Vyjadrenia SLK
14.3.2019
Vyjadrenie Slovenskej lekárskej komory ku "kubánskym špecialistom"
Slovenská lekárska komora nemá žiadne bližšie informácie o „kubánskych špecialistoch“, ktorí na Slovensku aplikovali liek Heberprot-P určený na liečbu diabetickej nohy. Komora v súvislosti s aplikáciou lieku Heberprot-P a pôsobením „kubánskych špecialistov“ zdravotníckych zariadeniach v Slovenskej republike nevydávala žiadne povolenia, registrácie ani licencie. Komora nemá žiadne informácie či „kubánski špecialisti“ v našich zdravotníckych zariadeniach poskytovali zdravotnú starostlivosť, v akom rozsahu a na základe akého právneho postavenia. Aplikácia lieku Heberprot-P na území Slovenskej republiky bola podľa medializovaných informácií organizovaná a riadená ministerstvom zdravotníctva Slovenskej republiky.
11.3.2019
Vyjadrenie Slovenskej lekárskej komory k využívaniu doplnkových ordinančných hodín
Slovenská lekárka komora má vedomosť, že doplnkové ordinačné hodiny sa využívajú len vo veľmi obmedzenom počte a ťažko povedať, čo je základnou príčinou. Podľa nášho názoru však môže byť za tým v prvom rade to, že lekári sú dosť vyťažení aj počas „normálnych“ ordinačných hodín. Sú stále viac a viac zaťažovaní nielen zvýšeným počtom pacientov, ale v poslednom čase aj stále sa hromadiacou administratívou. A doplnkové ordinačné hodiny sú nielen o poskytovaní zdravotnej starostlivosti, ale aj o navýšenej administratíve, čo môže byť aj základným faktorom toho, že o ne dnes ešte nemajú lekári až taký záujem.
Napriek tomu si myslíme, že schválené doplnkové ordinačné hodiny sú určite prínosom, lebo dávajú možnosť ako pacientovi tak aj lekárovi po vzájomnej dohode ich využívať. Dnes ešte nie sú podmienkou, ale možnosťou. A alternatívou pre lekára i pacienta na ceste k nadštandardu.
Predpokladáme, že príchodom ďalších lekárov a tým získania väčšieho priestoru i času na pacienta by sa doplnkové ordinačné hodiny mohli stať atraktívnejšími a dostupnejšími.
MUDr. Marian Kollár, prezident Slovenskej lekárskej komory
26.2.2019
Stanovisko prezidenta SLK, MUDr. Mariana Kollára k návrhu nového trestného činu - Falšovanie a pozmeňovanie zdravotnej dokumentácie
Mylné údaje, skreslenia, interpretácie zdravotného stavu a podobne sa vyskytujú v zdravotnej dokumentácii všade vo svete. Treba si uvedomiť, že časť zdravotnej dokumentácii tvorí subjektívna anamnéza pacienta, t.j. časť zápisu do zdravotnej dokumentácie zachycujúca to, čo lekárovi alebo inému zdravotníckemu pracovníkovi povie pacient, ktorý nemusí lekárovi alebo inému zdravotníckemu pracovníkovi povedať pravdu. Takisto časom s pokračujúcou diagnostikou pacienta sa zápis z prvotného vyšetrenia pacienta môže ukázať ako nepravdivý. Ďalej poukazujeme na to, že pojem podstatné skutočnosti uvedené v skutkovej podstate trestného činu je už sám osobe neurčitý a v medicíne sa jeho neurčitosť ešte prehlbuje. Názor dvoch lekárov, alebo iných zdravotníckych pracovníkov na konkrétnu vec môže byť odlišný a môže byť odlišný aj ich názor, čo je pre daný prípade podstatné, čo je menej podstatné, alebo až nepodstatné. Obdobné platí aj na neurčitý pojem hrubo skresľujúca. Vzhľadom k tomu zastávame názor, že znenie skutkovej podstaty trestného činu ponecháva priestor na pomerne nejasný extenzívny výklad, čo zásadným spôsobom zasahuje do právnej istoty lekárov a zdravotníckych pracovníkov, v dôsledku čoho môže odrádzať od výkonu zdravotníckeho povolania.
Máme tiež za to, že predložený návrh povedie k výraznému zvýšeniu podávania neopodstatnených trestných oznámení na zdravotníckych pracovníkov. Zo štatistiky Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou SR vyplýva, že len malé percento podaní osôb nespokojných s poskytovaním zdravotnej starostlivosti je opodstatnených. Na druhej strane táto legislatívna úprava môže výrazným spôsobom obmedziť priebeh poskytovania zdravotnej starostlivosti, až ju paralyzovať, nakoľko lekári nebudú ochotní ísť za týchto podmienok do rizika trestného stíhania a to konkrétne napr. odoberať anamnézu od pacienta, ako i prehodnocovať závery a vyjadrenia iného lekára.
Okrem vyššie uvedeného predložený návrh v dobe zavádzania elektrotechnické zdravotníctva stráca opodstatnenie, keďže zdravotnú dokumentáciu vedenú v elektronickej zdravotnej knižke (v zmysle zákona č. 576/2004 Z.z. sa obligatórne vedie zdravotná dokumentácia vo forme elektronickej zdravotnej knižky) nie je možné pozmeniť.“
MUDr. Marian Kollár, prezident Slovenskej lekárskej komory
18.1.2019
Vyjadrenie Slovenskej lekárskej komory k nedostatku lekárov a sestier pre TASR
TASR k problémom slovenského zdravotníctva so zabezpečením zdravotnej starostlivosti potrebným kvalifikovaným ošetrovateľským personálom. Slovenská lekárska komora sa na svojom poslednom sneme SLK, ktorý sa konal minulý rok v októbri v Bratislave zaoberala samostatnou analýzou situácie personálneho zabezpečenia v ústavnej zdravotnej starostlivosti lekármi vrátane analýzy vekovej štruktúry ošetrovateľského personálu. Problematická je pritom nielen ich veková štruktúra ale aj pracovná záťaž. Ak sa zvyšuje počet osôb vyžadujúcich zdravotnú starostlivosť, je potrebný aj vyšší počet zdravotníckych pracovníkov, ktorí by sa o takéto osoby mali postarať. Normatívy personálneho vybavenia zdravotníckych zariadení sú stále nastavené ako minimálne, aj keď slovenský zdravotnícky systém by potreboval poznať normatívy optimálne. SLK sa o to už niekoľko rokov snaží.
3.12.2018
Aké sú prínosy CRP testu pre lekára a pacienta?
Lekári často využívajú ambulantné vyšetrenie CRP ako parameter pomáhajúci pri rozhodovaní o potrebe podávania antibiotík. Samozrejme základom pri rozhodovaní je vždy vyšetrenie pacienta, teda klinický obraz a anamnéza ochorenia. Nezriedka sa vyskytujú situácie, kedy lekár na základe vyšetrenia antibiotickú liečbu neindikuje, avšak pacient sa takejto liečby dožaduje. V týchto prípadoch práve negatívny výsledok vyšetrenia CRP pomôže lekárovi usmerniť pacienta a odôvodniť svoje rozhodnutie antibiotickú liečbu nepredpísať.
C-reaktívny proteín je v sére zdravých jedincov prítomný v nízkej koncentrácii, jeho reakcia na zápal je však veľmi rýchla, veľmi rýchlo stúpa pri bakteriálnom zápalovom procese, ale aj pri správnej liečbe rýchlo klesá. CRP test je rýchlym, v súčasnosti v ambulantnej praxi diagnosticky najhodnotnejším testom proteínov akútnej fázy zápalového procesu. Je užitočný nielen pri odlíšení bakteriálneho zápalu od zápalu vírusového, ale aj pri monitorovaní priebehu ochorenia a sledovaní účinnosti liečby. Práve pre jeho pružnú reakciu na bakteriálny zápalový proces je odôvodnené a často potrebné aj jeho opakované vyšetrenie –pri liečbe bakteriálneho infektu je jeho pokles dôkazom účinnosti liečby, či vzostup prejavom neúspešnej liečby či vzniku pridružených komplikáciách.Tiež jeho opakované vyšetrenie má význam u pacientov s vírusovým infektom, ak sa pod symptomatickou liečbou stav pacienta nezlepšuje.
V poslednom období nadužívanie antibiotík, najmä v dôsledku ich neodôvodneného užívania pri vírusových infektoch viedlo k výskytu významnej rezistencie baktériálnych kmeňov. Táto skutočnosť významne sťažuje liečbu pacientov pri výskyte závažných bakteriálnych infektov, kde je ich podávanie však nevyhnutné . Nadužívanie antibiotík vedie tiež k významnému poklesu obranyschopnosti organizmu a následne teda k zvýšenému výskytu ochorení alebo ich závažnešiemu priebehu. Je treba, aby si toto pacienti uvedomovali. Našťastie v súčasnom období už pozorujeme na ambulanciách podstatne viac pacientov, ktorí nevyžadujú neodôvodnené podávanie antibiotickej liečby, ktorí zvažujú nutnosť ich podávania a samy sa dožadujú vyšetrenia CRP práve z dôvodu, aby nemuseli k tejto liečbe pristúpiť.
Môže byť bežné vykonávanie tohto vyšetrenia u obvodného lekára jednou z ciest, ako eliminovať zbytočné predpisovanie a užívanie antibiotík na Slovensku?
Určite áno. V súčasnosti už veľká časť ambulancií všeobecných lekárov má prístroj na rýchle vyšetrenie CRP, v ambulancií všeobecných lekárov pre deti a dorast patrí tento prístroj k povinnému vybaveniu ambulancie.Vyšetrenie CRP na ambulancií všeobecných lekárov, ale aj na ambulancii ORL, či pneumologických už dnes patrí k bežnému štandardu a je prísľubom pozitívneho vývoja v poklese neindikovaného podávania ATB liečby.
MUDr. Teremová Zuzana, všeobecný lekár pre deti a dorast, viceprezidentka SLK
13.9.2018
Uverejnenie vyjadrenia prezidenta SLK MUDr. M. Kollára v Slovak Spectator
Odpovede prezidenta SLK na otázky Slovak Spectator k nedostatku lekárov
Na medicínske fakulty tento rok nastúpi viac študentov. Myslíte, že po tom, ako vyštudujú bude na Slovensku viac lekárov alebo toto opatrenie nijak neovplyvní počet ľudí, ktorí odchádzajú do zahraničia?
Aké opatrenia by SLK uvítala, aby riešili problém nedostatku lekárov na Slovensku?
K problému nedostatku kvalifikovanej pracovnej sily na Slovensku je potrebné pristupovať systémovo a už vonkoncom nie vytrhávať povolanie lekára z celého súboru ostatných povolaní, ktoré sú taktiež nedostatkové a s identickými problémami. Riešením musí byť motivácia, atraktivita a teda vytvorenie čo najlepších podmienok na každodennú prácu týchto profesií u nás doma. Ak sa nám toto podarí, nebudeme sa musieť obávať ani sťažovať, že nám vysokokvalifikovaní odborníci, vrátane lekárov, odchádzajú za lepšími podmienkami do zahraničia. Slovenská lekárska komora už dlhodobo kompetentným navrhuje opatrenia na zatraktívnenie výkonu lekárskeho povolania na Slovensku, a to hlavne v podobe dofinancovania zdravotníckych výkonov a služieb súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti, ktoré vykonávajú. Nereálne financovanie zdravotníckych výkonov (pod hodnotu reálnych nákladov) a neporovnateľné mzdové ohodnotenie zdravotníckych pracovníkov pracujúcich na Slovensku so zdravotníckymi profesionálmi vo vyspelých krajinách EÚ, nedodržiavanie smernice EÚ o pracovnom čase, nevyhovujúce – zastaralé pracovné prostredie a ďalšie záležitosti spôsobujú ich permanentné pracovné preťaženie až vyhorenie.
Slovenská lekárska komora sa už viackrát pre kompetentných aj médiá vyjadrila, aké by navrhovala riešenia. Len zvýšenie počtu študentov a jednorazové zrušenie finančných limitov poskytovateľom zdravotnej starostlivosti od zdravotných poisťovní na pritiahnutie záujmu mladých lekárov do praxe na Slovensku už dnes nestačí. Je potrebné napríklad doriešiť systém vzdelávania lekárov, a to predovšetkým pripraviť mladých absolventov na samostatný a kvalitný vstup do špecializovanej praxe. Ponúknuť týmto lekárom čo najlepšie podmienky pre výkon ich práce a nemyslíme tým len finančné. Napomôcť im pri implementácii nových postupov do diagnostiky a liečby, skvalitniť a vybudovať nové zdravotnícke zariadenia s podporou a v gescii štátu a mnoho ďalších. Na zatraktívnenie výkonu zdravotníckeho povolania na Slovensku je okrem toho tiež potrebné, aby poskytovaná zdravotná starostlivosť bola uhrádzaná v reálnych cenách. Zdravotnícki pracovníci sú jediní podnikatelia v slovenskom národnom hospodárstve, ktorí si cenu svojej služby nemôžu určiť sami. Tieto možné prostriedky potom chýbajú pre ďalších pacientov, ktorí potrebujú zdravotnú starostlivosť, ale aj na zabezpečenie vzdelávania, regenerácie, distribúcie činnosti na iných profesionálov – napríklad administratívy nadbytočne zaťažujúcej lekárov na zdravotných dokumentaristov, ktorí v systéme stále chýbajú. Ďalej, aby aj zdravotné poisťovne boli hodnotené za skracovanie dĺžky čakacích dôb v ambulantnej zdravotnej starostlivosti, lebo dostupnosť zdravotnej starostlivosti je priamo závislá od dostupnosti finančnej úrady za jej poskytnutie, nestačí nariadiť poskytovateľovi, že musí poskytnúť, keď je úhrada za poskytnutie nedostupná alebo nie je časová kapacita u konkrétneho lekára. Toto by sa malo odkomunikovať a prijať opatrenia, napríklad aj v podobe kontraktácie ďalšieho lekára na dané územie zo strany zdravotných poisťovní... Tiež by sme si priali, aby existujúci lekári poskytujúci ambulantnú zdravotnú starostlivosť v systéme nemuseli byť permanentne preťažovaní. Použitie optimálnych normatívov personálneho vybavenia by to mohlo postupne napraviť. A v tejto súvislosti sa dostávame aj k potrebnej optimalizácii siete poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, ktorú Slovenská lekárska komora už dlhodobo presadzuje. Slovenská republika už vyše 20 rokov v rezorte funguje na normatívoch minimálnych a reálne v každodennej praxi pociťujeme, a teraz už aj verejnosť vidí, čo to spôsobilo. Tento experiment sa neosvedčil, lekári aj ostatní zdravotnícki pracovníci sú unavení, preťažení a reálne nemajú kapacitu sa pacientovi plnohodnotne venovať, čo nechceme. Je potrebné stanoviť normatívy optimálneho personálneho a materiálno-technického vybavenia a postupne ich začať plniť, najmä zo strany zdravotných poisťovní. V neposlednom rade je úlohou nás všetkých navrátiť lekárskemu povolaniu status slobodného povolania s potrebnou úctou a rešpektom aj zo strany našich najvyšších činiteľov a všetkých aktérov tohto systému.
Myslím si, že už po týchto úpravách by sa výrazným spôsobom stabilizoval počet, a to nielen mladých lekárov na Slovensku. Nič nie je demotivujúcejšie, ako keď po tak náročnej škole, akou medicína určite je, si uvedomíte Vašu ďalšiu, reálnu perspektívu. A vy nemáte možnosť sám nič ovplyvniť. Práve toto sa však očakáva od nás, ktorí sme za tento stav, vývoj a budúcnosť našich nastupujúcich kolegov zodpovední. A Slovenská lekárska komora je už niekoľko rokov pripravená.
MUDr. Marian Kollár
Prezident Slovenskej lekárskej komory
5.9.2018
Vyjadrenie prezidenta SLK pre Pravdu k nedostatku sestier
Otázka (Jan Krempasky): Chýbajú na Slovensku podľa SLK sestry? Ak áno, v akých typoch zdravotníckych zariadení (nemocnice, ambulancie...) najviac?
Odpoveď (Marian Kollár): Slovenská lekárska komora môže potvrdiť, že aj lekári vnímajú problémy slovenského zdravotníctva so zabezpečením zdravotnej starostlivosti potrebným kvalifikovaným ošetrovateľským personálom. Sestry sú, či už v ústavnej alebo ambulantnej zdravotnej starostlivosti najbližšími spolupracovníčkami lekárov, takže ich nedostatok pociťujeme bezprostredne a prakticky denne. Ale nejde iba o sestry, podľa zdravotníckych štandardov na zabezpečenie bezpečnej zdravotnej starostlivosti, do ošetrovateľského tímu na zabezpečenie kvalifikovanej ošetrovateľskej zdravotnej starostlivosti patria aj zdravotnícki asistenti a sanitári.
Slovenská lekárska komora sa na svojom poslednom sneme SLK, ktorý sa konal minulý rok v októbri v Bratislave zaoberala samostatnou analýzou situácie personálneho zabezpečenia v ústavnej zdravotnej starostlivosti lekármi vrátane analýzy vekovej štruktúry ošetrovateľského personálu. Napriek tomu, že verejne dostupné dáta (NCZI) pokiaľ ide o údaje o sestrách pracujúcich v slovenskom zdravotníctve vykazujú stále len mierne klesajúcu tendenciu – lebo napríklad v roku 2014 pracovalo v slovenskom zdravotníctve 31 166 sestier a 2 213 zdravotníckych asistentov (spolu 35 tis.), čo je porovnateľné s rokom 2004, kedy v slovenskom zdravotníckom systéme pracovalo spolu 34 007 sestier. Uvedené o rokoch 2014 a 2004 je stále o 8 tis. sestier viac ako ich bolo v roku 1994 (26 070) a o ďalších 7 tis. sestier viac ako to bolo v roku 1984 (19 382) - situácia je však kritická. Keď sa lepšie pozrieme na aktuálnu vekovú štruktúru sestier, tak v podstate platí to isté ako u lekárov, problém je vo vnútornej skladbe – ich vekovej štruktúre (a to nielen lekárov a sestier), z ktorej vyplýva, že napríklad počet sestier pracujúcich v zdravotníckej praxi na Slovensku vo veku do 34 rokov v roku 2014 bol zhruba o polovicu nižší ako bol v roku 2004. A nie je to dané len demografickou krivkou Slovenska.
Problematická je pritom nielen ich veková štruktúra, ale aj pracovná záťaž. Ak sa zvyšuje počet osôb vyžadujúcich zdravotnú starostlivosť, je potrebný aj vyšší počet zdravotníckych pracovníkov, ktorí by sa o takéto osoby mali postarať. Normatívy personálneho vybavenia zdravotníckych zariadení sú stále nastavené ako minimálne, aj keď slovenský zdravotnícky systém by potreboval poznať normatívy optimálne. SLK sa o to už niekoľko rokov snaží.
Prestarnutosť lekárov a sestier, neatraktívnosť povolania sestra, migrácia lekárov a sestier do zahraničia, nevyhovujúce – zastaralé pracovné prostredie, nedodržiavanie smernice EÚ o pracovnom čase, nereálne financovanie zdravotníckych výkonov (pod hodnotu reálnych nákladov) a neporovnateľné mzdové ohodnotenie sestier a lekárov vo vyspelých krajinách EÚ spôsobujú, že slovenská ústavná zdravotná starostlivosť sa nachádza v kolapse a keď sa urýchlene niečo nezmení, bude to mať neblahý dosah na všetkých zúčastnených - pacientov, zdravotníckych pracovníkov aj celý spoločenský systém. Náborový príspevok na zabezpečenie kvalifikovaného odborného personálu pre slovenské zdravotníctvo skutočne nestačí.
3.9.2018
Stanovisko Slovenskej lekárskej komory k návrhu zákona o zdravotnej starostlivosti na zavedenie ordinačných hodín na vyšetrenie objednané na konkrétny čas
Návrh novely zákona o zdravotnej starostlivosti na zavedenie ordinačných hodín na vyšetrenie objednané na konkrétny čas nebol so zástupcami Slovenskej lekárskej komory prerokovaný. Predloženiu takéhoto návrhu by mala určite predchádzať široká odborná diskusia. Z navrhovaného znenia zákona však možno predpokladať, že vzhľadom na povinnosť rozšírenia počtu ordinačných hodín na 40 hod./týždenne, nebude objednávanie poskytovateľmi využívané.
MUDr. Marian Kollár
Prezident Slovenskej lekárskej komory
14.8.2018
Vyjadrenie prezidenta SLK pre Lekárnické listy k ambulantnej pohotovostnej službe (APS)
Slovenská lekárska komora (SLK) sa už niekoľko rokov usilovala o zmenu zabezpečenia a financovania bývalej LSPP. Preto sme veľmi radi, že sa nám nakoniec táto zmena v spolupráci s bývalým ministrom T. Druckerom aj podarila dosiahnuť a presadiť do legislatívnej i praktickej roviny. Uvedomujeme si, že nie všetko sa podarilo doviesť do nami plánovanej podoby, ale súčasný stav je potrebné hodnotiť ako nesporný prínos v poskytovaní a zabezpečovaní ambulantnej pohotovostnej služby nielen pre pacientov, ale treba ho predovšetkým vnímať ako ústretový krok pre poskytovateľov, reflektujúc pritom súčasné personálne problémy slovenského zdravotníctva.
SLK hodnotí zmenu lekárskej služby prvej pomoci (LSPP) na ambulantnú pohotovostnú službu (APS) k 1.7.2018 za plynulý, prirodzený a organizačne viac menej bezproblémový prechod zabezpečenia ambulantnej zdravotnej starostlivosti pre pacientov pri náhlej, ale život neohrozujúcej zmene ich zdravotného stavu. Vieme, že edukácia pacientov v tom zmysle, či daná zmena zdravotného stavu patrí na ambulanciu APS alebo na urgentný príjem nemocnice, alebo či táto zmena znesie odklad a počká na ošetrenie u svojho lekára, je dlhodobý a postupný proces.
Po prvom mesiaci fungovania novej APS rieši SLK aktuálne otázky zmluvných vzťahov medzi niektorými organizátormi APS a slúžiacimi lekármi. Odmeňovanie lekárov za služby výkonu APS musí byť transparentné a legislatívny výklad musí byť aj v tejto otázke jednoznačný. Je nepochybné, že lekári, ktorí v ambulancii pevnej APS slúžia privítali dobrovoľnosť i skrátenie služieb, vrátane lepšieho odmeňovania, ktoré sa však bez rozdielu musí vzťahovať na všetkých lekárov, ktorí APS slúžia.
Financovanie ambulancie pevnej APS je podľa prvotnej fakturácie skôr nedostačujúce, a preto aj SLK spolu s organizátormi po dôslednej analýze budú určite požadovať navýšenie paušálnej mesačnej platby pre ambulanciu APS v danom pevnom bode, v záujme bezproblémového udržania jej prevádzky.
MUDr. Marian Kollár
prezident Slovenskej lekárskej komory
24.7.2018
Tlačová správa SLK k opatreniu vlády na riešenie nedostatku medikov
Informáciu, že predseda vlády Slovenskej republiky Peter Pellegrini požiadal dekanov fakúlt, aby od septembra 2018 prijali viac medikov a v spolupráci s Ministerstvom financií Slovenskej republiky je pripravený podporiť tento projekt aj finančne, Slovenská lekárska komora hodnotí pozitívne. Vnímame to ako jedno z opatrení, ktoré nám pomôže doplniť absentujúci stav lekárskych miest na Slovensku. Druhým opatrením je aby, absolventi lekárskych fakúlt neodchádzali po škole pracovať do zahraničia v tom počte ako dnes. Sú to však len čiastkové opatrenia z mnohých ďalších, ktoré potrebné urýchlene spraviť – nielen v otázke stabilizácie lekárov ale celého zdravotníckeho personálu ako takého.
Slovenská lekárska komora sa dlhodobo zaoberá problémom nedostatku predovšetkým lekárov, ale aj ostatných zdravotníckych pracovníkov a navrhuje a pripravuje aj riešenia. Opatrenie, ktoré navrhuje opozičná strana SaS, aby absolventi lekárskych fakúlt, ktorí odídu pracovať do zahraničia, vrátili peniaze za štúdium štátu, medzi nimi určite nie je. Slovenská lekárska komora zásadne odmieta uplatňovanie ďalších sankcií alebo represívnych opatrení namierených proti lekárom.
K problému nedostatku kvalifikovanej pracovnej sily na Slovensku je potrebné pristupovať systémovo a už vonkoncom nie vytrhávať povolanie lekára z celého súboru ostatných povolaní, ktoré sú taktiež nedostatkové a s identickými problémami. Sme jednoznačne toho názoru, že problém nedostatku lekárov a iného kvalifikovaného odborného zdravotníckeho personálu v zdravotníctve nie je možné riešiť prijímaním reštrikčných až represívnych opatrení ale naopak, cestou musí byť motivácia, atraktivita a teda vytvorenie čo najlepších podmienok na prácu týchto profesií u nás doma. Ak sa nám toto podarí, nebudeme sa musieť obávať ani sťažovať, že nám vysokokvalifikovaní odborníci, vrátane lekárov, odchádzajú za lepšími podmienkami do zahraničia.
Slovenská lekárska komora už dlhodobo kompetentným navrhuje opatrenia na zatraktívnenie výkonu lekárskeho povolania na Slovensku a to hlavne v podobe dofinancovania zdravotníckych výkonov a služieb súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti, ktoré lekári vykonávajú.
Len zrušenie finančných limitov poskytovateľom zdravotnej starostlivosti od zdravotných poisťovní na pritiahnutie záujmu mladých lekárov dnes nestačí. Na zatraktívnenie výkonu zdravotníckeho povolania na Slovensku je potrebné, aby napríklad poskytovaná zdravotná starostlivosť bola uhrádzaná v reálnych cenách. Ďalej aby aj zdravotné poisťovne boli hodnotené za skracovanie dĺžky čakacích dôb v ambulantnej zdravotnej starostlivosti. Aby existujúci lekári poskytujúci ambulantnú zdravotnú starostlivosť v systéme nemuseli byť permanentne preťažovaní. A v tejto súvislosti sa dostávame aj k optimalizácii siete poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, ktorú Slovenská lekárska komora už dlhodobo presadzuje. V neposlednom rade je úlohou nás všetkých navrátiť lekárskemu povolaniu status slobodného povolania s potrebnou úctou a rešpektom aj zo strany našich najvyšších činiteľov a všetkých aktérov tohto systému.
Bratislave, 24. júla 2018.
MUDr. Marian Kollár, v. r.
Prezident Slovenskej lekárskej komory
17.7.2018
Vyjadrenie pre Aktuality.sk k vyhláseniu predsedu vlády SR P. Pellegriniho o potrebe zvýšenia počtu študentov na slovenských lekárskych fakultách
1. Ročne vyjde zo slovenských LF okolo 700 študentov. Dokázal by si každý z nich nájsť miesto v slovenskom zdravotníctve resp. je v ňom dostatok miest?
Keď sa pozrieme na aktuálne čakacie doby na vyšetrenie napríklad v ambulantnej zdravotnej starostlivosti a na to, že lekári sú nútení používať časenky alebo iné obdobné spôsoby regulácie svojho enormného pracovného zaťaženia, uplatnenie by si určite a to nielen v ambulantnej zdravotnej starostlivosti títo noví lekári našli.
Problémom však je, že zdravotné poisťovne neplatia poriadne ani tých lekárov, ktorí dnes v systéme sú, takže vykonávať lekárske povolanie je - aktuálne teda hlavne v ambulantnej zdravotnej starostlivosti - stále neatraktívne a veci nenapomôžu ani momentálne deklarované vyhlásenia zdravotných poisťovní, že všetkým špecialistom rušia limity. Zrušiť limity nestačí. Je potrebné, aby zdravotné poisťovne aj riadne naplno nakontrahovali nových lekárov a to nielen špecialistov a boli Ministerstvom zdravotníctva SR zaviazané optimalizovať sieť poskytovateľov zdravotnej starostlivosti a to hlavne v závislosti od potrieb pacientov a zdravotníckych pracovníkov v jednotlivých regiónoch.
Doterajšia prax, že kmeň pacientov odídeného špecialistu sa jednoducho a bez akéhokoľvek súhlasu dotknutých prerozdelí medzi lekárov, ktorí ešte v danom regióne zostali, je neúnosná a spôsobuje prepracovanosť a vyhorenosť lekárov ambulantnej zdravotnej starostlivosti. Podobne aj zatváranie očí pri nedoržiavaní smernice Európskej komisie o pracovnom čase v zdravotníckych zariadeniach ústavnej zdravotnej starostlivosti. Opäť je to iba o tom, že zdravotnícke zariadenie môže zaplatiť iba toľko lekárov a ostatných zdravotníckych pracovníkov, na koľko mu zdravotné poisťovne poskytnú peňazí.
Zdravotné poisťovne by mali konečne začať dodržiavať zákon o zdravotnom poistení a kontrahovať si u poskytovateľov zdravotnej starostlivosti zdravotnícke výkony a nie finančné objemy ako doposiaľ, čím by sa aj umožnilo rozvinutie zdravotného pripoistenia na tie zdravotnícke výkony, o ktorých síce zdravotná poisťovňa tvrdí, že ich hradí, ale v skutočnosti neexistujú o tom dôkazy by boli konečne finančne kryté. Slovenská lekárska komora zváži podanie na Úrad re dohľad nad zdravotnou starostlivosťou pre nedodržiavanie zákona zdravotnými poisťovňami.
2. Napriek tomu, že každý rok vyjde okolo 700 absolventov, na Slovensku chýbajú lekári. Prečo to tak je?
Ako som už spomenul, na jednej strane sú tu nevyhovujúce podmienky, keď nie je riadne zdravotnými poisťovňami financované to, čo má a bolo medicínsky oprávnene vykonané, zdravotnícke povolanie sa stalo takýmito praktikami v systéme dlhodobo neatraktívne a absolventi neudržateľní, radšej sa obzerajú po práci v zahraničí.
Na druhej strane sú tu ale aj oficiálne štatistické údaje, z ktorých vyplýva, že zatiaľ čo v roku 2012 tvorili absolventi medicíny s iným ako slovenským štátnym občianstvom 18 % z celkového počtu absolventov, v roku 2016 to bolo už 36 % študujúcich cudzincov absolventov, ktorí sa ani nikdy neuvažovali zamestnať vo výkone povolania na Slovensku, volili lacnejšiu možnosť štúdia v našej krajine oproti ich domovskej, kde sa po skončení štúdia potom vracajú (Nóri, Gréci a podobne).
Na týchto ich miestach mohol študovať slovenský štátny občan potrebný pre prostredie slovenského zdravotníctva a bolo by asi dobré tiež zvážiť zavedenie numerus clausus a určiť rezidentské miesta aj v takzvanom pregraduálnom vzdelávaní, ktoré musí univerzita obsadiť študentmi zo Slovenska, ktorí sa zaviažu ďalej pracovať na území Slovenskej republiky.
Ďalším dôležitým faktorom je celkové starnutie populácie, ktoré je na Slovensku podľa ekonomických prepočtov Európskej komisie najrýchlejšie zo všetkých európskych krajín, t. j. na jedného lekára bude v najbližšom období pripadať stále viac starších obyvateľov s predpokladom vyššej potreby zdravotnej starostlivosti a teda aj predpokladanom ďalšej zvýšenej pracovnej záťaže, na čo vôbec nie sme pripravení.
Zdravotné poisťovne by mali čo najskôr predložiť finančný plán, ako sa vysporiadajú s touto potrebou zvýšeného dopytu po zdravotnej starostlivosti; ktoré zdravotné výkony budú hradiť a na ktoré je potrebné rozvinúť systém pripoistenia.
No a napokon, celkové starnutie sa týka aj samotných lekárov. Slovenská lekárska komora už na viacerých verejných fórach a rokovaniach na najvyššej úrovni informovala, že priemerný vek lekárov v ambulantnej zdravotnej starostlivosti na Slovensku je 57 rokov, čo vôbec nevypovedá, že by slovenský zdravotnícky systém bol o pár - 5-6 rokov - pripravený tento očakávaný predpokladaný nápor zvládnuť.
Je potrebné podporiť a s väčším dôrazom zainteresovať a aktivizovať systém ochrany a podpory zdravia, aby pacient nemusel tak často a príliš skoro vyhľadávať pomoc lekára pre ochorenie. Jednoducho, aby sa využitím podporných a ochranných aktivít uskutočňovaných pod vedením kvalifikovaných zdravotníckych pracovníkov ochoreniu pokiaľ možno celkom vyhol.
3. Koľko lekárov momentálne na Slovensku chýba?
Slovenská lekárska komora spravuje register lekárov na Slovensku, ktorý je referenčným registrom pre register zdravotníckych pracovníkov NCZI. Nemáme zatiaľ úplne zanalyzované všetky segmenty a špecializácie zdravotnej starostlivosti, postupne na nich pracujeme, ale podľa toho, čo máme spracované, bude napríklad vo všeobecnej ambulantnej zdravotnej starostlivosti - len z dôvodu vzniku zákonného nároku na odchod do dôchodku potrebné v priebehu 5-7 rokov doplniť 1114 všeobecných lekárov pre dospelých a 633 všeobecných lekárov pre deti a dorast, podotýkam pri súčasnom pracovnom zaťažení, čo je nemysliteľné. V rezidentskom programe je ich podľa oficiálnych údajov MZ SR zaradených 191 pre všeobecné lekárstvo a 81 pre všeobecnú starostlivosť o deti a dorast. Ostatné špecializácie, aj keď sa s nimi počíta, neboli zverejnené. Každý jeden z rezidentov je teda viac ako 10-násobne potrebný. Zdravotné poisťovne by mali zverejniť ako ich nakontrahujú a som presvedčený, že keď by finančná ponuka zo strany poisťovní alebo štátu bola zaujímavá, možno predpokladať, že prirodzene sa zvýši aj záujem mladých lekárov aj keď to ešte stále nebude na zabezpečenie potrieb slovenského obyvateľstva stačiť (viď vyššie spomenuté starnutie obyvateľstva).
4. Premiér svoju prosbu argumentoval tak, že máme nedostatok zdravotníckych pracovníkov. Myslíte si, že prijatie väčšieho množstva študentov zlepší túto situáciu? Ak nie, čo by ju podľa vás mohlo zlepšiť?
Treba dať veľký pozor, aby väčšie množstvo nešlo na úkor kvality poskytovaného štúdia a kvality výstupných kompetencií absolventov. Vzhľadom na neatraktívnosť, náročnosť, zodpovednosť na jednej strane a ohodnotenie na strane druhej nielen medicína, ale aj iné odbory sa už z výberových stávajú skôr náborovými a neatraktívne pracovné podmienky na Slovensku tomu iste nenapomáhajú. Taktiež zdravotnícke zariadenia, v ktorých môžu študenti absolvovať prax, majú tiež svoje finančné limity a z toho vychádzajúce personálne limity, ktoré je potrebné rešpektovať, ale nie sú ospravedlnením a riešením. Je skutočne potrebné prioritne riešiť problém nedofinancovania poskytovania zdravotnej starostlivosti ale aj dofinancovania vzdelávania zdravotníckych pracovníkov a ruka v ruke s tím ide aj opätovné zatraktívnenie výkonu zdravotníckych povolaní.
5. Zo Slovenska odchádzajú do zahraničia najčastejšie absolventi lekárskych fakúlt. Čomu túto situáciu pripisujete? Aké opatrenia by podľa vás dopomohli k tomu, aby lekári neodchádzali?
Vyjadril som sa už v odpovediach na predchádzajúce otázky – dofinancovanie poskytovania zdravotnej starostlivosti, zatraktívnenie pracovných podmienok, optimalizácia počtu zdravotníckych pracovníkov, optimalizácia kvality výstupných kompetencií, prijatie koncepcie starostlivosti o ľudské zdroje v zdravotníctve, kontrahovanie zdravotných výkonov namiesto finančných objemov zdravotnými poisťovňami, rozvoj zdravotného pripoistenia pre tie výkony, ktoré zdravotné poisťovne reálne nehradia, navrátenie lekárskemu povolaniu statusu slobodného výkonu povolania potrebnou úctou a rešpektom aj zo strany našich najvyšších činiteľov.
Odpovedal: MUDr. Marian Kollár – prezident Slovenskej lekárskej komory
6.7.2018
Vyjadrenie pre TV JOJ k SLK k stiahnutiu liekov na liečbu hypertenzie s účinnou látkou valsartan
Za Slovenskú lekársku komoru Vám poskytol vyjadrenie z praxe MUDr. Peter Lipták, všeobecný lekár pre dospelých:
V krátkosti z praxe - ambulancie všeobecného lekára stanovisko a praktický postup:
Dostali sme informáciu, že lieky s účinnou látkou valsartan od čínskeho výrobcu(Zhejiang Huahai Pharmaceuticals), ktorý bol pre trh EÚ balený a distribuovaný 4 farmaceutickými firmami 1. Zentiva (ako Valzap a Valzap HCT), 2. Medochemie ( Vapress a Vapress HCT), 3. Teva ( Valsartan Actavis A Valsartan Actavis HCT) a 4. Egis (Vasopentol a Vasopentol HCT) sa pre obsah znečistenia sťahujú z trhu.
V týchto liekoch sa zistilo znečistenie NDMA - táto látka je klasifikovaná ako pravdepodobný ľudský karcinogén (látka, ktorá by pravdepodobne mohla spôsobiť rakovinu). Prítomnosť NDMA bola neočakávaná a predpokladá sa, že súvisí so zmenami spôsobu výroby účinnej látky. Daná látka sa bežne nachádza v ovzduší či v niektorých potravinách, nápojoch a takisto tabakových výrobkoch. Nároky na bezpečnosť a kvalitu liekov sú však také vysoké, že prítomnosť danej nečistoty je z dlhodobého hľadiska neakceptovateľná. V rámci hodnotenia bude Výbor pre lieky na humánne použitie (CHMP) skúmať prítomnosť NDMA v liekoch obsahujúcich valsartan, možný vplyv na pacientov, ktorí ich užívali, a aké opatrenia možno prijať na zníženie alebo odstránenie nečistôt z budúcich šarží vyrobených danou spoločnosťou.
Po zvážení prínosov a rizík daných liekov pre zdravie pacienta slovenský ŠÚKL (Štatny ústav pre kvalitu liečiv) dospel k záveru, že zdravie pacientov nie je v akútnom ohrození. Štátny ústav pre kontrolu liečiv ani Európska lieková agentúra neodporúčajú náhle prerušenie liečby. Úplne stačí aby pacienti prišli k lekárovi v priebehu mesiaca a ten im predpíše účinnú látku valsartan od iného výrobcu alebo zváži inú liečbu. Valsartan je látka zo skupiny sartanov, ktoré sú veľmi účinné na liečbu hypertenzie a má ochranný účinok na obličky, srdce a oči. Sartanov je dostupných na trhu niekoľko druhov, takže je možno zameniť valsartan aj za iný druh sartanu.
Na trhu je dostupný aj valsartan od iného výrobcu, ktorý je úplne bezpečný.
Je to napríklad toto liečivo od farmaceutickej firmy KRCA(prípravky Valsacor a Valsacor HCT) a Pliva(Valsartan Pliva). Valsartan od týchto dvoch výrobcov je absolútne čistý, bezpečný a pacienti môžu byť prevedení na tieto prípravky bez akéhokoľvek rizika. Jedná sa o kvalitné generické lieky od tradičných farmaceutických firiem.
Takže nie je potrebné vyvolávať paniku, situácia je pod kontrolou, prišlo sa na potenciálnu škodlivinu v lieku valsartan ale pacientom nehrozí žiadne bezprostredné riziko a či im hrozí vôbec nejaké riziko to bude predmetom ďalšieho skúmania nakoľko znečisťujúca látka je iba potenciálny kancerogén, ktorý sa vyskytuje aj v ovzduší, v niektorých potravinách, v nápojoch a tiež v cigaretách.
Ja samozrejme vo svojej ambulancii kontrolujem preskripciu Valsartanu u svojich pacientov a vymením im liek za bezpečnú alternatívu tak ako sa odporúča v priebehu mesiaca. Mali by sme to hladko zvládnuť.
Za Slovenskú lekársku komoru sa vyjadril MUDr. Peter Lipták, všeobecný lekár pre dospelých
12.6.2018
Tlačová konferencia SLK k APS
Slovenska lekárska komora trvá na tom, že nič nebráni tomu, aby od 1.7.2018 bola v súlade s novou legislatívnou úpravou zabezpečená ambulantná pohotovostná služba v čase od 16:00 hod. do 22:00 hod. vybraným alebo dočasne povereným organizátorom.
TLAČOVÁ SPRÁVA SLK k ambulantnej pohotovostnej službe (APS)
VIDEOZÁZNAM z tlačovej konferencie
8.6.2018
Stanovisko Slovenskej lekárskej komory k súčasnému stavu APS
LSPP od 1.7.2018 končí, nahradí ju APS. Ambulantná pohotovostná služba (APS) od 1.7.2018 nahradí lekársku službu prvej pomoci (LSPP). Zmena sa dotýka všeobecných lekárov a všeobecných lekárov pre deti a dorast (primárnych pediatrov).
Slovenská lekárska komora, ktorá iniciovala a aktívne sa podieľala na legislatívnej zmene LSPP na APS sa stotožňuje s medializovaným Vyhlásením hlavných odborníčok pre všeobecných lekárov a všeobecných lekárov pre deti dorast. Cieľom zavedenia novej právnej úpravy pohotovostí je jednoznačne zracionalizovanie zdravotnej starostlivosti a zabránenie jej zneužívania. Zmeny, ktoré v pohotovostiach od 1.7.2018 nastanú nebudú na úkor pacienta a zdravotná starostlivosť bude naďalej dostupná pre všetkých pacientov. Slovenská lekárska komora verí, že v súlade s legislatívnou úpravou platnou od 1.7.2018 bude zabezpečená ambulantná pohotovostná služba vo všetkých pevných bodoch, vrátané tých, v ktorých neboli v prvom kole výberových konaní organizátori APS vybraní. Vyjadrenia o kolapse, či panike poskytovania zdravotnej starostlivosti od 1.7.2018 považujeme za iracionálne a predčasné. Nová ambulantná pohotovosť je jednou z výziev na zefektívnenie poskytovania zdravotnej starostlivosti v prospech pacientov i lekárov.
7.6.2018
Stanovisko SLK k UNB v súvislosti s výstavbou súkromnej nemocnice Bory
Každú aktivitu smerujúcu k zlepšeniu poskytovania zdravotnej starostlivosti Slovenská lekárska komora víta. Výsledkom však nesmie byť obmedzenie služieb pacientom, ale ich rozšírenie a skvalitnenie. Nakoľko výstavba nemocnice na Rázsochách je „hudbou budúcnosti“ a zatiaľ nie sú dané ani základné parametre, ktoré by nemocnica mala spĺňať, nie je možné sa kvalifikovane vyjadriť k Vašej otázke. SLK je však toho názoru, že súčasťou ústavného práva občana na zdravie, by mala byť aj povinnosť a reálna schopnosť štátu zabezpečiť poskytovanie vysokokvalitnej zdravotnej starostlivosti občanom. Slovenská lekárska komora nevylučuje budúce problémy vyplývajúce z fungovania dvoch nových nemocničných zariadení v Bratislave, z ktorých nová Univerzitná nemocnica Bratislava (UNB) by mala predstavovať špičkové zariadenia štátnej verejnej siete lôžkových zariadení na Slovensku. O tom svedčia doterajšie dokumenty súvisiace s prijatím uznesenia Vlády Slovenskej republiky číslo 15224 zo dňa 5.4. 2018, spolu s ďalšími súvisiacimi materiálmi, vrátane zahájenia verejného obstarávania na návrh a dohľad nad výstavbou a prevádzkou tohto nového zdravotníckeho zariadenia. O postupe a zámeroch súkromného investora súvisiacich s výstavbou nemocničného zariadenia v lokalite blízkej lokalite UNB informácie nemáme a preto sa k nim ťažko môžeme vyjadriť. Tak, či tak by mal súkromný investor svoj plán na výstavbu a predovšetkým biznis model fungovania tejto nemocnice zverejniť v detailoch čo najskôr..O tom, že v súvislosti so začatím činností oboch zariadení dôjde k určitým problémom hlavne s ich personálnym zabezpečením sa dá predpovedať Najmä ak by – ako sa to často stáva . začala výstavba UNB meškať. Štát by si mal v každom prípade zachovať výhodu spočívajúcu vo fakte, že v doterajších nemocničných, ním spravovaných zariadeniach v Bratislave, pracuje veľké množstvo špičkových pracovníkov a to nielen pri priamom poskytovaní zdravotnej starostlivosti. Tým sa aj zdôrazňuje zodpovednosť štátu a Ministerstva zdravotníctva zvlášť, za vytvorenia čo najpriaznivejšieho pracovného, či personálneho prostredia, ako aj finančného ohodnotenia ale tiež ďalších spôsobov motivácie, aby svojich nemocničných pracovníkov v Bratislave motivovali v ich práci, aj v teraz výrazne sťažených podmienkach. Ľudský a odborný kapitál, zohraté tímy odborníkov a funkčnosť biznis modelu, sú tou najväčšou devízou fungovania moderných nemocníc. Vybavenie špičkovými technológiami, je spolu s vysokým výskumným a výchovným potenciálom ich výrazným doplnením. V tom môže mať UNB náskok nad akýmkoľvek súkromným lôžkovým zariadením.
Výstavba nemocnice Rázsochy by nemala byť motivovaná a jej parametre určené s ohľadom na existenciu alebo neexistenciu iných súkromných subjektov, ktoré majú snahu uplatniť sa na zdravotníckom trhu. Ako sme už uviedli, sme toho názoru, že koncové nemocnice by mali byť pod plnou kontrolou štátu, ako garancia ústavného práva občana na zdravie.
7.5.2018
Vyjadrenie Slovenskej lekárskej komory k príplatkom
Zvýšene príplatky za nočnú prácu a cez víkendy a sviatky vnímame pozitívne. Fakt je ale ten, že táto zmena bude mať dopad predovšetkým na daný rozpočet ústavných zdravotníckych zariadení. Tam platy zdravotníckych pracovníkov tvoria podstatnú zložku ich rozpočtu. Za kľúčové považujeme, aby zvýšene príplatky za nočnú prácu a prácu cez víkendy a sviatky nešli na úkor poskytovania zdravotnej starostlivosti ako takej. Teda, aby prostriedky na zvýšene príplatky v časti miezd negatívne neovplyvnili kvalitu a rozsah poskytovania zdravotnej starostlivosti a aby boli dodatočne navýšené v rozpočte.
12.3.2018
Vyjadrenie prezidenta SLK pre Zdravotnícke noviny k pripravovanej téme o štúdiu medicíny v SR a narastajúcom počte zahraničných študentov na lekárskych fakultách a dôsledok tohto trendu vzhľadom na dlhodobo diskutovaný nedostatok ambulantných lekárov aj aktuálny nedostatok niektorých špecialistov v ústavných zariadeniach?
1. Podľa posledných údajov zverejnených NCZI v Zdravotníckej ročenke 2016 predstavuje podiel zahraničných študentov na lekárskych fakultách v SR 39%, prípade LF UPJS v Košiciach je to 45%. Ako vnímate trend narastajúceho podielu zahraničných medikov na našich lekárskych fakultách? Súhlasíte s názorom, že je to na úkor budúcich slovenských lekárov? Aký je názor SLK?
Keďže čísla neklamú, musíme konštatovať, že na našich fakultách študuje pomerne vysoký počet zahraničných študentov. Je to dôsledkom toho, že otváranie sa svetu preniklo aj na akademickú pôdu. Kým pred 20 rokmi anglická výučba u nás len začínala s niekoľkými študentami v jednom ročníku, postupne narastajúce pozitívne ohlasy na kvalitu prípravy spôsobili zvýšený záujem zahraničia o štúdium u nás. Určite nezanedbateľným faktom sú pre záujemcov o štúdium na Slovensku aj otázky ekonomické. Na Slovensku sa dá získať “relatívne lacno” kvalitné odborné medicínske vzdelanie, platné nielen v Európe a tiež náklady spojené so študentským životom sú nižšie v porovnaní s krajinami na západ od nás. To pravdepodobne vysvetľuje rozdiely aj v rámci Slovenska - v Košiciach sú počty študentov ešte o nejaké to percento vyššie. Počty študentov sa postupne ustaľujú, ďalší nárast aj vzhľadom na kapacity škôl sa nepredpokladá. Na druhej strane si treba uvedomiť, že fakulty majú ale aj svoje personálne i kapacitné limity našich fakúlt, čo sa samozrejme odráža aj v nižšom počte slovenských študentov. Tento fakt ale, ak nepríde k zásadnejšej zmene, dobehne naše zdravotníctvo v už v najbližších rokoch. Preto v záujme nás všetkých je nevyhnutné tomuto trendu zabrániť.
2. Dekan LF UK prof. Šteňo upozorňuje na nedostatočné financovanie fakulty zo štátnych zdrojov (pokrýva len 42% nákladov) a morálne riziko („O čo viac lekárov pripravíme pre zahraničie, o to menej študentov bude študovať v slovenskom jazyku, a o to menej ich v budúcnosti bude liečiť ľudí našej krajiny.“) Je táto situácia podľa Vášho názoru udržateľná? Aké kroky by bolo potrebné urobiť?
Profesor Šteňo uvádza, že štátne zdroje pokrývajú iba 42% celkových nákladov nevyhnutných pre chod fakulty. Zahraniční študenti si štúdium u nás celé platia, a tieto poplatky predstavujú pre lekárske fakulty (a VŠ vo všeobecnosti ) istý zdroj príjmov, čím sa čiastočne kompenzuje nedostatočné financovanie vzdelávacích inštitúcií štátom. Model spolufinancovania štúdia nie je v porovnaní s inými krajinami ojedinelý, príkladom je Veľká Británia, kde poplatky sú častokrát vyššie ako u nás.
financovania školstva, lekárskych fakúlt nevynímajúc je na Slovensku vážnym problémom. Nedostatočne vyšpecifikované kompetenčné a ekonomické vzťahy medzi rezortom zdravotníctva a rezortom školstva (kompetencie fakulty ako poskytovatelia zdravotnej starostlivosti, pregraduálne a postgraduálne, celoživotné vzdelávanie, aplikovaný výskum) sprevádzané finančným deficitom spôsobuje až existenčné problémy jednotlivých fakúlt a univerzitných nemocníc. Je potrebné zdôrazniť, že práve tu sa poskytuje najvyšší stupeň liečebno-preventívnej starostlivosti, odborného vzdelávania a medicínsky orientovaného výskumu. Nehodné až demoralizujúce tabuľkové platové ohodnotenie vysokoškolského pedagóga, chabé vybavenie školských pracovísk (učebne, simulátory), ale aj nedostatočná sociálna infraštruktúra súvisí s odlivom najkvalitnejších mladých mozgov do cudziny.
Problém nedostatku slovenských študentov na lekárskych fakultách však nie je len zásluhou počtu zahraničných. Klesajúci záujem o štúdium medicíny medzi slovenskými študentmi je spôsobený aj tým, že naši adepti strácajú ilúzie o našom zdravotníctve, náročnosť štúdia , ako i nepomer zodpovednosti a rizika výkonu tejto profesii k odmene, pre mladých ľudí prestáva byť toto povolanie atraktívne. Práve preto by mal práve štát robiť primerané „retenčné“ opatrenia ako urobiť prácu lekára na Slovensku viac atraktívnou.
3. V roku 2016 ukončilo štúdium lekárskych vied 722 študentov slovenského štátneho občianstva (o 21 menej ako v roku 2015) a 280 cudzincov (o 59 viac ako v roku 2015). Považujete únosné s ohľadom na aktuálny nedostatok lekárov v regiónoch a zhoršujúcu sa dostupnosť zdravotnej starostlivosti?
Približne 3-percentý pokles slovenských lekárov - absolventov, ako uvádzate, nie je jedným problémom. Problémom je tiež skutočnosť, že mnohí z nich zamestnávajú radšej v cudzine, pretože, už vyššie spomínané problémy sú len časťou tých skutočných problémov, ktoré súvisia s aktuálnym nedostatkom lekárov v regiónoch a s tým súvisiacim poklesom dostupnosti zdravotnej starostlivosti. Toto je skôr otázka na príslušné ministerstvá, ktoré sa mali koncepčne týmto problémom zaoberať už v minulosti. Pri tak zložitom systéme ako je zdravotníctvo sa chyby vnesené do systému pred 10 – 15 rokmi v dôsledku pomaly bežiaceho zotrvačníka, (ktorým zdravotníctvo a zdravotnícke školstvo je) začínajú prejavovať pravé v súčasnosti. Uvádzaný nárast absolventov – cudzincov o 59 neovplyvňuje to, čo je následkom zlyhávania regulácie zdravotného systému na Slovensku.
4. V rozhovore o doplnkových atestáciách ako možnosti nahradenia chýbajúcich všeobecných lekárov špecialistami ste navrhovali riešiť situáciu inak – zvýšením počtu študentov medicíny. Akú máte konkrétnu predstavu? Koľko nových lekárov ročne by Slovensko potrebovalo?
Dnes vieme, že len v ambulantnej zdravotnej starostlivosti nám chýba takmer 2000 lekárov. Ak si uvedomíme, že priemerný vek u všeobecných lekárov je v priemere 58 rokov, situácia vyzerá ešte hrozivejšie. Ideálny stav nie je ani v nemocniciach. Aj keby sa nám podarilo výraznejšie znížiť odchod mladých lekárov, nepoznáme iné riešenie, ako zvýšiť počty študentov medicíny a zároveň už po 6 rokoch aj počty týchto absolventov do slovenského zdravotníctva. Tu by sa však mala prejaviť lepšia spolupráca oboch ministerstiev. Ministerstva zdravotníctva aj školstva.
