrovi Krajčímu kvôli pretrvávajúcim problémom v popradskej nemocnici
Slovenská lekárska komora i naďalej podrobne sleduje dianie v popradskej nemocnici a sme doslova šokovaní najnovšími informáciami o tom, že sa tu nielen de facto, ale ani de jure nič nezmenilo. Hoci riaditeľ Anton Hanušín ešte minulý týždeň oficiálne deklaroval svoju rezignáciu na post riaditeľa, stále ju v podstate riadi. Pre lekárov aj ostatných zdravotníckych pracovníkov je práca za týchto okolnosti doslova frustrujúca a podľa našich informácií už ďalší lekári podali výpovede a niektorí zvažujú výpovede podať.
Iba pripomíname, že minister zdravotníctva dal verejný prísľub, že prijíma rezignáciu doktora Hanušína, a preto považujeme túto situáciu za nepochopiteľnú. Vyjadrenie rezortu, že musia počkať na to, kým im pán Hanušín doručí notárom podpísanú rezignáciu, aby mohli konať, sa nám javí len ako obštrukcia, ktorá je v momentálnej situácii absolútne neprijateľná. Nedokážeme pochopiť, komu táto agónia popradskej nemocnice pomôže. Ale zdravotníkom a ani pacientom popradského regiónu určite nie!
Vyzývame preto verejne ministra zdravotníctva, aby okamžite začal konať a poveril riadením popradskej nemocnice niekoho, kto prispeje k stabilizácii pomerov v nej. Situácia je o to naliehavejšia, že v nemocnici pribúdajú nakazení zdravotníci, ale i nakazení pacienti, takže zabezpečiť zdravotnú starostlivosť a realizovať všetky protipandemické opatrenia nie je jednoduché, čo plne potvrdzuje tamojšia súčasná situácia.
Pre zabezpečenie zdravotnej starostlivosti je upokojenie pomerov životne dôležité nielen pre pracovníkov nemocnice, ale aj pre pacientov širokého popradského regiónu.
28.9.2020
SLK k slovám ministra Krajčího o možnom kolapse nemocničných lôžok
Slovenská lekárska komora je mierne znepokojená vyjadreniami ministra zdravotníctva Mareka Krajčího o tom, že do konca októbra už nebudeme mať dosť lôžok na infekčných oddeleniach pre narastajúci počet pacientov s Covidom.
Už prvá vlna pandémie koronavírusu, ktorá nás, ako aj zvyšok sveta, zastihla nepripravených, nám ukázala, že najdôležitejšie je efektívne plánovanie a nastavenie jasných parametrov a pravidiel. Od júna sme však mali dostatok času na to, aby sme sa materiálne, procesne, osobne aj manažérsky pripravili na každú pandémiu, ktorá našu krajinu v budúcnosti postihne. Slová ministra zdravotníctva však len potvrdzujú, že obdobie medzi prvou a druhou vlnou pandémie sme nevyužili efektívne. Ak teda očakávame nepredpokladane väčší nápor na intenzívne a infekčné lôžka a na tento scenár nie sme pripravení napriek schválenému pandemickému plánu, treba sa urýchlene a maximálne sústrediť na reálne vytvorenie adekvátnych a aktuálnych pandemických a reprofilizačných plánov pre všetky typy zdravotníckych zariadení.
Chceme ubezpečiť verejnosť, že lekári a zdravotníci sú pripravení urobiť všetko preto, aby sme podľa jasne definovaných a garantovaných odborných a organizačných postupov zvládli aj druhú vlnu pandémie koronavírusu. Všetci veríme, že ju zvládneme rovnako dobre ako prvú. K tomu je však bezpodmienečne nutná najmä súčinnosť a spolupráca s ministerstvom zdravotníctva, ktoré musí mať situáciu pevne v rukách. A to nielen čo sa týka COVID-19, ale všetkého, čo slovenské zdravotníctvo momentálne potrebuje.
22.09.2020
Vyhlásenie SLK k situácii v popradskej nemocnici po odchode riaditeľa
Slovenská lekárska komora, ktorá bola osobne zaangažovaná do riešenia situácie v popradskej nemocnici, s potešením prijala správy o tom, že veci sa konečne pohli dopredu. Sme radi, že minister zdravotníctva správne vyhodnotil celú situáciu a prijal demisiu pána riaditeľa Hanušína. Jeho pôsobenie vo funkcii riaditeľa sme vnímali ako vážne manažérske zlyhanie, ktorého výsledkom bol rozvrat fungovania celej popradskej nemocnice. Vzhľadom na uvedené je absolútne prirodzené, že v rámci sebareflexie očakávame od pána Hanušína, že odstúpi zo všetkých riadiacich a verejných funkcií na ministerstve zdravotníctva.
V popradskej nemocnici sa za posledné dni situácia aj v súvislosti s COVID 19 výrazne zdramatizovala, a tak je nesmierne dôležité, aby bola opäť funkčná a zdravotníci sa mohli plne venovať okrem riadnej zdravotnej starostlivosti aj narastajúcim počtom pacientov s koronavírusom.
Veríme, že minister zdravotníctva poverí ďalším vedením tejto nemocnice človeka, ktorý bude mať prirodzenú autoritu a podporu nielen u zamestnancov, ale aj u širokej odbornej verejnosti. Iba takýto človek môže vrátiť popradskej nemocnici postavenie, aké mala pred vzniknutou krízou. Zároveň dúfame, že nový riaditeľ bude vedieť komunikovať so zamestnancami a vytvorí na pracovisku atmosféru, ktorá bude v prospech nielen celého tímu, ale predovšetkým pacientov, ktorí sem zo širokého, a nielen popradského, regiónu prichádzajú.
Slovenská lekárska komora je pripravená na ďalšej stabilizácii v nemocnici participovať. Máme eminentný záujem o to, aby zdravotná starostlivosť v popradskej nemocnici bola i naďalej poskytovaná na najvyššej odbornej úrovni.
Prezident SLK a ďalší členovia Rady SLK sa zároveň rozhodli aj dnes osobne vycestovať do Popradu na pozvanie zamestnancov nemocnice.
V piatok 11. septembra 2020 bol prezident Slovenskej lekárskej komory MUDr. Marian Kollár, členovia Prezídia SLK MUDr. Valéria Vasiľová, MUDr. Peter Makara a člen Rady SLK MUDr. Pavel Oravec na výjazde v popradskej nemocnici. Dôvodom boli informácie o napätej situácii medzi vedením tamojšej nemocnice na čele s novovymenovaným riaditeľom Antonom Hanušínom a lekármi a ostatnými zdravotníckymi pracovníkmi. Práve na ich žiadosť pricestovali do Popradu členovia užšieho vedenia SLK, aby sa na mieste oboznámili so skutočným stavom v nemocnici. Najprv sa stretli s novým riaditeľom nemocnice a neskôr aj s kolegami lekármi a sestrami.
“Situácia je vážnejšia, ako sme si mysleli. Zamestnanci nie sú dostatočne informovaní, netušia, ako a kam nemocnica smeruje, viazne tu komunikácia, chýba akákoľvek diskusia, zásadné zmeny v organizácii jednotlivých oddelení prebiehajú bez informovanosti jednotlivých kolektívov, z čoho pramení neistota, strach, ale výsledkom môžu byť aj z toho vyplývajúce pochybenia,” povedal nám po návšteve prezident SLK MUDr. Marian Kollár. Na protest proti novému riaditeľovi nemocnice už odišli niektorí primári, ako i viacerí lekári. Zamestnanci dokonca spísali proti novému vedeniu petíciu.
“Atmosféra a celková situácia je v tejto nemocnici neúnosná, a preto budeme iniciovať čo najskoršie stretnutie s ministrom zdravotníctva, s ktorým budeme hľadať riešenie a verím, že ho aj nájdeme. Iný výsledok nemôžeme ani pripustiť. Naším cieľom je, aby mohla nemocnica naďalej poskytovať špičkovú odbornú zdravotnú starostlivosť, na akú boli pacienti tohto regiónu v popradskej nemocnici zvyknutí.”
25.05.2020
Prezident SLK sa pre HN vyjadril k diferencovanému odmeňovaniu a fungovaniu ambulancií počas pandémie COVID-19
https://slovensko.hnonline.sk/2152377-lekarom-zaplatia-podla-toho-ako-pocas-krizy-pracovali
Celý rozhovor a odpovede prezidenta SLK MUDr. Mariana Kollára k otázkam HN tu:
Tak nakoniec to vyzerá tak, že SLK bude riešiť to prerozdelenie. Vedeli by ste mi prosím k tomu povedať viac?
Podľa posledného prísľubu to skutočne vyzerá veľmi nádejne. Ale SLK to prerozdelenie nebude už reálne realizovať, rozhodovať o konkrétnom vzorci bude ministerstvo zdravotníctva v spolupráci s ministerstvom financií prostredníctvom poisťovní. Pripomíname, že SLK len pripravila návrh, akým spôsobom z nášho pohľadu by sa to financovanie mohlo uskutočniť. Princíp celého diferencovaného financovania je v tom, aby tí, ktorí mali počas celého obdobia zabezpečenú ambulantnú zdravotnú starostlivosť a ošetrili viac pacientov, aby dostali viac ako navrhovaných a zatiaľ schválených 75% od poisťovní. Ale aj tí, ktorí mali zabezpečenú zdravotnú starostlivosť, ale nevyšetrili toľko pacientov pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti, aby mali túto sumu garantovanú. Je to vlastne ochrana poskytovateľov pred zatvorením nemocníc a ambulancií po odoznení korony z dôvodov insolventnosti.
Ako to fungovalo doteraz počas korony? Tam boli tie paušálne platby od poisťovní a teraz k nim bude minister vyplácať ešte nejaké bonusy?
krízový režim v zdravotníctve bol vyhlásený v priebehu marca a núdzový režim na ambulancie bol vyhlásený 18. apríla, pre všetkých poskytovateľov bolo krízové obdobie hlavne tento úsek - apríl, máj. Za toto obdobie by sa mali vyplácať paušály a pevne veríme, že iniciatíva Slovenskej lekárskej komory bude úspešná a ambulancie, ale i nemocnice si polepšia a dôjde aj na diferencovanie paušálov. Zdravotníci i všetci poskytovatelia si to zaslúžia.
Ako bude vyzerať ten model?
Všetko bude záležať od rozhodnutia spomínaných ministerstiev a pevne verím, že sa o tomto modeli dozvieme už v najbližších dňoch.
Koľko percent lekárov bude odmenených?
Všetko záleží od modelu, aký sa zvolí. Z nášho návrhu by sa tak malo diať u väčšiny ambulancií.
Vychádza z tých čísiel, že ambulancie menej pracovali - ako sa to líšilo od normálu?
Model do začiatku pandémie vychádza z podstaty zabehaného fungovania zdravotníctva. Nemocnice i ambulancie boli odmeňované, financované na základe výkonov, nie na základe toho, čo sa dialo počas pandémie. Inými slovami povedané - značná časť ambulancií nepracovala menej, len vyšetrila reálne menej pacientov ako bežne a nevykázali výkony, ktoré sú poisťovňami financované. (napr.prevencie)
Špecifická situácia nastala v nemocniciach, nakoľko tieto boli reštrukturalizované na Covidové - červené zóny a pripravené na najhoršie. Boli odložené všetky neakútne vyšetrenia a operácie. Našťastie tento hororový scenár nenastal, a to aj zásluhou všetkých zdravotníkov. A nevieme si predstaviť, že by tieto nemocnice mali byť poškodené a odmeňované len na základe toho, že tieto výkony nemohli realizovať a teda zabezpečiť klasickú prevádzku.
Kedy bude model predstavený?
Pevne veríme, aj podľa posledného prisľubu, že už v najbližších dňoch. Všetci zdravotníci a poskytovatelia na neho už netrpezlivo čakáme.
Sú s týmto riešením lekári spokojní? Pán Šóth si nemyslí, že tento plán je v praxi realizovateľný. „Neviem, akým spôsobom si to predstavuje, lebo všetky naše ambulancie pracovali a stále nemáme dofinancovaných 75 percent paušálne a takisto ešte nemáme dohodnuté obdobie od 1. júla. Myslím si, že je to zavádzanie zo strany ministerstva zdravotníctva,“ tvrdí Šóth. Má v niečom pravdu?
Veríme, že lekári s postupom a návrhom SLK budú spokojní. A pevne veríme že nielen v nemocniciach, ale i ambulanciách, nakoľko určite príde k navyšovaniu paušálov i keď diferencovane.
SLK sa nestotožňuje s vyjadrením Dr. Šótha, ktorý sa skôr zaujíma o dofinancovanie zdravotných poisťovní ako ambulancií. Na rozdiel od ASL SR predstavila SLK iný variant zabezpečenia a dofinancovania nemocníc i ambulancií počas koronakrízy a vyhlásení núdzového stavu. My dobre vieme, že niektorým ambulanciám 75% je nedostatočných na zabezpečenie prevádzky a mohli by sa dostať do problémov. Preto sme apelovali na navýšenie tohto, pre nás nedostatočného, 75% paušálu. Taktiež si nemyslíme, že by mal byť problém prakticky realizovať toto diferencované navýšenie ambulanciám nad platby 75% paušálu. Zdravotné poisťovne disponujú presnými dátami vyšetrených a ošetrených pacientov v každej ambulancii. Z nášho pohľadu k navýšeniu príde vo väčšine ambulancií. Dôvody oprávnenosti navýšenia paušálu pre ambulancie som už spomenul vyššie.
Hlavne v tomto období sme presvedčení, že si všetci zdravotníci zaslúžia osobitný prístup. Slovenská lekárska komora sa vždy vedela postaviť nielen za lekára, zdravotníka, ale i pacienta. Preto by som na záver chcel len pripomenúť, že z toho, že ostanú všetky ambulancie a nemocnice otvorené aj po pandémii, budú profitovať predovšetkým pacienti.
MUDr. Marian Kollár, prezident SLK
21.5.2020
SLK o modeli diferencovaného odmeňovania lekárov počas pandémie:
https://www.teraz.sk/najnovsie/slk-pripravila-model-na-diferencovane-o/468650-clanok.html
Celé vyjadrenie prezidenta SLK MUDr. Mariana Kollára k otázkam TASR:
Slovenská lekárska komora (SLK) vzniesla na Ústrednom krízovom štábe (ÚKŠ) dňa 11.5.2020 na Úrade vlády, počas obdobia vyhlásenia Núdzového stavu pre zdravotníctvo,požiadavku navýšenia paušálov a finančného zabezpečenia nielen ambulancií, ale i nemocníc. A to za účelom udržania týchto poskytovateľov finančne i prevádzkovo i po skončení koronakrízy. Na rokovaní ÚKŠ bola zaviazaná SLK pripraviť návrh na financovanie nemocníc a ambulancií počas tohto obdobia a prerokovať ho nielen s ministerstvom zdravotníctva, ale i ministerstvom financií. Po rozhovore a vyzvaní ministrom zdravotníctva p. Krajčím a po vzájomnom dohovore sme dospeli snáď aj k oprávnenej požiadavke na diferencované odmeňovanie hlavne ambulantných poskytovateľov.
Po konzultácii sa snažila SLK pripraviť model, akým spôsobom by mohol byť zabezpečený základný paušál, ktorý by nemal klesnúť pod úroveň 70-75% (minimálne finančné zabezpečenie ambulancií) , ale aby aj tí, ktorí mali podstatne viac výkonov v tomto období a mali aj vyššie náklady, aby sa mohli dostať aj nad úroveň 100% paušálu z roku 2019. Uvedený návrh sme odovzdali ministrovi zdravotníctva minulý týždeň. Momentálne čakáme na jeho prerokovanie.
Vieme, že niektoré ambulancie robili v čase pandémie viac, iné menej, niektoré boli aj pár dní zatvorené (nie preto, že nechceli robiť, ale také boli všeobecné pokyny, aby pacienti nechodili do ambulancií), ale ak chceme, aby nám ambulancie fungovali aj v júni, je potrebné, aby najnižšia suma pre takéto ambulancie bola 75%. A tí, ktorí robili viac, by mali dostať samozrejme viac.
Ide pritom nielen o ambulancie, ale aj nemocnice. V drvivej časti nemocníc došlo k reprofilizácii, v rámci ktorej boli niekde vytvorené tzv. Covidové centrá - červené zóny. Bolo rozhodnuté, že nemocnice majú vykonávať len neodkladnú zdravotnú starostlivosť, prijímať len akútnych pacientov, elektíva bola odložená. Za druhú polovicu marca a počas apríla 2020 klesol počet výkonov v jednotlivých nemocniciach pod úroveň 30%. Nie však zásluhou neschopnosti alebo zlej organizácie práce nemocníc.
Čo sa týka ambulancií, aj na základe odporučenia hlavého hygienika prešli všetky ambulancie a polikliniky na špeciálny druh a manažment poskytovania zdravotnej starostlivosti, úlohou ambulantných lekárov bolo v prvom rade triediť pacientov podľa závažnosti ochorenia a zamerať sa na dve základné veci. Vyselektovať pacientov, ktorí by mohli byť rizikoví z ochorenia na COVID-19 a tých presmerovať do špeciálnych zariadení a venovať sa len pacientom, ktorí vyžadujú nevyhnutnú ambulantnú starostlivosť. Účelom tohto nastavenia bolo, aby sa pacienti zbytočne nestretávali v ambulanciách a už vôbec nie v čakárňach.
Priame vyšetrenie nahrádzala telefonická alebo elektronická konzultácia, vrátane odporučenia liečby. Výsledkom bolo, samozrejme, výrazné zníženie počtu vyšetrených pacientov v období marec a apríl 2020 aj na ambulanciách. Počet pacientov na ambulanciách bol redukovaný nie neschopnosťou lekárov, ale celou skladbou opatrení, ktorých výsledkom je dnes úspešný priebeh i stav zápasu s koronavírusom. Na čo sme aj my lekári právom hrdí.
Pravdou však ostáva, že dodržiavaním prísnych protiepidemiologických opatrení v ambulanciách sme sa dostali do stavu významného poklesu príjmov od zdravotných poisťovní, a zvýšených nákladov na zabezpečenie doporučeného hygienického štandardu podľa pokynov UVZ a nákupu nevyhnutných OOP, v dôsledku čoho nedokážeme finančne zabezpečiť chod ambulancie v takom rozsahu, aby neboli stratové.
Uvedomujeme si, že nie všetky ambulancie počas uplynulého obdobia robili v rovnakom režime, mali rovnaké náklady, rovnaké množstvo práce i dostupnosť. Vzhľadom na uvedené sme sa rozhodli pripraviť návrh orientačného manuálu, akým spôsobom by mohla vláda pomôcť týmto všetkým ambulanciám, aby sme udržali i naďalej ich existenciu, ako i ich funkčnosť aj po zvládnutí koronakrízy.
Argumenty na vládnu garanciu paušálnych úhrad pre poskytovateľov ambulantnej zdravotnej starostlivosti počas koronakrízy, okrem zachovania siete ambulancií aj do budúcnosti po jej prekonaní, sú najmä tieto:
Zvýšené náklady na:
Vzhľadom na zákaz vykonávania preventívnych prehliadok, ktoré sú jedným z hlavných príjmov časti ambulancií, prišlo aj napriek niekde k nevýznamnému poklesu vyšetrených a ošetrených pacientov, k výraznému zníženiu platieb zo strany poisťovní pre ambulancie.
7.5.2020
Prezident SLK sa vyjadril pre Zdravotnícke noviny k aktuálnej situácii v zdravotníctve
https://mediweb.hnonline.sk/spravy/aktualne/stratifikacia-sa-nepripravovala-ako-krizovy-plan
21.4.2010
Vyjadrenie Slovenskej lekárskej komory k Programovému vyhláseniu vlády
Slovenská lekárska komora po oboznámení sa s Programovým vyhlásením vlády (PPV) v oblasti zdravotníctva konštatuje, že ciele ktoré si stanovila Vláda SR sa v mnohých častiach zhodujú s cieľmi dlhodobo presadzovanými Slovenskou lekárskou komorou.
Na druhej strane je však potrebné poukázať na prevažujúce všeobecné formulácie, ktoré nedávajú konkrétnu predstavu o spôsobe riešenia nastolených úloh a financovaní širokého spoločenského prísľubu. Taktiež máme pocit, že chýba jasné vymedzenie základného smerovania Vlády pri plnení stanovených úloh, keď Programové vyhlásenie vlády na jednej strane obsahuje ustanovenie o tom, že zdravotné poistenie bude predmetom súťaže na trhu, na druhej strane uvádza možnosť zváženia zavedenia unitárneho systému.
Slovenská lekárska komora si je plne vedomá časovej i vecnej náročnosti prípravy Programového vyhlásenia v súčasnej situácii rezortu, kedy prakticky vo všetkých oblastiach bojujeme s pandémiou koronavírusu a vyslovuje podporu jeho realizácie v prospech občanov Slovenskej republiky.
Slovenská lekárska komora je pripravená aj aktívne participovať na zásadných zmenách slovenského zdravotníctva.
27.3.2020
Vyjadrenie Zväzu ambulantných poskytovateľov (ZAP) pre regionálne noviny My Považský Obzor, Sme regióny na otázky ohľadom fungovania ambulancií v súvislosti s COVID-19
Aktuálne je núdzový stav v oblasti zdravotníctva vyhlásený pre všetky nemocnice, záchrannú zdravotnú službu, dopravnú zdravotnú službu, úrady verejného zdravotníctva, zabezpečovanie výkonu prehliadok mŕtvych tiel a pohrebnú službu. Na ambulantný sektor zatiaľ núdzový stav vyhlásený nebol. Napriek tomu však v súvislosti so šírením pandémie COVID-19 fungujú všetky ambulancie v neštandardnom režime. Ambulancie poskytujú zdravotnú starostlivosť aktuálne v špecifických podmienkach, v súlade s vydanými usmerneniami hlavného hygienika a metodickými usmerneniami hlavných odborníkov Ministerstva zdravotníctva SR, ktoré určujú základné postupy práce pre jednotlivé ambulancie v závislosti od typu špecializácie.
V záujme zabránenia šírenia COVID-19 je dôležité, aby pacient pred návštevou ktorejkoľvek ambulancie najprv telefonicky kontaktoval lekára, ktorý mu odporučí ďalší postup, teda či je potrebné, aby pacient navštívil konkrétne zdravotnícke zariadenie/ambulanciu osobne alebo nie. Počet pacientov v ambulanciách aktuálne výrazne klesol, čo je spôsobené aj opakovaným apelovaním zo strany kompetentných, aby pacienti nechodili zbytočne k lekárovi a zabránilo sa tak šíreniu vírusu. Na druhej strane sa eviduje zvýšenie počtu telefonátov na ambulanciách. Lekári teda v tomto smere nemajú menej práce, hoci pacientov je v ambulanciách menej.
Poskytovanie zdravotnej starostlivosti spočíva aktuálne najmä v telefonických konzultáciách. Každý pacient má počas pandémie COVID-19 kontaktovať lekára primárne telefonicky. Po telefonickej konzultácií vystaví lekár pacientovi v prípade potreby erecept, ktorý si pacient bez potreby osobnej návštevy na ambulancii vyberie v lekárni. Pacient nenavštevuje lekára, pokiaľ si jeho zdravotný stav nevyžaduje poskytnutie neodkladnej zdravotnej starostlivosti. Všetky odkladné výkony, kontroly sú odložené a občania/pacienti boli opakovane Ústredným krízovým štábom Ministerstva vnútra SR, vládou SR, hlavným hygienikom, či ministrom zdravotníctva vyzvaní, aby nenavštevovali lekára osobne, pokiaľ ich zdravotný stav znesie odklad poskytnutia zdravotnej starostlivosti.
Pri osobnej návšteve ambulancie musia zdravotnícki pracovníci ako i pacienti dodržiavať epidemiologický režim a používanie osobných ochranných pracovných prostriedkov za účelom zabránenia šírenia vírusu COVID-19 v súlade s usmernením hlavného hygienika. Zabezpečenie osobných ochranných pracovných prostriedkov pre zdravotníkov na ambulanciách je však vzhľadom na ich nedostatok, najmä čo sa týka respirátorov, rukavíc, okuliarov a štítov, zatiaľ nedostatočné. Všetci občania musia na základe prijatého opatrenia vlády nosiť počas pobytu mimo domova aspoň rúško alebo mať zabezpečenú ochranu tváre iným spôsobom.
Niektoré ambulancie, napr. pediatrické, majú už dnes zavedený špeciálny systém zastupovania sa. Jeho cieľom je najmä ochrániť vekovo starších a tým aj nákazou ohrozenejších lekárov a obmedziť im kontakt s infikovanými alebo potencionálne infikovanými pacientmi. Preto na základe telefonickej konzultácie lekár rozhodne, ktorú ambulanciu má pacient podľa príznakov navštíviť, bez ohľadu na to, ku ktorému lekárovi tento pacient patrí.
V prípade neprítomnosti lekára na ambulancii je lekár povinný oznámiť príslušnému samosprávnemu kraju zastupujúceho lekára a jeho meno vyvesiť vo forme oznamu na viditeľnom mieste aj v priestoroch čakárne do ambulancie. Ideálne je, ak lekár o akejkoľvek zmene spôsobu fungovania prevádzky ambulancie informuje svojich pacientov aj na svojom webovom sídle, prostredníctvom online sietí, mailov, sms-správami a inými dostupnými prostriedkami, čím sa predíde zbytočným návštevám pacientov.
Preventívne prehliadky, vrátane iných odkladných výkonov, boli dočasne pozastavené, niektoré už medzičasom zase čiastočne obnovené. Systém vykonávania výkonov sa operatívne upravuje a mení na základe prijatých opatrení a odporúčaní kompetentných odborníkov podľa aktuálneho vývoja epidemiologickej situácie na Slovensku.
Čo sa týka PN-iek, lekár nemá povinnosť vystavovať PN-ky pre tých pacientov, ktorí nespĺňajú zákonom stanovené podmienky, a teda im nebola nariadená karanténa v súvislosti s koronavírusom, alebo nie sú chorí. Z dôvodu, že zamestnávateľ zatvoril prevádzky a zamestnanci zostávajú doma, zamestnanci nemajú dôvod žiadať vystaviť PN-ku a teda lekár im ju ani nemá – nesmie vystaviť. O týchto občanov sa stará a ďalej ich rieši zamestnávateľ.
Problémy s elektronickým zdravotníctvom a ereceptami sme nezaznamenali. V súvislosti s COVID-19 dokonca zdravotné poisťovne upustili od dodržiavania preskripčných a indikačných obmedzení pri predpisovaní liekov podľa špecializácií
JUDr. Zuzana Dolinková, predsedníčka predstavenstva Zväzu ambulantných poskytovateľov
02.03.2020
Prezident SLK prehovoril o stretnutí s Hlavným hygienikom SR
Na dnešnom stretnutí sme sa dohodli na vzájomnej aktuálnej a čo najširšej informovanosti. Všetky informácie, ktoré budeme mať k dispozícii, a to od všetkých dotknutých inštitúcií, budeme ďalej posúvať všetkým našim lekárom. Podobne aj informácie a otázky od lekárov budeme posúvať na tieto inštitúcie.
Prezident deklaroval, že lekári potrebujú aktuálne a vyčerpávajúce informácie, nakoľko to budú práve oni, ktorí budú ako prví konfrontovaní s diagnostikou a liečbou koronavírusu.
Aktivity SLK v prípade výskytu koronavírusu
Naša pomoc bude vyzerať tak, že my budeme zabezpečovať zdravotnú starostlivosť, podľa aktuálneho vývoja ochorenia a epidemiologického stavu ako i jeho priebehu, a to za stálej súčinnosti a kooperácie s poverenými inštitúciami a doporučeniami. Slovenská lekásrka komora bude pravidelne a v potrebnom rozsahu informovať všetkých našich lekárov prostredníctvom našich kanálov vrátane webu, priameho mailingu, ako aj cez komorový časopis. Okrem toho budeme robiť podľa potreby tlačové konferencie a to nielen kvôli informovaniu lekárov, ale i za účelom informovania širokej verejnosti.
V tejto chvíli nám však stále chýba informácia z Ministerstva zdravotníctva SR, kedy a ako rýchlo sa stretneme so zastupujúcim rezortným ministrom zdravotníctva Petrom Pellegrinim, aby sme sa dohodli na ďalších spoločných krokoch, vrátane spôsobu zabezpečenia prevádzky zdravotníckych zariadení a ochrany nás lekárov i ostatných zdravotníckych pracovníkov. Pevne veríme, že toto stretnutie sa, vzhľadom na závažnosť situácie, uskutoční už v najbližších hodinách.
4.2.2020
Zhodnotenie 4 rokov v zdravotníctve pre denník Pravda
Roky 2016 - 2020 v zdravotníctve očami Slovenskej lekárskej komory.
rokov 2016 -2020 nemôžeme hodnotiť celkovo. Preto treba na neho pozerať aj tak trochu inak, komplexnejšie, teda, čo sa podarilo obom ministrom - T. Druckerovi a A. Kalavskej - počas tohto obdobia. Pre obdobie ministra Druckera bolo charakteristické naštartovanie niektorých zmien, z ktorých niektoré mali zásadný význam na fungovanie vecí a niektoré mohli zmeniť jeho budúcnosť. Čo bolo predovšetkým dôležité pre obdobie ministra Druckera bolo, že priniesol nový pohľad na vedenie tohto rezortu, charakterizované akceptovaním iného názoru - ak mohol, pomohol veci a hlavne komunikoval a nebál sa konfrontácie a spolupráce na akejkoľvek úrovni. Proste vedel viesť dialóg. A aj to bol dôvod prečo sa mu podarilo presadiť v parlamente niekoľko zásadných zmien v prospech systému(APS, prehliadky mŕtvych tiel, lieková politika-reexport a pod.) .
Niečo podobné však nemôžeme tvrdiť o jeho nástupkyni A. Kalavskej. Je škoda, že ona už nedokázala nadviazať na dobre rozbehnuté projekty, manažovanie a pozitívnu náladu v zdravotníctve, ktorú jej odovzdával minister T. Drucker. Celé jej obdobie, ale hlavne rok 2019 nemôžeme, žiaľ, hodnotiť inak, ako obdobie premárnených príležitostí. Všetci cítime, že obdobie, v ktorom sa mohli presadiť zásadné zmeny vyžadujúce dodatočné a navýšené investície je už za nami a naopak nás bude čakať skôr obdobie uťahovania si opaskov. Aj v zdravotníctve. Jej pobyt v ministerskom kresle nepriniesol slovenskému zdravotníctvu vôbec nič, čo by nás oprávňovalo povedať, že prišlo k naštartovaniu nevyhnutných a dlho očakávaných zásadných zmien v našom zdravotníctve, ktorých výsledkom by bolo zlepšenie dostupnosti a kvality zdravotnej starostlivosti, vrátane zlepšenia vyhliadok pre nás - zdravotníkov. Naopak, máme pocit, že sa úpadok nášho zdravotníctva zastaviť nepodarilo. Aktuálna nálada v spoločnosti viac-menej kopírovala aj aktuálnu situáciu v zdravotníctve. Niektorých z nás stále môže držať pocit, že sme ešte neklesli na úplné dno, napriek tomu, že každým volebným obdobím sa len prehlbuje naša apatia i strata nádeje, že príde niekto, kto vie, môže a skutočne dokáže prinavrátiť zdravotníctvo pacientom a nám, zdravotníkom, lepšie podmienky na poskytovanie zdravotnej starostlivosti.
Buďme však konkrétnejší. Aj uplynulé roky boli, okrem iného, už tradične charakterizované nedostatočným rozpočtom potrebným na zvýšenie úrovne, eventuálne aspoň zastabilizovanie rezortu. Dlhodobo nám chýba jasná vízia reálneho smerovania zdravotníctva, absencia štandardov, vytvorenie a implementácia nového, aktuálneho zoznamu zdravotných výkonov. Ani v tomto roku sa nám nepodarilo zastaviť prehlbujúci sa nedostatok zdravotného personálu už nielen v nemocniciach, ale predovšetkým v ambulanciách primárnej a špecializovanej zdravotnej starostlivosti. O kontrole a efektívnom využívaní finančných prostriedkoch sa naďalej len pekne a pútavo rozpráva.
Posledný rok tejto vlády sa niesol i v znamení súboja, a to nielen politického, o stratifikáciu nemocníc, ktorú by sme pokojne mohli inými slovami charakterizovať aj ako „optimalizovanie“ podnikania finančných skupín v zdravotníctve. V žiadnom prípade však nie ako zmenu v prospech pacientov a zdravotníkov. Ministerstvo zdravotníctva SR v tomto návrhu dobrovoľne upustilo od kontroly a zodpovednosti sieťotvornej funkcie v prospech zdravotných poisťovní...
Sme radi, že aj zásluhou Slovenskej lekárskej komory sa podarilo presvedčiť odbornými argumentami aspoň časť rozhodujúcich politikov o nevykonateľnosti tohto zákona v prospech pacientov. A tak „Stratifikácia nemocníc“, ktorá bola len ministerkou Kalavskou a pár poslancami mediálne propagovaná ako prínos pre budúcnosť slovenského zdravotníctva, zostala v predloženej podobe, postavenej na zjavne nesystémových opatreniach, len vo forme návrhu.
Uvedomujeme si však, že slovenské zdravotníctvo už akútne vyžaduje komplexnú reformu. Všetci cítime, že od politikov ju už asi čakať nemôžeme. Toto bol aj dôvod rozhodnutia SLK nespoliehať sa každé 4 roky na plané, ľúbivé, ale nereálne sľuby politikov, ale v spolupráci s ďalšími odborníkmi pripraviť takú reformu zdravotníctva, ktorá bude reflektovať jeho súčasný stav i víziu, kam chceme naše zdravotníctvo dostať a aké ho vlastne chceme mať. Najväčšou výzvou nášho zdravotníctva pre budúci rok bude predovšetkým potreba začať razantnejšie navyšovať počty zdravotníkov vo všetkých skupinách. Od lekárov cez sestry až po pomocný personál. Bude potrebné tento systém zabezpečiť aj finančne, aby sme mohli naštartovať zásadné zmeny a konečne začať stavať nové nemocnice aj na Slovensku. Dať organizácii jasné pravidlá a vzťahy.
Okrem iného nás čaká volebný rok a obdobie, ktoré bude vyžadovať na Slovensku určitý reštart. A nemyslíme si, že len v zdravotníctve. Viacerým sa to môže zdať nereálne, ale všetci tí, ktorí mu ako tak rozumejú vedia, že inej cesty už niet. Bez snov nie sú víťazstvá.
A Slovenská lekárska komora chce určite byť pri tom a je pripravená zobrať aj svoj diel zodpovednosti.
20.1.2010
Prezident SLK reaguje na vyhlásenie strany SMER k stabilizácii lekárov
Stanovisko k programovému vyhláseniu strany SMER k návrhu na „stabilizáciu lekárov na Slovensku“
Vyjadrenie predsedu strany SMER-SD Roberta Fica na programovej konferencii SMER dňa 18.1.2020 o úhrade nákladov lekárov za štúdium medicíny v prípade, ak odídu do zahraničia, nemohlo u nikoho z lekárov, ale i ostatných zdravotníkov a občanov, ostať bez povšimnutia.
To, že je slovenské zdravotníctvo v kríze, vieme už dávno a dnes to už dokonca zhodne tvrdia vládni aj opoziční politici. Zdá sa však, že u politikov sa záujem o riešenie problémov zdravotníctva objavuje iba v predvolebnom období. Odborné organizácie pôsobiace v zdravotníctve nie rok, ale roky, poukazujú na nepopierateľný fakt, že sa slovenské zdravotníctvo rúti do stavu, keď jeho uzdraveniu pomôžu iba radikálne, zložité a komplexné opatrenia. Slovenská lekárska komora a Lekárske odborové združenie už viac ako 15 rokov bijú na poplach a poukazujú na rastúcu personálnu krízu, na pretrvávajúci odchod nielen slovenských lekárov, ale aj iných zdravotníckych pracovníkov do zahraničia. Dôvody sú zjavné. Nižšie odmeňovanie a nedôstojné pracovné podmienky. Iba aktivitou našich organizácii sa aspoň čiastočne stabilizovalo odmeňovanie lekárov a tak sa do určitej miery podarilo zmierniť intenzitu ich odchodu do iných krajín. Je však potrebné pripomenúť - to, že slovenské zdravotníctvo ešte funguje, je len a len zásluhou a nasadením lekárov i ostatných zdravotníkov, ktorí vytrvali a liečia nás tu na Slovensku.
Čo si však máme myslieť, ak predseda najsilnejšej vládnej strany, po dvanástich rokoch riadenia rezortu zdravotníctva, predstaví ako zásadné riešenie problémov zdravotníctva a súčasne ako jedno z troch kľúčových pre budúce volebné obdobie zákaz odchodu mladých lekárov po ukončení štúdia pod hrozbou úhrady finančnej čiastky 55 000 € za štúdium. Okrem toho, že je tento návrh celkom zjavným prázdnym predvolebný politickým gestom, že je evidentne v rozpore s európskymi pravidlami voľného trhu, že je riešením, ktoré s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou neobstojí v skúške ústavnosti, že v žiadnom prípade neprinúti, ale hlavne nemotivuje lekárov ostať na Slovensku a našim pacientom nezlepší zdravotnú starostlivosť, je dôkazom niečoho omnoho závažnejšieho.
Predseda Fico a pravdepodobne ani Smer netušia, v čom je problém nedostatku lekárov, ale i sestier, ako aj problém ich pretrvávajúceho odchodu zo Slovenska. Naopak, predstavuje návrh, ktorý v žiadnom prípade neponúka systémovú zmenu a riešenie.
Potom sa ale nemôžeme čudovať, že slovenské zdravotníctvo je dnes v takom stave, v akom je a že potrebuje už zásadné komplexné riešenie.
Slovenskí lekári pochopili, že dlhoročne budované vzťahy v slovenskom zdravotníctve, založené prísne na ekonomických záujmoch a prepojeniach, sú brzdou akýchkoľvek zmien iniciovaných politikmi. Slovenskej lekárskej komore nie je jedno, či je nedostatok lekárov, či odchádzajú do zahraničia, odkiaľ sa nevracajú, či pacient čaká na operáciu neprimerane dlho, či sa má o neho kto postarať, či peniaze zo zdravotného poistenia našich pacientov končia na súkromných účtoch finančných skupín a nie v zdravotnej starostlivosti, či budeme ošetrovať našich pacientov v starých alebo nových špičkových nemocniciach, ústavoch, či...
Iba návrh zmeny, pripravený v záujme pacientov a výsostne preferujúci odborné hľadiská oproti ekonomickým záujmom, môže byť východiskom a riešením.
Slovenská lekárska komora a Slovenská lekárska spoločnosť spolu s najvyššími odbornými autoritami slovenského zdravotníctva, vedomí si svojich etických záväzkov voči pacientom, pristúpili k definovaniu a hľadaniu riešenia nielen na stabilizáciu lekárov a ostatných zdravotníkov, ale aj na komplexnú zmenu spojenú s transformáciou slovenského zdravotníctva. Na odbornej konferencii pod názvom “SPOLOČNE A ODBORNE ZA PACIENTA“, ktorá sa uskutoční dňa 11.2.2020, spoločne predstavia návrh zásadných riešení a východísk z krízovej situácie. Na konferenciu sú pozvané všetky relevantné politické strany, aby sa s návrhom riešení oboznámili. Veríme, že naše výsostne odborné riešenia v prospech všetkých občanov - pacientov i zdravotníkov, presvedčia nielen odbornú verejnosť, ale aj SMER a všetkých ostatných politikov o tom, že nami predstavená koncepcia reformy zdravotníctva je dôsledným, komplexným a skutočným základom jeho zlepšenia, stability a najmä ďalšieho progresu, ktorí všetci pocítime už v čo najkratšom čase.
Cieľom konferencie je podať budúcej vládnej koalícii pomocnú ruku a pozvať ich na cestu za lepším zdravotníctvom. A chcem veriť, že pozvanie okrem iných prijme aj predseda SMER-u pán Robert Fico a pán Peter Pellegrini, predseda vlády a zastupujúci minister zdravotníctva.
Bratislava, 19.1.2020
MUDr. Marian Kollár, prezident Slovenskej lekárskej komory
12.1.2020
Prezident SLK sa v TA3 vyjadril ku skráteniiu špecializačného štúdia:
10.1.2020
Vyjadrenie SLK – predsedníčky odbornej sekcie psychiatria MUDr. Kornélie Fabišíkovej - na otázky agentúry SITA ohľadom skrátenia špecializačného štúdia v odbore psychiatria
Aký je váš názor na skrátenie štúdia?
Skrátenie dĺžky špecializačného štúdia v odboroch psychiatria a detská psychiatria z piatich na štyri roky odbornej prípravy, ktoré je platné od 1.1.2020, považujem za rozumnú vec, keďže pred vstupom SR do EÚ bola dĺžka špecializačného štúdia v týchto odboroch (ale aj v iných) 3 roky a bola postačujúca.
Môže táto zmena negatívne ovplyvniť úroveň vzdelania lekára?
V žiadnom prípade, tu ide o kvalitu a nie o kvantitu. Lekári sa musia podľa platných zákonov vzdelávať počas celého aktívneho výkonu svojej praxe. Sú pravidelne kontrolovaní Slovenskou lekárskou komorou.
Aký prínos bude mať skrátenie dĺžky práve v odboroch psychiatria a detská psychiatria?
Pomôže to určite tým absolventom LF, ktorí majú úprimný záujem o tento špecializačný odbor dostať sa rýchlejšie do praxe. Je to však nesystémové riešenie, nakoľko na Slovensku je tento odbor dlhodobo podfinancovaný a tým pádom pre mladých začínajúcich lekárov neatraktívny. Platby zo strany zdravotných poisťovní v psychiatrických ambulanciách sa totiž pohybujú na úrovni 1/3 v porovnaní s inými špecializačnými odbormi ( tabuľka s finančným ohodnotením práce ambulantných lekárov v jednotlivých špecializačných odboroch je k dispozícii na MZ SR, psychiatria a pedopsychiatra je " na chvoste").
Odporúčali by ste skrátenie aj pre iné odbory?
To už musia posúdiť jednotlivé odbory.
10.12.2019
Rok 2019 v zdravotníctve očami Slovenskej lekárskej komory
Rok 2019 v zdravotníctve nemôžeme hodnotiť striktne izolovane. Ide o posledný rok pod taktovkou súčasnej vládnej garnitúry a presadzovania jej zmien aj v zdravotníctve. Preto treba naň pozerať aj trochu inak, komplexnejšie, teda, čo sa podarilo obom ministrom T. Druckerovi a A. Kalavskej počas tohto obdobia.
Hlavne posledné obdobie pod vedením ministerky Andrei Kalavskej nemôžeme, žiaľ, hodnotiť inak, ako obdobie premárnených príležitostí. Všetci cítime, a ekonómovia nás dennodenne o tom presviedčajú, že čas hojnosti sa končí a čaká nás obdobie uťahovania si opaskov. Aj v zdravotníctve. Presne týmito očami sa preto treba pozerať aj na rok 2019. Slovenskému zdravotníctvu nepriniesol vôbec nič, čo by nás oprávňovalo povedať, že prišlo k naštartovaniu nevyhnutných a dlho očakávaných zásadných zmien, ktorých výsledkom by bolo zlepšenie dostupnosti a kvality zdravotnej starostlivosti, vrátane zlepšenia vyhliadok pre nás - zdravotníkov. Naopak, máme pocit, že sa úpadok nášho zdravotníctva zastaviť nepodarilo. Aktuálna nálada v spoločnosti viac-menej kopírovala aj aktuálnu situáciu v zdravotníctve. Na verejnosť sa dostali informácie, ktoré jasne ukázali, kde sa naša spoločnosť nachádza. Kým Threema ukázala v plnom rozsahu a hĺbke, ako funguje naša spravodlivosť, originál nahrávky z Gorily len potvrdil to, čo bola a vlastne stále je príčina kontinuálneho poklesu nášho zdravotníctva od roku 2006 až po súčasnosť. Niektorých z nás stále môže držať pocit, že sme ešte neklesli na úplné dno, napriek tomu, že každým volebným obdobím sa len prehlbuje naša apatia i strata nádeje, že príde niekto, kto vie, môže a skutočne dokáže prinavrátiť zdravotníctvo pacientom a nám, zdravotníkom lepšie podmienky na poskytovanie zdravotnej starostlivosti. Buďme však konkrétnejší. Rok 2019 bol už tradične charakterizovaný nedostatočným rozpočtom potrebným na zvýšenie úrovne, eventuálne aspoň zastabilizovanie rezortu. Dlhodobo nám chýba jasná vízia reálneho smerovania zdravotníctva, absencia štandardov, vytvorenie a implementácia nového, aktuálneho zoznamu zdravotných výkonov. Ani v tomto roku sa nepodarilo zastaviť prehlbujúci sa nedostatok zdravotného personálu nielen v nemocniciach, ale predovšetkým v ambulanciách primárnej a špecializovanej zdravotnej starostlivosti. O kontrole a efektívnom využívaní finančných prostriedkov sa naďalej len pekne a pútavo rozpráva.
Na druhej strane sa rok 2019 niesol i v znamení súboja, a to nielen politického, o stratifikáciu nemocníc, ktorú by sme pokojne mohli charakterizovať aj ako „optimalizovanie“ podnikania finančných skupín v zdravotníctve. V žiadnom prípade však nie ako zmenu v prospech pacientov a zdravotníkov. Ministerstvo zdravotníctva SR spolu s hlavnými odborníkmi v tomto návrhu dobrovoľne upustilo od kontroly a zodpovednosti sieťotvornej funkcie v prospech zdravotných poisťovní. Sme radi, že aj zásluhou SLK sa podarilo presvedčiť odbornými argumentami aspoň časť politikov o nevykonateľnosti tohto zákona v prospech pacientov. A tak „stratifikácia nemocníc“, ktorá bola len ministerkou Kalavskou a pár poslancami mediálne propagovaná ako prínos pre budúcnosť slovenského zdravotníctva, zostala v predloženej podobe, postavenej na zjavne nesystémových opatreniach, nateraz, chvalabohu, v šuflíku.
Uvedomujeme si však, že slovenské zdravotníctvo si už akútne vyžaduje komplexnú reformu. Všetci cítime, že od politikov ju už asi čakať nemôžeme. Toto bol aj dôvod rozhodnutia SLK nespoliehať sa každé 4 roky na plané, ľúbivé, ale nereálne sľuby politikov, ale v spolupráci s ďalšími odborníkmi pripraviť takú reformu zdravotníctva, ktorá bude reflektovať jeho súčasný stav i víziu, kam chceme naše zdravotníctvo dostať a aké ho chceme mať. Určite sa to viacerým bude zdať nereálne, ale všetci tí, ktorí ako tak rozumieme slovenskému zdravotníctvu vieme, že inej cesty už niet.
V tejto chvíli nám ale nezostáva nič iné, než s očakávaním a vierou hľadieť na rok 2020, na novú vládu, na budúcnosť slovenského zdravotníctva.
MUDr. Marian Kollár, prezident SLK
10.12.2019
Vyjadrenie a odpovede Slovenskej lekárskej komory na otázky Hospodárskych novín týkajúce sa PN-iek
Ako hodnotíte vzrastajúci stav počtu PN v uplynulom čase?
Zaujímavé by bolo v tejto súvislosti poznať najmä diagnózy zväčšujúceho sa počtu PN, ako aj to, či je to navyšovanie paušálne vo všetkých regiónoch Slovenska rovnaké, alebo niektoré z nich sú výrazne dominantné. Niečo môžeme pripísať väčšej chorobnosti, ale to asi nebude jediný dôvod.
Akým spôsobom sa riešia stavy zneužívania PN? Ako sa proti tomuto bojuje?
Jediným spôsobom riešenia zneužívania PN je dostatočná kontrola. Ďalšie opatrenie je správne nastavenie výhod zamestnanosti a teda riešenie makro i mikroekonomických vplyvov hospodárstva nášho štátu, ako i ochrany zamestnancov pred ich zneužívaním. Veľmi dôležité je aj nastavenie vzťahov zamestnanec - zamestnávateľ.
Ak sa však zaujímate o chorobnosť obyvateľov, tak určite najväčší význam má prevencia ochorení, ako i čo najskoršia správna liečba už vypuknutého ochorenia, a samozrejme, správna ochrana pri práci a jej dodržiavanie.
Čo hrozí lekárom, ktorí vystavia falošnú PN v prípade preukázania tohto pochybenia?
Ak lekár nesprávne potvrdí PN (vystaví falošnú PN) je povinný nahradiť Sociálnej poisťovni neprávom vyplatenú nemocenskú dávku. Ak za týmto účelom lekár falšuje zdravotnú dokumentáciu alebo zámerne vyhotoví nepravdivú zdravotnú dokumentáciu, dopúšťa sa trestného činu falšovania a vyhotovenia nepravdivej zdravotnej dokumentácie. Sociálna poisťovňa podávala v takýchto prípadoch aj trestné oznámenia pre spáchanie trestného činu podvodu.
3.12.2019
Vyjadrenie a odpovede Slovenskej lekárskej komoty na otázky Zdravotníckych novín týkajúce sa krížového vlastníctva
Z predvolebných vyhlásení sa zdá, že pod "krížovým vlastníctvom" by sme si mali predovšetkým predstavovať to, že je potrebné zákonom zakázať, aby boli koncovým užívateľom výhod z činností zdravotných poisťovní a zdravotníckych zariadení tie isté osoby. Zjednodušene, aby neboli zdravotné poisťovne a zdravotnícke zariadenia vlastníctvom rovnakých osôb. Táto iniciatíva smeruje proti vlastníckym vzťahom finančnej skupiny Penta. Otázka "krížového vlastníctva" však môže byť postavená omnoho širšie a to z pohľadu subjektov, ktoré sú konečnými užívateľmi výhod, u ktorých bude zakázané tzv. krížové vlastníctvo, ako aj z pohľadu zdravotníckych zariadení, ktorých záujmy sa môžu "krížiť", napr. nemocnica a SVALZ-ové pracoviská, lekárne. Je dôvodné sa domnievať, že sa takýto návrh stretne s neprekonateľnými ústavnými prekážkami.
Určite by sme našli dosť dôvodov prečo je dobré zrušiť "krížové vlastníctvo", aj prečo ponechať "krížové vlastníctvo".
Slovenská lekárska komora je toho názoru, že v súčasnosti populárna téma "krížového vlastníctva" je len jednou z predvolebných tém, ktorej realizácia po voľbách do NR SR upadne do zabudnutia predovšetkým v dôsledku legislatívnych prekážok. Keby sa aj podarilo, aby takýto zákon uzrel svetlo sveta, mal by natoľko obmedzené možnosti zásahu do vlastníckych vzťahov, že by nebolo problémom tieto prekážky obchádzať. Je preto namieste sa domnievať, že prijatie zákona zakazujúceho "krížové vlastníctvo" by malo len minimálne, alebo žiadne legislatívne dopady.
Za hlavný problém slovenského zdravotníctva komora považuje neschopnosť štátu reálne ovplyvňovať a kontrolovať nakladanie s verejnými prostriedkami občanov. Verejné zdravotné poistenie a predovšetkým zabezpečenie (nákup) zdravotnej starostlivosti štát odovzdal zdravotným poisťovniam, ktoré svoju úlohu nezvládajú, resp. ju vykonávajú nie v prospech pacienta, ale vo svoj vlastný prospech. Komora je toho názoru, že slovenskému zdravotníctvu neprospievajú "zásadné reformy typu stratifikácia", ktoré sú len čiastkovými, drobnými zmenami v nefungujúcom trhovom zdravotníctve. V čase, keď je stále viac zrejmé, že slovenské zdravotníctvo trpí na diagnózy, ktoré ho čoraz viac približujú k infarktu, môže obrat k lepšiemu priniesť iba zásadná zmena pravidiel nakladania s prostriedkami verejného zdravotného poistenia, prevzatie zodpovednosti štátu za naplnenie siete zdravotníckych zariadení a zabezpečenie prístupu občanov k zdravotnej starostlivosti bez doplatkov za to, čo už raz zaplatili formou zdravotného odvodu, a v reálnych časových lehotách. Štát si v záujme svojich občanov musí priznať chybu, ktorú spravil, keď sa zbavil zodpovednosti za verejné zdravotníctvo a opäť prevziať zodpovednosť a dosiahnuť jeho plnú kontrolu.
27.11.2019
Reakcia SLK na odporúčanie LOZ, aby lekári nepodpisovali súhlasy na služby v roku 2020
Slovenská lekárska komora už dlhšiu dobu so znepokojením vníma situáciu v súvislosti s nedostatkom zdravotníckeho personálu už nielen v ambulantnej sfére, ale v poslednom období aj v ústavnej zdravotnej starostlivosti. Z oddelení a kliník sa čoraz viac vytrácajú skúsení lekári, ktorí by mali a mohli byť vzorom a oporou pri výchove našich mladých kolegov. SLK aj LOZ na tento problém poukazujú už niekoľko rokov, žiaľ, bez adekvátnej reakcie a návrhov riešenia zo strany kompetentných.
SLK vidí zmysel v návrhu LOZ stabilizovať kľúčových lekárov na oddeleniach slovenských nemocníc formou diferenciácie miezd podľa odpracovaných rokov. Je veľkou škodou pre slovenské zdravotníctvo, že pani ministerka dostatočne nedocenila tento problém a rokovania medzi oboma subjektami (LOZ a ministerstvom) ostali na mŕtvom bode.
Na jednej strane nás mrzí, že sa situácia vyhrotila až natoľko, že LOZ odporúča všetkým nemocničným lekárom nepodpisovať súhlasy na služby na rok 2020, na druhej strane však musíme skonštatovať, že je to len dôsledok neriešenia tohto problému slovenského zdravotníctva.
Slovenská lekárska komora preto plne chápe a aj podporuje kroky Lekárskeho odborového združenia, ktoré, dúfajme, povedú k zlepšeniu situácie v slovenskom zdravotníctve, a to nielen ohľadom personálneho zabezpečenia našich nemocníc.
12.11.2019
Slovenská lekárska komora reaguje na petíciu za odvolanie prednostu gynekológie doc. Záhumenského
Slovenská lekárska komora so znepokojením vníma udalosti posledných dní, ktorých vyústením sú zjavne neprimerané kroky vo vzťahu k osobe prednostu gynekologickej kliniky ružinovskej nemocnice doc. MUDr. Jozefa Záhumenského, PhD.. Je absolútne neprijateľné, aby bol lekár alebo ktokoľvek iný, za svoje verejne prezentované odborné tvrdenie odvolávaný petíciou laickej verejnosti.
Nemôžeme z profesionálneho, odborného, ani ľudského hľadiska tolerovať petičné aktivity Aliancie za rodinu na odvolanie doc. MUDr. Záhumenského z jeho funkcie len preto, že verejne vyjadril odborný názor, s ktorým sa stotožnila i Slovenská gynekologicko-pôrodnícka spoločnosť.
Poslaním a hlavným pilierom činnosti Slovenskej lekárskej komory (SLK) ako stavovskej organizácie, ktorá zastupuje takmer 24-tisíc registrovaných lekárov je obhajovať odbornosť výkonu lekárskeho povolania a prostredníctvom nich chrániť zdravie a životy našich občanov.
12.6.2019
Slovenská lekárska komora odmieta účelové vyjadrenia ministra práce Jána Richtera, ktorý deň potom, ako sme ho vyzvali na odstúpenie, prostredníctvom svojho hovorcu odkázal, že sa vždy snažil lekárom pomôcť v kauze protizákonných platieb za licencie L1A. Trváme na tom, že minister práce, sociálnych vecí a rodiny by mal vyvodiť osobnú zodpovednosť a odstúpiť z funkcie. Celé tri roky totiž neprejavil osobnú zainteresovanosť zvrátiť nespravodlivý právny stav voči lekárom.
Celé vyhlásenie si môžete prečítať TU.
16.5.2019
Prezident SLK reaguje na kauzu časeniek v Považskobystrickej nemocnici
Manažovanie pacientov lekárom pokladá prezident Slovenskej lekárskej komory Marian Kollár v tejto súvislosti za vedľajší problém. "Najväčší problém je, že pacienti sa nevedia dostať do nemocnice, k obvodnému lekárovi, najhoršie je to však so špecialistami. Je ich absolútny nedostatok a nikto sa týmto problémom nezaoberá," hovorí Kollár. Slovensku podľa neho chýbajú nielen neurológovia, ale aj kardiológovia, dermatológovia či všeobecní lekári, súčasná generácia je prestarnutá a noví neprichádzajú. ,,Nerobíme túto profesiu dostatočne atraktívnou pre ľudí, aby ju študovali a vykonávali na Slovensku. Musíme zatraktívniť nielen pracovné prostredie, ale aj štúdium a ich uplatnenie po ukončení školy, s tým úzko súvisí aj financovanie," nazdáva sa Kollár.
Celý článok nájdete na:
15.5.2019
Prezident SLK reaguje na medializované informácie k problémom ukrajinských lekárov na Slovensku
Slovenská lekárska komora dlhodobo upozorňuje na skutočnosť, že slovenské zdravotníctvo má akútny nedostatok lekárov, ktorý je potrebné urgentne a hlavne systémovo riešiť. Vieme si preto predstaviť aj silnejší vplyv a vstup lekárov a sestier z tretích krajín do nášho zdravotníctva, ktorý však musí mať jasné pravidlá. Cieľom legislatívnej úpravy platnej od 1. januára 2016, ktorá zaviedla povinnosť pre lekárov z tretích krajín absolvovať odbornú a jazykovú skúšku, bolo zosúladenie európskej a slovenskej legislatívy, ktorá má zaistiť bezpečnosť slovenských pacientov pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti. Vďaka nemu sa dostávajú do našich nemocníc odborne, ale i jazykovo pripravení zahraniční lekári. Úroveň vzdelávania na lekárskych fakultách v tretích krajinách je rôzna, čo dokazujú aj medializované vyjadrenia lekárov z týchto tretích krajín. Podľa nich niektoré študijné lekárske programy v zahraničí nie sú v rozsahu všeobecného lekárstva, tak ako na Slovensku, ale ich obsah a rozsah je zameraný len na niektorú špecializáciu. Slovenská lekárska komora považuje za nevyhnutné, aby naši slovenskí pacienti mali zabezpečenú zdravotnú starostlivosť kvalifikovanými lekármi, ktorí spĺňajú všetky podmienky výkonu povolania lekára v zmysle platnej legislatívy. Disponujeme totiž viacerými informáciami, že lekárske povolanie u nás vykonávajú aj lekári bez splnenia zákonom stanovených podmienok na výkon povolania. A to pochopiteľne najmä v regiónoch, ktoré najviac trpia nedostatkom lekárov.
Čo sa týka návrhu zavedenia ročnej stáže pre lekárov z tretích krajín, ktorá by mala platiť od septembra, pri jej konštituovaní je nevyhnutné nastaviť jasné pravidlá, ktoré budú definovať najmä v ktorých nemocniciach (mali by to byť fakultné a univerzitné nemocnice) sa majú zahraniční lekári na výkon povolania na Slovensku pripravovať, či podmienky a náplň formy študijnej praxe. Po absolvovaní stáže a úspešnom absolvovaní odbornej skúšky by mohli následne vypomáhať a byť kvalitnou posilou aj v malých nemocniciach naprieč celým Slovenskom, v prospech našich pacientov.
Stále si však myslím, že v prvom rade by sme sa mali snažiť o to, aby naši, mladí slovenskí lekári - absolventi našich lekárskych fakúlt - neodchádzali do zahraničia, ale naopak, aby získavali prvé skúsenosti a neskôr aj ďalej pracovali v našich nemocniciach.
MUDr. Marian Kollár, prezident Slovenskej lekárskej komory
26.4.2019
Prezident SLK po stretnutí s rodičmi, ktorí prišli o svoje deti: Ťaháme za jeden koniec
Na nedávnom (26.4.2019) stretnutí prezidenta Slovenskej lekárskej komory Mariana Kollára a rodičov, ktorí prišli o svoje deti pochybením lekárov, resp. zdravotníckeho personálu, sa hovorilo predovšetkým o zodpovednosti, etike, navrhovaných zmenách, ktoré by eliminovali pochybenia tých, ktorí majú v rukách naše životy, i o tom, ako zlepšiť vzťah pacient-lekár.
„Ak preukázaným pochybením lekára alebo iného zdravotníckeho pracovníka dôjde k takejto tragédii, mal by za to niekto niesť zodpovednosť. Každý, kto zanedbal svoje povinnosti, mal by za svoje konanie znášať aj adekvátne následky. A predovšetkým, ak ide o život pacienta. Je veľmi dôležité, aby sa všetky pochybenia, ktoré smerujú k nesprávne poskytnutej zdravotnej starostlivosti, objektívne vyšetrili a bola vyvodená zodpovednosť. Ale na vynášanie súdov tu máme iné orgány.
Slovenská republika je jedna z mála, ak nie jediná, ktorá z okolitých krajín nemá zakotvené povinné členstvo lekárov v lekárskej komore. Takže v rámci nejakých ďalších disciplinárnych krokov v týchto prípadoch je naša komora v podstate bezzubá. Nemá dostatočné právomoci ani možnosti na to, aby mohla voči všetkým lekárom, ktorí vykonávajú povolanie na Slovensku, uplatňovať disciplinárne opatrenia. Napriek tomu, že SLK má svoj vlastný deontologický kódex, ten platí len pre členov komory a nie pre všetkých lekárov.
Slovenská lekárska komora je a bude garantom etiky našich lekárov, ale v súčasnej situácii môžeme len apelovať na to, aby sa lekári správali v súlade s týmto kódexom, ako i dodržiavaním zákonov. Navrhol som, aby sme spoločne hľadali riešenia, ktoré by boli jednak prevenciou – aby sme podobné prípady v budúcnosti nemuseli riešiť - ale aj odsúdením tých, ktorí kazia meno nášho lekárskeho stavu. Samozrejme, všetci by sme privítali zmenu zákona o stavovských organizáciách. Zhodli sme sa v jednom – vzťah lekár a pacient musíme znovu dostať do roviny vzájomnej úcty, rešpektu a pokory. A to z obidvoch strán. Dohodli sme sa na pokračovaní ďalšieho dialógu.“
MUDr. Marian Kollár, prezident Slovenskej lekárskej komory
12.04.2019
Vyjadrenie Slovenskej lekárskej komory k vyjadreniam Asociácie nemocníc Slovenska
K otázke, ktorú prerokovalo vedenie Asociácie nemocníc Slovenska na mimoriadnom rokovaní minulý týždeň – okrem iného žiadajú zakotviť do zákona povinnosť súkromných lekárov vykonávať ústavnú pohotovostnú službu, a to v súvislosti s kritickým stavom personálu v nemocniciach. Čo na túto iniciatívu hovorí SLK?
„Povinnosťou každého poskytovateľa zdravotnej starostlivosti je personálne zabezpečiť svoju činnosť v súlade s povolením na poskytovanie zdravotnej starostlivosti. Slovenská lekárska komora chápe, že problémy, ktoré v súčasnosti riešia „malé nemocnice“, sú dôsledkom ignorácie štátu riešiť nedostatok zdravotníckych pracovníkov. Je však potrebné poukázať na to, že to nie je problém iba malých nemocníc, ale aj univerzitných nemocníc a špecializovaných ústavov, ako aj samotnej ambulantnej sféry. Pri súčasnej pracovnej zaťaženosti (aj vďaka neustále pribúdajúcej administratíve) ambulantných lekárov je návrh ANS nielen právne, ale predovšetkým vecne nerealizovateľný. Ide o pokus riešiť limity dané Zákonníkom práce pre zamestnancov malých nemocníc uložením povinnosti poskytovateľom ambulantnej zdravotnej starostlivosti bez ohľadu na rozsah ich činnosti a zaťaženie ich zdravotníckych pracovníkov. Paradoxom v čase aktuálne hroziaceho kolapsu pri zabezpečení ambulantnej zdravotnej starostlivosti je, že samotná ANS dala ešte koncom roku 2018 a začiatkom roku 2019 verejné vyhlásenie, že jej nemocnice budú suplovať aj poskytovanie ambulantnej zdravotnej starostlivosti. A dnes, po uplynutí troch mesiacoch, ANS konštatuje, že nemá ani dostatok lekárov na zabezpečenie ústavnej zdravotnej starostlivosti.
Takáto povinnosť by mohla, alebo skôr s istotou by viedla k tomu, že by ambulantní poskytovatelia museli prijímať zamestnancov len preto, aby si splnili takúto zákonnú povinnosť. Pri súčasnom nedostatku zdravotníckych pracovníkov by sa teda iba problém malých nemocníc preniesol na ramená ambulantných poskytovateľov.
V neposlednom rade je potrebné predložený návrh ANS odmietnuť i z dôvodu zjavnej protiústavnosti navrhovaného zákonného riešenia. Ukladalo by totiž povinnosť jednému súkromnému subjektu poskytovať zdravotnú starostlivosť v prospech iného súkromnému subjektu, resp. riešiť splnenie zákonnej povinnosti jedného poskytovateľa uložením povinnosti jej plnenia inému súkromnému subjektu.“
Spomínaný návrh vedenia ANS môžeme chápať aj ako snahu majiteľov súkromných malých nemocníc vyriešiť takýmto spôsobom problém, ktorý bol práve z ich strany dlhé roky ignorovaný. Problém, na ktorý Slovenská lekárska komora i Lekárske odborové združenie upozorňujú už viac ako 10 rokov, sa zrazu stáva otázkou prežitia niektorých, hlavne súkromných nemocníc. Ak by tieto organizácie (SLK, LOZ) dostali väčšiu podporu práve v čase, keď sa organizovali veľké protestné akcie (2006 a 2011), ktoré mali stabilizovať slovenských lekárov na Slovensku, vrátane ich väčšieho prírastku prichádzajúceho z lekárskych fakúlt, situácia vôbec nemusela dozrieť do tohto štádia.
Som presvedčený, že výsledkom takéhoto postoja ANS by bolo to, že dnes by sme nemuseli hľadať už spomínané nerealizovateľné riešenia.
Vyjadrenie ku kritike z úst prezidenta ANS, citujeme: „SLK vôbec nepozná kritickú personálnu situáciu v malých a stredných nemocniciach a v súčasnosti zastupuje skôr ambulantný sektor ako nemocničných lekárov“.
„Slovenská lekárska komora už roky bije na poplach, nielen v súvislosti s nedostatkom lekárov na všetkých úrovniach, ale i nedostatkom stredného zdravotníckeho personálu. Je rovnako dobre oboznámená so situáciou a problémami nemocničných, ako i ambulantných lekárov a na rozdiel od iných organizácii sa snaží riešiť veci komplexne. Myslíme si, že aj postoj SLK vo veci potreby výstavby nových nemocníc, vrátene riešenia problému novej Univerzitnej nemocnice v Bratislave to potvrdzuje. Nedá mi však nespomenúť, že v čase, keď Lekárske odborové združenie spolu s komorou bili na poplach a usilovali sa zabezpečiť primeranejšie pracovné podmienky a financovanie nielen pre lekárov, ale i ostatných zdravotníckych pracovníkov, zostali v snahe i konštruktívnej kritike úplne osamotení. Možno práve vtedy sme potrebovali pomoc a podporu aspoň od Asociácie nemocníc Slovenska, keď už nie od vlády SR. Práve vtedy sme očakávali väčší nadhľad, ako i triezvejší pohľad do budúcnosti. Možno by sme tak dnes nemuseli hľadať absolútne neštandardné a nereálne riešenia.
A už vôbec by sme nemuseli hľadať cesty, ako obísť Zákon z roku 2016, ktorý hovorí o „absolvovaní odbornej skúšky pre lekárov z tretích krajín“. Práve jeho prijatím sme dokázali zaistiť bezpečnosť slovenských pacientov pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti aj od týchto lekárov, ktorí sa vďaka tomuto – komorou presadenému zákonu - dostávajú do našich nemocníc jazykovo, ale hlavne odborne pripravení. Nemôžeme si predsa dovoliť, aby našich občanov ošetroval a liečil akýkoľvek lekár, o ktorom nevieme, akými odbornými vedomosťami, skúsenosťami a absolvovanou školou disponuje. Ignorovať toto by bol absolútny diletantizmus. Komora v žiadnom prípade nepodporí takéto antisystémové zmeny a bude určite vystupovať proti takýmto riešeniam.
Na druhej strane veľmi dobre rozumieme, že slovenské zdravotníctvo má svoje problémy, a to predovšetkým personálne, a tieto je potrebné riešiť. Vieme si preto predstaviť aj silnejší vplyv a vstup lekárov a sestier z tretích krajín do nášho zdravotníctva, ktorý však musí mať jasné pravidlá. Sme za to, aby sa napríklad aj ukrajinskí lekári pripravovali 12 mesiacov vo vybraných nemocniciach, ktoré zabezpečujú vzdelávanie (fakultné a univerzitné nemocnice) formou študijnej praxe a následne by po tejto príprave absolvovali odbornú skúšku. Po jej úspešnom absolvovaní by mohli vypomáhať a byť kvalitnou posilou aj v malých nemocniciach naprieč celým Slovenskom, v prospech našich pacientov..
Stále si však myslím, že v prvom rade by sme sa mali snažiť o to, aby naši, mladí slovenskí lekári- absolventi našich lekárskych fakúlt - neodchádzali do zahraničia, kde sa ľahšie dostali a dostávajú ku kvalitnému absolvovaniu špecializačného štúdia. Naopak, aby získavali prvé skúsenosti a neskôr aj ďalej pracovali v našich nemocniciach. Pretože teraz to vyzerá tak, že síce necháme medikov vyštudovať, ale keď sa z nich stanú lekári, akoby nás už nezaujímali. A to je nielen veľká škoda, ale dovolím si tvrdiť, že neodpustiteľné.“
MUDr. Marian Kollár, prezident Slovenskej lekárskej komory
14.3.2019
Vyjadrenie Slovenskej lekárskej komory ku "kubánskym špecialistom"
Slovenská lekárska komora nemá žiadne bližšie informácie o „kubánskych špecialistoch“, ktorí na Slovensku aplikovali liek Heberprot-P určený na liečbu diabetickej nohy. Komora v súvislosti s aplikáciou lieku Heberprot-P a pôsobením „kubánskych špecialistov“ zdravotníckych zariadeniach v Slovenskej republike nevydávala žiadne povolenia, registrácie ani licencie. Komora nemá žiadne informácie či „kubánski špecialisti“ v našich zdravotníckych zariadeniach poskytovali zdravotnú starostlivosť, v akom rozsahu a na základe akého právneho postavenia. Aplikácia lieku Heberprot-P na území Slovenskej republiky bola podľa medializovaných informácií organizovaná a riadená ministerstvom zdravotníctva Slovenskej republiky.
11.3.2019
Vyjadrenie Slovenskej lekárskej komory k využívaniu doplnkových ordinančných hodín
Slovenská lekárka komora má vedomosť, že doplnkové ordinačné hodiny sa využívajú len vo veľmi obmedzenom počte a ťažko povedať, čo je základnou príčinou. Podľa nášho názoru však môže byť za tým v prvom rade to, že lekári sú dosť vyťažení aj počas „normálnych“ ordinačných hodín. Sú stále viac a viac zaťažovaní nielen zvýšeným počtom pacientov, ale v poslednom čase aj stále sa hromadiacou administratívou. A doplnkové ordinačné hodiny sú nielen o poskytovaní zdravotnej starostlivosti, ale aj o navýšenej administratíve, čo môže byť aj základným faktorom toho, že o ne dnes ešte nemajú lekári až taký záujem.
Napriek tomu si myslíme, že schválené doplnkové ordinačné hodiny sú určite prínosom, lebo dávajú možnosť ako pacientovi tak aj lekárovi po vzájomnej dohode ich využívať. Dnes ešte nie sú podmienkou, ale možnosťou. A alternatívou pre lekára i pacienta na ceste k nadštandardu.
Predpokladáme, že príchodom ďalších lekárov a tým získania väčšieho priestoru i času na pacienta by sa doplnkové ordinačné hodiny mohli stať atraktívnejšími a dostupnejšími.
MUDr. Marian Kollár, prezident Slovenskej lekárskej komory
26.2.2019
Stanovisko prezidenta SLK, MUDr. Mariana Kollára k návrhu nového trestného činu - Falšovanie a pozmeňovanie zdravotnej dokumentácie
Mylné údaje, skreslenia, interpretácie zdravotného stavu a podobne sa vyskytujú v zdravotnej dokumentácii všade vo svete. Treba si uvedomiť, že časť zdravotnej dokumentácii tvorí subjektívna anamnéza pacienta, t.j. časť zápisu do zdravotnej dokumentácie zachycujúca to, čo lekárovi alebo inému zdravotníckemu pracovníkovi povie pacient, ktorý nemusí lekárovi alebo inému zdravotníckemu pracovníkovi povedať pravdu. Takisto časom s pokračujúcou diagnostikou pacienta sa zápis z prvotného vyšetrenia pacienta môže ukázať ako nepravdivý. Ďalej poukazujeme na to, že pojem podstatné skutočnosti uvedené v skutkovej podstate trestného činu je už sám osobe neurčitý a v medicíne sa jeho neurčitosť ešte prehlbuje. Názor dvoch lekárov, alebo iných zdravotníckych pracovníkov na konkrétnu vec môže byť odlišný a môže byť odlišný aj ich názor, čo je pre daný prípade podstatné, čo je menej podstatné, alebo až nepodstatné. Obdobné platí aj na neurčitý pojem hrubo skresľujúca. Vzhľadom k tomu zastávame názor, že znenie skutkovej podstaty trestného činu ponecháva priestor na pomerne nejasný extenzívny výklad, čo zásadným spôsobom zasahuje do právnej istoty lekárov a zdravotníckych pracovníkov, v dôsledku čoho môže odrádzať od výkonu zdravotníckeho povolania.
Máme tiež za to, že predložený návrh povedie k výraznému zvýšeniu podávania neopodstatnených trestných oznámení na zdravotníckych pracovníkov. Zo štatistiky Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou SR vyplýva, že len malé percento podaní osôb nespokojných s poskytovaním zdravotnej starostlivosti je opodstatnených. Na druhej strane táto legislatívna úprava môže výrazným spôsobom obmedziť priebeh poskytovania zdravotnej starostlivosti, až ju paralyzovať, nakoľko lekári nebudú ochotní ísť za týchto podmienok do rizika trestného stíhania a to konkrétne napr. odoberať anamnézu od pacienta, ako i prehodnocovať závery a vyjadrenia iného lekára.
Okrem vyššie uvedeného predložený návrh v dobe zavádzania elektrotechnické zdravotníctva stráca opodstatnenie, keďže zdravotnú dokumentáciu vedenú v elektronickej zdravotnej knižke (v zmysle zákona č. 576/2004 Z.z. sa obligatórne vedie zdravotná dokumentácia vo forme elektronickej zdravotnej knižky) nie je možné pozmeniť.“
MUDr. Marian Kollár, prezident Slovenskej lekárskej komory
18.1.2019
Vyjadrenie Slovenskej lekárskej komory k nedostatku lekárov a sestier pre TASR
TASR k problémom slovenského zdravotníctva so zabezpečením zdravotnej starostlivosti potrebným kvalifikovaným ošetrovateľským personálom. Slovenská lekárska komora sa na svojom poslednom sneme SLK, ktorý sa konal minulý rok v októbri v Bratislave zaoberala samostatnou analýzou situácie personálneho zabezpečenia v ústavnej zdravotnej starostlivosti lekármi vrátane analýzy vekovej štruktúry ošetrovateľského personálu. Problematická je pritom nielen ich veková štruktúra ale aj pracovná záťaž. Ak sa zvyšuje počet osôb vyžadujúcich zdravotnú starostlivosť, je potrebný aj vyšší počet zdravotníckych pracovníkov, ktorí by sa o takéto osoby mali postarať. Normatívy personálneho vybavenia zdravotníckych zariadení sú stále nastavené ako minimálne, aj keď slovenský zdravotnícky systém by potreboval poznať normatívy optimálne. SLK sa o to už niekoľko rokov snaží.
3.12.2018
Aké sú prínosy CRP testu pre lekára a pacienta?
Lekári často využívajú ambulantné vyšetrenie CRP ako parameter pomáhajúci pri rozhodovaní o potrebe podávania antibiotík. Samozrejme základom pri rozhodovaní je vždy vyšetrenie pacienta, teda klinický obraz a anamnéza ochorenia. Nezriedka sa vyskytujú situácie, kedy lekár na základe vyšetrenia antibiotickú liečbu neindikuje, avšak pacient sa takejto liečby dožaduje. V týchto prípadoch práve negatívny výsledok vyšetrenia CRP pomôže lekárovi usmerniť pacienta a odôvodniť svoje rozhodnutie antibiotickú liečbu nepredpísať.
C-reaktívny proteín je v sére zdravých jedincov prítomný v nízkej koncentrácii, jeho reakcia na zápal je však veľmi rýchla, veľmi rýchlo stúpa pri bakteriálnom zápalovom procese, ale aj pri správnej liečbe rýchlo klesá. CRP test je rýchlym, v súčasnosti v ambulantnej praxi diagnosticky najhodnotnejším testom proteínov akútnej fázy zápalového procesu. Je užitočný nielen pri odlíšení bakteriálneho zápalu od zápalu vírusového, ale aj pri monitorovaní priebehu ochorenia a sledovaní účinnosti liečby. Práve pre jeho pružnú reakciu na bakteriálny zápalový proces je odôvodnené a často potrebné aj jeho opakované vyšetrenie –pri liečbe bakteriálneho infektu je jeho pokles dôkazom účinnosti liečby, či vzostup prejavom neúspešnej liečby či vzniku pridružených komplikáciách.Tiež jeho opakované vyšetrenie má význam u pacientov s vírusovým infektom, ak sa pod symptomatickou liečbou stav pacienta nezlepšuje.
V poslednom období nadužívanie antibiotík, najmä v dôsledku ich neodôvodneného užívania pri vírusových infektoch viedlo k výskytu významnej rezistencie baktériálnych kmeňov. Táto skutočnosť významne sťažuje liečbu pacientov pri výskyte závažných bakteriálnych infektov, kde je ich podávanie však nevyhnutné . Nadužívanie antibiotík vedie tiež k významnému poklesu obranyschopnosti organizmu a následne teda k zvýšenému výskytu ochorení alebo ich závažnešiemu priebehu. Je treba, aby si toto pacienti uvedomovali. Našťastie v súčasnom období už pozorujeme na ambulanciách podstatne viac pacientov, ktorí nevyžadujú neodôvodnené podávanie antibiotickej liečby, ktorí zvažujú nutnosť ich podávania a samy sa dožadujú vyšetrenia CRP práve z dôvodu, aby nemuseli k tejto liečbe pristúpiť.
Môže byť bežné vykonávanie tohto vyšetrenia u obvodného lekára jednou z ciest, ako eliminovať zbytočné predpisovanie a užívanie antibiotík na Slovensku?
Určite áno. V súčasnosti už veľká časť ambulancií všeobecných lekárov má prístroj na rýchle vyšetrenie CRP, v ambulancií všeobecných lekárov pre deti a dorast patrí tento prístroj k povinnému vybaveniu ambulancie.Vyšetrenie CRP na ambulancií všeobecných lekárov, ale aj na ambulancii ORL, či pneumologických už dnes patrí k bežnému štandardu a je prísľubom pozitívneho vývoja v poklese neindikovaného podávania ATB liečby.
MUDr. Teremová Zuzana, všeobecný lekár pre deti a dorast, viceprezidentka SLK
13.9.2018
Uverejnenie vyjadrenia prezidenta SLK MUDr. M. Kollára v Slovak Spectator
Odpovede prezidenta SLK na otázky Slovak Spectator k nedostatku lekárov
Na medicínske fakulty tento rok nastúpi viac študentov. Myslíte, že po tom, ako vyštudujú bude na Slovensku viac lekárov alebo toto opatrenie nijak neovplyvní počet ľudí, ktorí odchádzajú do zahraničia?
Aké opatrenia by SLK uvítala, aby riešili problém nedostatku lekárov na Slovensku?
K problému nedostatku kvalifikovanej pracovnej sily na Slovensku je potrebné pristupovať systémovo a už vonkoncom nie vytrhávať povolanie lekára z celého súboru ostatných povolaní, ktoré sú taktiež nedostatkové a s identickými problémami. Riešením musí byť motivácia, atraktivita a teda vytvorenie čo najlepších podmienok na každodennú prácu týchto profesií u nás doma. Ak sa nám toto podarí, nebudeme sa musieť obávať ani sťažovať, že nám vysokokvalifikovaní odborníci, vrátane lekárov, odchádzajú za lepšími podmienkami do zahraničia. Slovenská lekárska komora už dlhodobo kompetentným navrhuje opatrenia na zatraktívnenie výkonu lekárskeho povolania na Slovensku, a to hlavne v podobe dofinancovania zdravotníckych výkonov a služieb súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti, ktoré vykonávajú. Nereálne financovanie zdravotníckych výkonov (pod hodnotu reálnych nákladov) a neporovnateľné mzdové ohodnotenie zdravotníckych pracovníkov pracujúcich na Slovensku so zdravotníckymi profesionálmi vo vyspelých krajinách EÚ, nedodržiavanie smernice EÚ o pracovnom čase, nevyhovujúce – zastaralé pracovné prostredie a ďalšie záležitosti spôsobujú ich permanentné pracovné preťaženie až vyhorenie.
Slovenská lekárska komora sa už viackrát pre kompetentných aj médiá vyjadrila, aké by navrhovala riešenia. Len zvýšenie počtu študentov a jednorazové zrušenie finančných limitov poskytovateľom zdravotnej starostlivosti od zdravotných poisťovní na pritiahnutie záujmu mladých lekárov do praxe na Slovensku už dnes nestačí. Je potrebné napríklad doriešiť systém vzdelávania lekárov, a to predovšetkým pripraviť mladých absolventov na samostatný a kvalitný vstup do špecializovanej praxe. Ponúknuť týmto lekárom čo najlepšie podmienky pre výkon ich práce a nemyslíme tým len finančné. Napomôcť im pri implementácii nových postupov do diagnostiky a liečby, skvalitniť a vybudovať nové zdravotnícke zariadenia s podporou a v gescii štátu a mnoho ďalších. Na zatraktívnenie výkonu zdravotníckeho povolania na Slovensku je okrem toho tiež potrebné, aby poskytovaná zdravotná starostlivosť bola uhrádzaná v reálnych cenách. Zdravotnícki pracovníci sú jediní podnikatelia v slovenskom národnom hospodárstve, ktorí si cenu svojej služby nemôžu určiť sami. Tieto možné prostriedky potom chýbajú pre ďalších pacientov, ktorí potrebujú zdravotnú starostlivosť, ale aj na zabezpečenie vzdelávania, regenerácie, distribúcie činnosti na iných profesionálov – napríklad administratívy nadbytočne zaťažujúcej lekárov na zdravotných dokumentaristov, ktorí v systéme stále chýbajú. Ďalej, aby aj zdravotné poisťovne boli hodnotené za skracovanie dĺžky čakacích dôb v ambulantnej zdravotnej starostlivosti, lebo dostupnosť zdravotnej starostlivosti je priamo závislá od dostupnosti finančnej úrady za jej poskytnutie, nestačí nariadiť poskytovateľovi, že musí poskytnúť, keď je úhrada za poskytnutie nedostupná alebo nie je časová kapacita u konkrétneho lekára. Toto by sa malo odkomunikovať a prijať opatrenia, napríklad aj v podobe kontraktácie ďalšieho lekára na dané územie zo strany zdravotných poisťovní... Tiež by sme si priali, aby existujúci lekári poskytujúci ambulantnú zdravotnú starostlivosť v systéme nemuseli byť permanentne preťažovaní. Použitie optimálnych normatívov personálneho vybavenia by to mohlo postupne napraviť. A v tejto súvislosti sa dostávame aj k potrebnej optimalizácii siete poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, ktorú Slovenská lekárska komora už dlhodobo presadzuje. Slovenská republika už vyše 20 rokov v rezorte funguje na normatívoch minimálnych a reálne v každodennej praxi pociťujeme, a teraz už aj verejnosť vidí, čo to spôsobilo. Tento experiment sa neosvedčil, lekári aj ostatní zdravotnícki pracovníci sú unavení, preťažení a reálne nemajú kapacitu sa pacientovi plnohodnotne venovať, čo nechceme. Je potrebné stanoviť normatívy optimálneho personálneho a materiálno-technického vybavenia a postupne ich začať plniť, najmä zo strany zdravotných poisťovní. V neposlednom rade je úlohou nás všetkých navrátiť lekárskemu povolaniu status slobodného povolania s potrebnou úctou a rešpektom aj zo strany našich najvyšších činiteľov a všetkých aktérov tohto systému.
Myslím si, že už po týchto úpravách by sa výrazným spôsobom stabilizoval počet, a to nielen mladých lekárov na Slovensku. Nič nie je demotivujúcejšie, ako keď po tak náročnej škole, akou medicína určite je, si uvedomíte Vašu ďalšiu, reálnu perspektívu. A vy nemáte možnosť sám nič ovplyvniť. Práve toto sa však očakáva od nás, ktorí sme za tento stav, vývoj a budúcnosť našich nastupujúcich kolegov zodpovední. A Slovenská lekárska komora je už niekoľko rokov pripravená.
MUDr. Marian Kollár
Prezident Slovenskej lekárskej komory
5.9.2018
Vyjadrenie prezidenta SLK pre Pravdu k nedostatku sestier
Otázka (Jan Krempasky): Chýbajú na Slovensku podľa SLK sestry? Ak áno, v akých typoch zdravotníckych zariadení (nemocnice, ambulancie...) najviac?
Odpoveď (Marian Kollár): Slovenská lekárska komora môže potvrdiť, že aj lekári vnímajú problémy slovenského zdravotníctva so zabezpečením zdravotnej starostlivosti potrebným kvalifikovaným ošetrovateľským personálom. Sestry sú, či už v ústavnej alebo ambulantnej zdravotnej starostlivosti najbližšími spolupracovníčkami lekárov, takže ich nedostatok pociťujeme bezprostredne a prakticky denne. Ale nejde iba o sestry, podľa zdravotníckych štandardov na zabezpečenie bezpečnej zdravotnej starostlivosti, do ošetrovateľského tímu na zabezpečenie kvalifikovanej ošetrovateľskej zdravotnej starostlivosti patria aj zdravotnícki asistenti a sanitári.
Slovenská lekárska komora sa na svojom poslednom sneme SLK, ktorý sa konal minulý rok v októbri v Bratislave zaoberala samostatnou analýzou situácie personálneho zabezpečenia v ústavnej zdravotnej starostlivosti lekármi vrátane analýzy vekovej štruktúry ošetrovateľského personálu. Napriek tomu, že verejne dostupné dáta (NCZI) pokiaľ ide o údaje o sestrách pracujúcich v slovenskom zdravotníctve vykazujú stále len mierne klesajúcu tendenciu – lebo napríklad v roku 2014 pracovalo v slovenskom zdravotníctve 31 166 sestier a 2 213 zdravotníckych asistentov (spolu 35 tis.), čo je porovnateľné s rokom 2004, kedy v slovenskom zdravotníckom systéme pracovalo spolu 34 007 sestier. Uvedené o rokoch 2014 a 2004 je stále o 8 tis. sestier viac ako ich bolo v roku 1994 (26 070) a o ďalších 7 tis. sestier viac ako to bolo v roku 1984 (19 382) - situácia je však kritická. Keď sa lepšie pozrieme na aktuálnu vekovú štruktúru sestier, tak v podstate platí to isté ako u lekárov, problém je vo vnútornej skladbe – ich vekovej štruktúre (a to nielen lekárov a sestier), z ktorej vyplýva, že napríklad počet sestier pracujúcich v zdravotníckej praxi na Slovensku vo veku do 34 rokov v roku 2014 bol zhruba o polovicu nižší ako bol v roku 2004. A nie je to dané len demografickou krivkou Slovenska.
Problematická je pritom nielen ich veková štruktúra, ale aj pracovná záťaž. Ak sa zvyšuje počet osôb vyžadujúcich zdravotnú starostlivosť, je potrebný aj vyšší počet zdravotníckych pracovníkov, ktorí by sa o takéto osoby mali postarať. Normatívy personálneho vybavenia zdravotníckych zariadení sú stále nastavené ako minimálne, aj keď slovenský zdravotnícky systém by potreboval poznať normatívy optimálne. SLK sa o to už niekoľko rokov snaží.
Prestarnutosť lekárov a sestier, neatraktívnosť povolania sestra, migrácia lekárov a sestier do zahraničia, nevyhovujúce – zastaralé pracovné prostredie, nedodržiavanie smernice EÚ o pracovnom čase, nereálne financovanie zdravotníckych výkonov (pod hodnotu reálnych nákladov) a neporovnateľné mzdové ohodnotenie sestier a lekárov vo vyspelých krajinách EÚ spôsobujú, že slovenská ústavná zdravotná starostlivosť sa nachádza v kolapse a keď sa urýchlene niečo nezmení, bude to mať neblahý dosah na všetkých zúčastnených - pacientov, zdravotníckych pracovníkov aj celý spoločenský systém. Náborový príspevok na zabezpečenie kvalifikovaného odborného personálu pre slovenské zdravotníctvo skutočne nestačí.
3.9.2018
Stanovisko Slovenskej lekárskej komory k návrhu zákona o zdravotnej starostlivosti na zavedenie ordinačných hodín na vyšetrenie objednané na konkrétny čas
Návrh novely zákona o zdravotnej starostlivosti na zavedenie ordinačných hodín na vyšetrenie objednané na konkrétny čas nebol so zástupcami Slovenskej lekárskej komory prerokovaný. Predloženiu takéhoto návrhu by mala určite predchádzať široká odborná diskusia. Z navrhovaného znenia zákona však možno predpokladať, že vzhľadom na povinnosť rozšírenia počtu ordinačných hodín na 40 hod./týždenne, nebude objednávanie poskytovateľmi využívané.
MUDr. Marian Kollár
Prezident Slovenskej lekárskej komory
14.8.2018
Vyjadrenie prezidenta SLK pre Lekárnické listy k ambulantnej pohotovostnej službe (APS)
Slovenská lekárska komora (SLK) sa už niekoľko rokov usilovala o zmenu zabezpečenia a financovania bývalej LSPP. Preto sme veľmi radi, že sa nám nakoniec táto zmena v spolupráci s bývalým ministrom T. Druckerom aj podarila dosiahnuť a presadiť do legislatívnej i praktickej roviny. Uvedomujeme si, že nie všetko sa podarilo doviesť do nami plánovanej podoby, ale súčasný stav je potrebné hodnotiť ako nesporný prínos v poskytovaní a zabezpečovaní ambulantnej pohotovostnej služby nielen pre pacientov, ale treba ho predovšetkým vnímať ako ústretový krok pre poskytovateľov, reflektujúc pritom súčasné personálne problémy slovenského zdravotníctva.
SLK hodnotí zmenu lekárskej služby prvej pomoci (LSPP) na ambulantnú pohotovostnú službu (APS) k 1.7.2018 za plynulý, prirodzený a organizačne viac menej bezproblémový prechod zabezpečenia ambulantnej zdravotnej starostlivosti pre pacientov pri náhlej, ale život neohrozujúcej zmene ich zdravotného stavu. Vieme, že edukácia pacientov v tom zmysle, či daná zmena zdravotného stavu patrí na ambulanciu APS alebo na urgentný príjem nemocnice, alebo či táto zmena znesie odklad a počká na ošetrenie u svojho lekára, je dlhodobý a postupný proces.
Po prvom mesiaci fungovania novej APS rieši SLK aktuálne otázky zmluvných vzťahov medzi niektorými organizátormi APS a slúžiacimi lekármi. Odmeňovanie lekárov za služby výkonu APS musí byť transparentné a legislatívny výklad musí byť aj v tejto otázke jednoznačný. Je nepochybné, že lekári, ktorí v ambulancii pevnej APS slúžia privítali dobrovoľnosť i skrátenie služieb, vrátane lepšieho odmeňovania, ktoré sa však bez rozdielu musí vzťahovať na všetkých lekárov, ktorí APS slúžia.
Financovanie ambulancie pevnej APS je podľa prvotnej fakturácie skôr nedostačujúce, a preto aj SLK spolu s organizátormi po dôslednej analýze budú určite požadovať navýšenie paušálnej mesačnej platby pre ambulanciu APS v danom pevnom bode, v záujme bezproblémového udržania jej prevádzky.
MUDr. Marian Kollár
prezident Slovenskej lekárskej komory
24.7.2018
Tlačová správa SLK k opatreniu vlády na riešenie nedostatku medikov
Informáciu, že predseda vlády Slovenskej republiky Peter Pellegrini požiadal dekanov fakúlt, aby od septembra 2018 prijali viac medikov a v spolupráci s Ministerstvom financií Slovenskej republiky je pripravený podporiť tento projekt aj finančne, Slovenská lekárska komora hodnotí pozitívne. Vnímame to ako jedno z opatrení, ktoré nám pomôže doplniť absentujúci stav lekárskych miest na Slovensku. Druhým opatrením je aby, absolventi lekárskych fakúlt neodchádzali po škole pracovať do zahraničia v tom počte ako dnes. Sú to však len čiastkové opatrenia z mnohých ďalších, ktoré potrebné urýchlene spraviť – nielen v otázke stabilizácie lekárov ale celého zdravotníckeho personálu ako takého.
Slovenská lekárska komora sa dlhodobo zaoberá problémom nedostatku predovšetkým lekárov, ale aj ostatných zdravotníckych pracovníkov a navrhuje a pripravuje aj riešenia. Opatrenie, ktoré navrhuje opozičná strana SaS, aby absolventi lekárskych fakúlt, ktorí odídu pracovať do zahraničia, vrátili peniaze za štúdium štátu, medzi nimi určite nie je. Slovenská lekárska komora zásadne odmieta uplatňovanie ďalších sankcií alebo represívnych opatrení namierených proti lekárom.
K problému nedostatku kvalifikovanej pracovnej sily na Slovensku je potrebné pristupovať systémovo a už vonkoncom nie vytrhávať povolanie lekára z celého súboru ostatných povolaní, ktoré sú taktiež nedostatkové a s identickými problémami. Sme jednoznačne toho názoru, že problém nedostatku lekárov a iného kvalifikovaného odborného zdravotníckeho personálu v zdravotníctve nie je možné riešiť prijímaním reštrikčných až represívnych opatrení ale naopak, cestou musí byť motivácia, atraktivita a teda vytvorenie čo najlepších podmienok na prácu týchto profesií u nás doma. Ak sa nám toto podarí, nebudeme sa musieť obávať ani sťažovať, že nám vysokokvalifikovaní odborníci, vrátane lekárov, odchádzajú za lepšími podmienkami do zahraničia.
Slovenská lekárska komora už dlhodobo kompetentným navrhuje opatrenia na zatraktívnenie výkonu lekárskeho povolania na Slovensku a to hlavne v podobe dofinancovania zdravotníckych výkonov a služieb súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti, ktoré lekári vykonávajú.
Len zrušenie finančných limitov poskytovateľom zdravotnej starostlivosti od zdravotných poisťovní na pritiahnutie záujmu mladých lekárov dnes nestačí. Na zatraktívnenie výkonu zdravotníckeho povolania na Slovensku je potrebné, aby napríklad poskytovaná zdravotná starostlivosť bola uhrádzaná v reálnych cenách. Ďalej aby aj zdravotné poisťovne boli hodnotené za skracovanie dĺžky čakacích dôb v ambulantnej zdravotnej starostlivosti. Aby existujúci lekári poskytujúci ambulantnú zdravotnú starostlivosť v systéme nemuseli byť permanentne preťažovaní. A v tejto súvislosti sa dostávame aj k optimalizácii siete poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, ktorú Slovenská lekárska komora už dlhodobo presadzuje. V neposlednom rade je úlohou nás všetkých navrátiť lekárskemu povolaniu status slobodného povolania s potrebnou úctou a rešpektom aj zo strany našich najvyšších činiteľov a všetkých aktérov tohto systému.
Bratislave, 24. júla 2018.
MUDr. Marian Kollár, v. r.
Prezident Slovenskej lekárskej komory
17.7.2018
Vyjadrenie pre Aktuality.sk k vyhláseniu predsedu vlády SR P. Pellegriniho o potrebe zvýšenia počtu študentov na slovenských lekárskych fakultách
1. Ročne vyjde zo slovenských LF okolo 700 študentov. Dokázal by si každý z nich nájsť miesto v slovenskom zdravotníctve resp. je v ňom dostatok miest?
Keď sa pozrieme na aktuálne čakacie doby na vyšetrenie napríklad v ambulantnej zdravotnej starostlivosti a na to, že lekári sú nútení používať časenky alebo iné obdobné spôsoby regulácie svojho enormného pracovného zaťaženia, uplatnenie by si určite a to nielen v ambulantnej zdravotnej starostlivosti títo noví lekári našli.
Problémom však je, že zdravotné poisťovne neplatia poriadne ani tých lekárov, ktorí dnes v systéme sú, takže vykonávať lekárske povolanie je - aktuálne teda hlavne v ambulantnej zdravotnej starostlivosti - stále neatraktívne a veci nenapomôžu ani momentálne deklarované vyhlásenia zdravotných poisťovní, že všetkým špecialistom rušia limity. Zrušiť limity nestačí. Je potrebné, aby zdravotné poisťovne aj riadne naplno nakontrahovali nových lekárov a to nielen špecialistov a boli Ministerstvom zdravotníctva SR zaviazané optimalizovať sieť poskytovateľov zdravotnej starostlivosti a to hlavne v závislosti od potrieb pacientov a zdravotníckych pracovníkov v jednotlivých regiónoch.
Doterajšia prax, že kmeň pacientov odídeného špecialistu sa jednoducho a bez akéhokoľvek súhlasu dotknutých prerozdelí medzi lekárov, ktorí ešte v danom regióne zostali, je neúnosná a spôsobuje prepracovanosť a vyhorenosť lekárov ambulantnej zdravotnej starostlivosti. Podobne aj zatváranie očí pri nedoržiavaní smernice Európskej komisie o pracovnom čase v zdravotníckych zariadeniach ústavnej zdravotnej starostlivosti. Opäť je to iba o tom, že zdravotnícke zariadenie môže zaplatiť iba toľko lekárov a ostatných zdravotníckych pracovníkov, na koľko mu zdravotné poisťovne poskytnú peňazí.
Zdravotné poisťovne by mali konečne začať dodržiavať zákon o zdravotnom poistení a kontrahovať si u poskytovateľov zdravotnej starostlivosti zdravotnícke výkony a nie finančné objemy ako doposiaľ, čím by sa aj umožnilo rozvinutie zdravotného pripoistenia na tie zdravotnícke výkony, o ktorých síce zdravotná poisťovňa tvrdí, že ich hradí, ale v skutočnosti neexistujú o tom dôkazy by boli konečne finančne kryté. Slovenská lekárska komora zváži podanie na Úrad re dohľad nad zdravotnou starostlivosťou pre nedodržiavanie zákona zdravotnými poisťovňami.
2. Napriek tomu, že každý rok vyjde okolo 700 absolventov, na Slovensku chýbajú lekári. Prečo to tak je?
Ako som už spomenul, na jednej strane sú tu nevyhovujúce podmienky, keď nie je riadne zdravotnými poisťovňami financované to, čo má a bolo medicínsky oprávnene vykonané, zdravotnícke povolanie sa stalo takýmito praktikami v systéme dlhodobo neatraktívne a absolventi neudržateľní, radšej sa obzerajú po práci v zahraničí.
Na druhej strane sú tu ale aj oficiálne štatistické údaje, z ktorých vyplýva, že zatiaľ čo v roku 2012 tvorili absolventi medicíny s iným ako slovenským štátnym občianstvom 18 % z celkového počtu absolventov, v roku 2016 to bolo už 36 % študujúcich cudzincov absolventov, ktorí sa ani nikdy neuvažovali zamestnať vo výkone povolania na Slovensku, volili lacnejšiu možnosť štúdia v našej krajine oproti ich domovskej, kde sa po skončení štúdia potom vracajú (Nóri, Gréci a podobne).
Na týchto ich miestach mohol študovať slovenský štátny občan potrebný pre prostredie slovenského zdravotníctva a bolo by asi dobré tiež zvážiť zavedenie numerus clausus a určiť rezidentské miesta aj v takzvanom pregraduálnom vzdelávaní, ktoré musí univerzita obsadiť študentmi zo Slovenska, ktorí sa zaviažu ďalej pracovať na území Slovenskej republiky.
Ďalším dôležitým faktorom je celkové starnutie populácie, ktoré je na Slovensku podľa ekonomických prepočtov Európskej komisie najrýchlejšie zo všetkých európskych krajín, t. j. na jedného lekára bude v najbližšom období pripadať stále viac starších obyvateľov s predpokladom vyššej potreby zdravotnej starostlivosti a teda aj predpokladanom ďalšej zvýšenej pracovnej záťaže, na čo vôbec nie sme pripravení.
Zdravotné poisťovne by mali čo najskôr predložiť finančný plán, ako sa vysporiadajú s touto potrebou zvýšeného dopytu po zdravotnej starostlivosti; ktoré zdravotné výkony budú hradiť a na ktoré je potrebné rozvinúť systém pripoistenia.
No a napokon, celkové starnutie sa týka aj samotných lekárov. Slovenská lekárska komora už na viacerých verejných fórach a rokovaniach na najvyššej úrovni informovala, že priemerný vek lekárov v ambulantnej zdravotnej starostlivosti na Slovensku je 57 rokov, čo vôbec nevypovedá, že by slovenský zdravotnícky systém bol o pár - 5-6 rokov - pripravený tento očakávaný predpokladaný nápor zvládnuť.
Je potrebné podporiť a s väčším dôrazom zainteresovať a aktivizovať systém ochrany a podpory zdravia, aby pacient nemusel tak často a príliš skoro vyhľadávať pomoc lekára pre ochorenie. Jednoducho, aby sa využitím podporných a ochranných aktivít uskutočňovaných pod vedením kvalifikovaných zdravotníckych pracovníkov ochoreniu pokiaľ možno celkom vyhol.
3. Koľko lekárov momentálne na Slovensku chýba?
Slovenská lekárska komora spravuje register lekárov na Slovensku, ktorý je referenčným registrom pre register zdravotníckych pracovníkov NCZI. Nemáme zatiaľ úplne zanalyzované všetky segmenty a špecializácie zdravotnej starostlivosti, postupne na nich pracujeme, ale podľa toho, čo máme spracované, bude napríklad vo všeobecnej ambulantnej zdravotnej starostlivosti - len z dôvodu vzniku zákonného nároku na odchod do dôchodku potrebné v priebehu 5-7 rokov doplniť 1114 všeobecných lekárov pre dospelých a 633 všeobecných lekárov pre deti a dorast, podotýkam pri súčasnom pracovnom zaťažení, čo je nemysliteľné. V rezidentskom programe je ich podľa oficiálnych údajov MZ SR zaradených 191 pre všeobecné lekárstvo a 81 pre všeobecnú starostlivosť o deti a dorast. Ostatné špecializácie, aj keď sa s nimi počíta, neboli zverejnené. Každý jeden z rezidentov je teda viac ako 10-násobne potrebný. Zdravotné poisťovne by mali zverejniť ako ich nakontrahujú a som presvedčený, že keď by finančná ponuka zo strany poisťovní alebo štátu bola zaujímavá, možno predpokladať, že prirodzene sa zvýši aj záujem mladých lekárov aj keď to ešte stále nebude na zabezpečenie potrieb slovenského obyvateľstva stačiť (viď vyššie spomenuté starnutie obyvateľstva).
4. Premiér svoju prosbu argumentoval tak, že máme nedostatok zdravotníckych pracovníkov. Myslíte si, že prijatie väčšieho množstva študentov zlepší túto situáciu? Ak nie, čo by ju podľa vás mohlo zlepšiť?
Treba dať veľký pozor, aby väčšie množstvo nešlo na úkor kvality poskytovaného štúdia a kvality výstupných kompetencií absolventov. Vzhľadom na neatraktívnosť, náročnosť, zodpovednosť na jednej strane a ohodnotenie na strane druhej nielen medicína, ale aj iné odbory sa už z výberových stávajú skôr náborovými a neatraktívne pracovné podmienky na Slovensku tomu iste nenapomáhajú. Taktiež zdravotnícke zariadenia, v ktorých môžu študenti absolvovať prax, majú tiež svoje finančné limity a z toho vychádzajúce personálne limity, ktoré je potrebné rešpektovať, ale nie sú ospravedlnením a riešením. Je skutočne potrebné prioritne riešiť problém nedofinancovania poskytovania zdravotnej starostlivosti ale aj dofinancovania vzdelávania zdravotníckych pracovníkov a ruka v ruke s tím ide aj opätovné zatraktívnenie výkonu zdravotníckych povolaní.
5. Zo Slovenska odchádzajú do zahraničia najčastejšie absolventi lekárskych fakúlt. Čomu túto situáciu pripisujete? Aké opatrenia by podľa vás dopomohli k tomu, aby lekári neodchádzali?
Vyjadril som sa už v odpovediach na predchádzajúce otázky – dofinancovanie poskytovania zdravotnej starostlivosti, zatraktívnenie pracovných podmienok, optimalizácia počtu zdravotníckych pracovníkov, optimalizácia kvality výstupných kompetencií, prijatie koncepcie starostlivosti o ľudské zdroje v zdravotníctve, kontrahovanie zdravotných výkonov namiesto finančných objemov zdravotnými poisťovňami, rozvoj zdravotného pripoistenia pre tie výkony, ktoré zdravotné poisťovne reálne nehradia, navrátenie lekárskemu povolaniu statusu slobodného výkonu povolania potrebnou úctou a rešpektom aj zo strany našich najvyšších činiteľov.
Odpovedal: MUDr. Marian Kollár – prezident Slovenskej lekárskej komory
6.7.2018
Vyjadrenie pre TV JOJ k SLK k stiahnutiu liekov na liečbu hypertenzie s účinnou látkou valsartan
Za Slovenskú lekársku komoru Vám poskytol vyjadrenie z praxe MUDr. Peter Lipták, všeobecný lekár pre dospelých:
V krátkosti z praxe - ambulancie všeobecného lekára stanovisko a praktický postup:
Dostali sme informáciu, že lieky s účinnou látkou valsartan od čínskeho výrobcu(Zhejiang Huahai Pharmaceuticals), ktorý bol pre trh EÚ balený a distribuovaný 4 farmaceutickými firmami 1. Zentiva (ako Valzap a Valzap HCT), 2. Medochemie ( Vapress a Vapress HCT), 3. Teva ( Valsartan Actavis A Valsartan Actavis HCT) a 4. Egis (Vasopentol a Vasopentol HCT) sa pre obsah znečistenia sťahujú z trhu.
V týchto liekoch sa zistilo znečistenie NDMA - táto látka je klasifikovaná ako pravdepodobný ľudský karcinogén (látka, ktorá by pravdepodobne mohla spôsobiť rakovinu). Prítomnosť NDMA bola neočakávaná a predpokladá sa, že súvisí so zmenami spôsobu výroby účinnej látky. Daná látka sa bežne nachádza v ovzduší či v niektorých potravinách, nápojoch a takisto tabakových výrobkoch. Nároky na bezpečnosť a kvalitu liekov sú však také vysoké, že prítomnosť danej nečistoty je z dlhodobého hľadiska neakceptovateľná. V rámci hodnotenia bude Výbor pre lieky na humánne použitie (CHMP) skúmať prítomnosť NDMA v liekoch obsahujúcich valsartan, možný vplyv na pacientov, ktorí ich užívali, a aké opatrenia možno prijať na zníženie alebo odstránenie nečistôt z budúcich šarží vyrobených danou spoločnosťou.
Po zvážení prínosov a rizík daných liekov pre zdravie pacienta slovenský ŠÚKL (Štatny ústav pre kvalitu liečiv) dospel k záveru, že zdravie pacientov nie je v akútnom ohrození. Štátny ústav pre kontrolu liečiv ani Európska lieková agentúra neodporúčajú náhle prerušenie liečby. Úplne stačí aby pacienti prišli k lekárovi v priebehu mesiaca a ten im predpíše účinnú látku valsartan od iného výrobcu alebo zváži inú liečbu. Valsartan je látka zo skupiny sartanov, ktoré sú veľmi účinné na liečbu hypertenzie a má ochranný účinok na obličky, srdce a oči. Sartanov je dostupných na trhu niekoľko druhov, takže je možno zameniť valsartan aj za iný druh sartanu.
Na trhu je dostupný aj valsartan od iného výrobcu, ktorý je úplne bezpečný.
Je to napríklad toto liečivo od farmaceutickej firmy KRCA(prípravky Valsacor a Valsacor HCT) a Pliva(Valsartan Pliva). Valsartan od týchto dvoch výrobcov je absolútne čistý, bezpečný a pacienti môžu byť prevedení na tieto prípravky bez akéhokoľvek rizika. Jedná sa o kvalitné generické lieky od tradičných farmaceutických firiem.
Takže nie je potrebné vyvolávať paniku, situácia je pod kontrolou, prišlo sa na potenciálnu škodlivinu v lieku valsartan ale pacientom nehrozí žiadne bezprostredné riziko a či im hrozí vôbec nejaké riziko to bude predmetom ďalšieho skúmania nakoľko znečisťujúca látka je iba potenciálny kancerogén, ktorý sa vyskytuje aj v ovzduší, v niektorých potravinách, v nápojoch a tiež v cigaretách.
Ja samozrejme vo svojej ambulancii kontrolujem preskripciu Valsartanu u svojich pacientov a vymením im liek za bezpečnú alternatívu tak ako sa odporúča v priebehu mesiaca. Mali by sme to hladko zvládnuť.
Za Slovenskú lekársku komoru sa vyjadril MUDr. Peter Lipták, všeobecný lekár pre dospelých
12.6.2018
Tlačová konferencia SLK k APS
Slovenska lekárska komora trvá na tom, že nič nebráni tomu, aby od 1.7.2018 bola v súlade s novou legislatívnou úpravou zabezpečená ambulantná pohotovostná služba v čase od 16:00 hod. do 22:00 hod. vybraným alebo dočasne povereným organizátorom.
TLAČOVÁ SPRÁVA SLK k ambulantnej pohotovostnej službe (APS)
VIDEOZÁZNAM z tlačovej konferencie
8.6.2018
Stanovisko Slovenskej lekárskej komory k súčasnému stavu APS
LSPP od 1.7.2018 končí, nahradí ju APS. Ambulantná pohotovostná služba (APS) od 1.7.2018 nahradí lekársku službu prvej pomoci (LSPP). Zmena sa dotýka všeobecných lekárov a všeobecných lekárov pre deti a dorast (primárnych pediatrov).
Slovenská lekárska komora, ktorá iniciovala a aktívne sa podieľala na legislatívnej zmene LSPP na APS sa stotožňuje s medializovaným Vyhlásením hlavných odborníčok pre všeobecných lekárov a všeobecných lekárov pre deti dorast. Cieľom zavedenia novej právnej úpravy pohotovostí je jednoznačne zracionalizovanie zdravotnej starostlivosti a zabránenie jej zneužívania. Zmeny, ktoré v pohotovostiach od 1.7.2018 nastanú nebudú na úkor pacienta a zdravotná starostlivosť bude naďalej dostupná pre všetkých pacientov. Slovenská lekárska komora verí, že v súlade s legislatívnou úpravou platnou od 1.7.2018 bude zabezpečená ambulantná pohotovostná služba vo všetkých pevných bodoch, vrátané tých, v ktorých neboli v prvom kole výberových konaní organizátori APS vybraní. Vyjadrenia o kolapse, či panike poskytovania zdravotnej starostlivosti od 1.7.2018 považujeme za iracionálne a predčasné. Nová ambulantná pohotovosť je jednou z výziev na zefektívnenie poskytovania zdravotnej starostlivosti v prospech pacientov i lekárov.
7.6.2018
Stanovisko SLK k UNB v súvislosti s výstavbou súkromnej nemocnice Bory
Každú aktivitu smerujúcu k zlepšeniu poskytovania zdravotnej starostlivosti Slovenská lekárska komora víta. Výsledkom však nesmie byť obmedzenie služieb pacientom, ale ich rozšírenie a skvalitnenie. Nakoľko výstavba nemocnice na Rázsochách je „hudbou budúcnosti“ a zatiaľ nie sú dané ani základné parametre, ktoré by nemocnica mala spĺňať, nie je možné sa kvalifikovane vyjadriť k Vašej otázke. SLK je však toho názoru, že súčasťou ústavného práva občana na zdravie, by mala byť aj povinnosť a reálna schopnosť štátu zabezpečiť poskytovanie vysokokvalitnej zdravotnej starostlivosti občanom. Slovenská lekárska komora nevylučuje budúce problémy vyplývajúce z fungovania dvoch nových nemocničných zariadení v Bratislave, z ktorých nová Univerzitná nemocnica Bratislava (UNB) by mala predstavovať špičkové zariadenia štátnej verejnej siete lôžkových zariadení na Slovensku. O tom svedčia doterajšie dokumenty súvisiace s prijatím uznesenia Vlády Slovenskej republiky číslo 15224 zo dňa 5.4. 2018, spolu s ďalšími súvisiacimi materiálmi, vrátane zahájenia verejného obstarávania na návrh a dohľad nad výstavbou a prevádzkou tohto nového zdravotníckeho zariadenia. O postupe a zámeroch súkromného investora súvisiacich s výstavbou nemocničného zariadenia v lokalite blízkej lokalite UNB informácie nemáme a preto sa k nim ťažko môžeme vyjadriť. Tak, či tak by mal súkromný investor svoj plán na výstavbu a predovšetkým biznis model fungovania tejto nemocnice zverejniť v detailoch čo najskôr..O tom, že v súvislosti so začatím činností oboch zariadení dôjde k určitým problémom hlavne s ich personálnym zabezpečením sa dá predpovedať Najmä ak by – ako sa to často stáva . začala výstavba UNB meškať. Štát by si mal v každom prípade zachovať výhodu spočívajúcu vo fakte, že v doterajších nemocničných, ním spravovaných zariadeniach v Bratislave, pracuje veľké množstvo špičkových pracovníkov a to nielen pri priamom poskytovaní zdravotnej starostlivosti. Tým sa aj zdôrazňuje zodpovednosť štátu a Ministerstva zdravotníctva zvlášť, za vytvorenia čo najpriaznivejšieho pracovného, či personálneho prostredia, ako aj finančného ohodnotenia ale tiež ďalších spôsobov motivácie, aby svojich nemocničných pracovníkov v Bratislave motivovali v ich práci, aj v teraz výrazne sťažených podmienkach. Ľudský a odborný kapitál, zohraté tímy odborníkov a funkčnosť biznis modelu, sú tou najväčšou devízou fungovania moderných nemocníc. Vybavenie špičkovými technológiami, je spolu s vysokým výskumným a výchovným potenciálom ich výrazným doplnením. V tom môže mať UNB náskok nad akýmkoľvek súkromným lôžkovým zariadením.
Výstavba nemocnice Rázsochy by nemala byť motivovaná a jej parametre určené s ohľadom na existenciu alebo neexistenciu iných súkromných subjektov, ktoré majú snahu uplatniť sa na zdravotníckom trhu. Ako sme už uviedli, sme toho názoru, že koncové nemocnice by mali byť pod plnou kontrolou štátu, ako garancia ústavného práva občana na zdravie.
7.5.2018
Vyjadrenie Slovenskej lekárskej komory k príplatkom
Zvýšene príplatky za nočnú prácu a cez víkendy a sviatky vnímame pozitívne. Fakt je ale ten, že táto zmena bude mať dopad predovšetkým na daný rozpočet ústavných zdravotníckych zariadení. Tam platy zdravotníckych pracovníkov tvoria podstatnú zložku ich rozpočtu. Za kľúčové považujeme, aby zvýšene príplatky za nočnú prácu a prácu cez víkendy a sviatky nešli na úkor poskytovania zdravotnej starostlivosti ako takej. Teda, aby prostriedky na zvýšene príplatky v časti miezd negatívne neovplyvnili kvalitu a rozsah poskytovania zdravotnej starostlivosti a aby boli dodatočne navýšené v rozpočte.
12.3.2018
Vyjadrenie prezidenta SLK pre Zdravotnícke noviny k pripravovanej téme o štúdiu medicíny v SR a narastajúcom počte zahraničných študentov na lekárskych fakultách a dôsledok tohto trendu vzhľadom na dlhodobo diskutovaný nedostatok ambulantných lekárov aj aktuálny nedostatok niektorých špecialistov v ústavných zariadeniach?
1. Podľa posledných údajov zverejnených NCZI v Zdravotníckej ročenke 2016 predstavuje podiel zahraničných študentov na lekárskych fakultách v SR 39%, prípade LF UPJS v Košiciach je to 45%. Ako vnímate trend narastajúceho podielu zahraničných medikov na našich lekárskych fakultách? Súhlasíte s názorom, že je to na úkor budúcich slovenských lekárov? Aký je názor SLK?
Keďže čísla neklamú, musíme konštatovať, že na našich fakultách študuje pomerne vysoký počet zahraničných študentov. Je to dôsledkom toho, že otváranie sa svetu preniklo aj na akademickú pôdu. Kým pred 20 rokmi anglická výučba u nás len začínala s niekoľkými študentami v jednom ročníku, postupne narastajúce pozitívne ohlasy na kvalitu prípravy spôsobili zvýšený záujem zahraničia o štúdium u nás. Určite nezanedbateľným faktom sú pre záujemcov o štúdium na Slovensku aj otázky ekonomické. Na Slovensku sa dá získať “relatívne lacno” kvalitné odborné medicínske vzdelanie, platné nielen v Európe a tiež náklady spojené so študentským životom sú nižšie v porovnaní s krajinami na západ od nás. To pravdepodobne vysvetľuje rozdiely aj v rámci Slovenska - v Košiciach sú počty študentov ešte o nejaké to percento vyššie. Počty študentov sa postupne ustaľujú, ďalší nárast aj vzhľadom na kapacity škôl sa nepredpokladá. Na druhej strane si treba uvedomiť, že fakulty majú ale aj svoje personálne i kapacitné limity našich fakúlt, čo sa samozrejme odráža aj v nižšom počte slovenských študentov. Tento fakt ale, ak nepríde k zásadnejšej zmene, dobehne naše zdravotníctvo v už v najbližších rokoch. Preto v záujme nás všetkých je nevyhnutné tomuto trendu zabrániť.
2. Dekan LF UK prof. Šteňo upozorňuje na nedostatočné financovanie fakulty zo štátnych zdrojov (pokrýva len 42% nákladov) a morálne riziko („O čo viac lekárov pripravíme pre zahraničie, o to menej študentov bude študovať v slovenskom jazyku, a o to menej ich v budúcnosti bude liečiť ľudí našej krajiny.“) Je táto situácia podľa Vášho názoru udržateľná? Aké kroky by bolo potrebné urobiť?
Profesor Šteňo uvádza, že štátne zdroje pokrývajú iba 42% celkových nákladov nevyhnutných pre chod fakulty. Zahraniční študenti si štúdium u nás celé platia, a tieto poplatky predstavujú pre lekárske fakulty (a VŠ vo všeobecnosti ) istý zdroj príjmov, čím sa čiastočne kompenzuje nedostatočné financovanie vzdelávacích inštitúcií štátom. Model spolufinancovania štúdia nie je v porovnaní s inými krajinami ojedinelý, príkladom je Veľká Británia, kde poplatky sú častokrát vyššie ako u nás.
financovania školstva, lekárskych fakúlt nevynímajúc je na Slovensku vážnym problémom. Nedostatočne vyšpecifikované kompetenčné a ekonomické vzťahy medzi rezortom zdravotníctva a rezortom školstva (kompetencie fakulty ako poskytovatelia zdravotnej starostlivosti, pregraduálne a postgraduálne, celoživotné vzdelávanie, aplikovaný výskum) sprevádzané finančným deficitom spôsobuje až existenčné problémy jednotlivých fakúlt a univerzitných nemocníc. Je potrebné zdôrazniť, že práve tu sa poskytuje najvyšší stupeň liečebno-preventívnej starostlivosti, odborného vzdelávania a medicínsky orientovaného výskumu. Nehodné až demoralizujúce tabuľkové platové ohodnotenie vysokoškolského pedagóga, chabé vybavenie školských pracovísk (učebne, simulátory), ale aj nedostatočná sociálna infraštruktúra súvisí s odlivom najkvalitnejších mladých mozgov do cudziny.
Problém nedostatku slovenských študentov na lekárskych fakultách však nie je len zásluhou počtu zahraničných. Klesajúci záujem o štúdium medicíny medzi slovenskými študentmi je spôsobený aj tým, že naši adepti strácajú ilúzie o našom zdravotníctve, náročnosť štúdia , ako i nepomer zodpovednosti a rizika výkonu tejto profesii k odmene, pre mladých ľudí prestáva byť toto povolanie atraktívne. Práve preto by mal práve štát robiť primerané „retenčné“ opatrenia ako urobiť prácu lekára na Slovensku viac atraktívnou.
3. V roku 2016 ukončilo štúdium lekárskych vied 722 študentov slovenského štátneho občianstva (o 21 menej ako v roku 2015) a 280 cudzincov (o 59 viac ako v roku 2015). Považujete únosné s ohľadom na aktuálny nedostatok lekárov v regiónoch a zhoršujúcu sa dostupnosť zdravotnej starostlivosti?
Približne 3-percentý pokles slovenských lekárov - absolventov, ako uvádzate, nie je jedným problémom. Problémom je tiež skutočnosť, že mnohí z nich zamestnávajú radšej v cudzine, pretože, už vyššie spomínané problémy sú len časťou tých skutočných problémov, ktoré súvisia s aktuálnym nedostatkom lekárov v regiónoch a s tým súvisiacim poklesom dostupnosti zdravotnej starostlivosti. Toto je skôr otázka na príslušné ministerstvá, ktoré sa mali koncepčne týmto problémom zaoberať už v minulosti. Pri tak zložitom systéme ako je zdravotníctvo sa chyby vnesené do systému pred 10 – 15 rokmi v dôsledku pomaly bežiaceho zotrvačníka, (ktorým zdravotníctvo a zdravotnícke školstvo je) začínajú prejavovať pravé v súčasnosti. Uvádzaný nárast absolventov – cudzincov o 59 neovplyvňuje to, čo je následkom zlyhávania regulácie zdravotného systému na Slovensku.
4. V rozhovore o doplnkových atestáciách ako možnosti nahradenia chýbajúcich všeobecných lekárov špecialistami ste navrhovali riešiť situáciu inak – zvýšením počtu študentov medicíny. Akú máte konkrétnu predstavu? Koľko nových lekárov ročne by Slovensko potrebovalo?
Dnes vieme, že len v ambulantnej zdravotnej starostlivosti nám chýba takmer 2000 lekárov. Ak si uvedomíme, že priemerný vek u všeobecných lekárov je v priemere 58 rokov, situácia vyzerá ešte hrozivejšie. Ideálny stav nie je ani v nemocniciach. Aj keby sa nám podarilo výraznejšie znížiť odchod mladých lekárov, nepoznáme iné riešenie, ako zvýšiť počty študentov medicíny a zároveň už po 6 rokoch aj počty týchto absolventov do slovenského zdravotníctva. Tu by sa však mala prejaviť lepšia spolupráca oboch ministerstiev. Ministerstva zdravotníctva aj školstva.
