Stanovisko Prezídia SLK k auditu fungovania štátnych nemocníc

Slovenská lekárska komora eviduje množstvo vyjadrení k minulotýždňovému podujatiu organizovanému MZ SR, na ktorom mali byť zverejnené výsledky auditov piatich štátnych nemocníc. Keďže výsledky auditov dotknutých nemocníc neboli zverejnené, SLK sa listom obrátila na MZ SR so žiadosťou o zaslanie predmetných auditov.

SLK je toho názoru, že nedostatky uvedené v auditoch mali byť najprv prerokované v odborných kruhoch, s prijatím konkrétnych opatrení na ich odstránenie, a až následne zverejnené v médiách. Z dostupných vyjadrení predpokladáme, že audit, žiaľ, nezohľadňuje komplexne súčasné pomery, a už vôbec nie reálnu prevádzku štátnych nemocníc, ako aj zdravotníctva ako celku.

Sme sklamaní, ako niektorí politici interpretujú výsledky auditu, pričom nám nie je známe, či ich vôbec čítali. Politizácia uvedeného problému je kontraproduktívna a zavádzajúca tak odbornú, ako aj laickú verejnosť.

Máme za to, že skutočná situácia v našich nemocniciach nekorešponduje s ich vyjadreniami, a možno ani s výsledkami auditu. Niektorí uvádzajú, že v štátnych koncových nemocniciach, vrátane univerzitných, je nadstav lekárov o takmer jednu štvrtinu oproti minimálnemu personálnemu normatívu. Toto môže byť spôsobené aj nedostatočným pomerom medzi počtom lekárov a počtom sestier, ktorých je už viac ako 20 rokov nedostatok.

Ak je toto výsledkom auditu, tak podľa nás nezohľadňuje skutočnosť, že ide aj o univerzitné nemocnice, kde sa poskytujú najzložitejšie výkony a liečia najťažšie prípady z celého Slovenska. Celkový počet lekárov na lôžkových a nelôžkových oddeleniach nevypovedá nič o náročnosti práce a prevádzke oddelení, resp. kliník.

Faktom je, že práve tieto nemocnice zamestnávajú nielen lekárov – zdravotníkov, ale aj pedagógov, ktorí zabezpečujú pregraduálne, ako aj postgraduálne vzdelávanie. Okrem toho sú klinické pracoviská často zapojené do klinických štúdií v rámci vedecko-výskumnej činnosti.

Na univerzitných a fakultných nemocniciach sa vychovávajú lekári, ktorí po získaní špecializácie pracujú v okresných nemocniciach. Toto všetko je potrebné pri auditoch zohľadniť.

Konštatovanie o nízkom počte chirurgických výkonov, resp. neefektívnom využívaní drahých diagnostických prístrojov, je zavádzajúce, pretože sa musí hodnotiť v kontexte spôsobu financovania výkonov zo strany zdravotných poisťovní (ZP). Ďalším faktorom, ktorý ovplyvňuje počet využitých lôžok na jednotlivých oddeleniach a klinikách, je chronický nedostatok sestier.

Nevieme, či auditori poznajú systém financovania nemocníc na Slovensku, kde majú nemocnice zo strany ZP zazmluvnené finančné mesačné objemy, a pokiaľ vykonajú viac výkonov, nadlimitné výkony im ZP neuhradí – čiže nemocnice vytvárajú stratu.

Finančne sú limitované aj výkony, napr. na CT a MR, a pokiaľ nemocnice vykonajú viac vyšetrení a prekročia finančný limit, taktiež im nie sú uhradené. Takže ak operujú viac, automaticky vytvárajú dlh.

Súčasný systém financovania nemocníc prostredníctvom DRG je nesystémový, pretože základné sadzby a platby zo strany ZP sa nastavujú do výšky disponibilných zdrojov. Pokiaľ sa táto deformácia neodstráni a financovanie nebude zohľadňovať reálne náklady, nebude v zdravotníctve poriadok.

Vo všetkých štátoch EÚ sú univerzitné a koncové nemocnice financované z viacerých zdrojov, preto je nutné tento model aplikovať do praxe aj na Slovensku.

SLK už niekoľko rokov poukazuje na zdeformovaný systém financovania celého zdravotníctva, a preto požaduje, aby výsledky auditov boli dostupné odbornej verejnosti, prerokovali sa s odborníkmi a objektívne nedostatky sa odstránili.

Prezídium Slovenskej lekárskej komory

16. 4. 2026